Padli tri hodiny a sirena sa rozozvucala. Moje dve ucitelky pomocnicky otvorili dvere na nasej triede a vacsinna deti ich nasledovala von, kde si odvesili tasky a utekali na skolsky autobus.
Len dve deti zostali so mnou v triede, siestacka Tracy a siedmak Alex, ktori sa hned pohodlne usadili za pocitace a pustili sa hrat ich oblubenne hry.
Konecne piatok, povedala som s v duchu a pustila som sa do opravovat matematicke zosity. Alex ale dlho nevydrzal a zacal vypinat Tracy pocitac. Vedel, ze temperamentna Aboriginalka mu to vrati a bude mat o zabavu postarane. Necakal vsak, ze zdvihne najtazsi slovnik z police a tresne ho s nim po hlave. Alexom hrklo, chytil si prekvapene hrcu na hlave a zacal tahat Tracy za dlhe vlasy. Jej jacanie sa ozyvalo po celej chodbe.
Kym som stihla Alex od nej odtrhnut a poslat ho do kuta, vycerpana Tracy sa zacala valat po zemi s penou na ustach. Epilepticky zachvat. Rychlo som ju ulozila na bok, skontrolovala ci moze dychat a zmerala cas. Nastastie uz presla do pokojneho spanku.
Stlacila som cislo do riaditelne. Moje dve pomocnicky doleteli aj s invalidnym vozikom, do ktoreho sme Tracy v polospanku nalozili. Vtedy sa vo dverach objavila jej babicka aj s hufom Tracy bratov a sestier o ktorych sa stara a odviezla si ju domov.
Alex sa pocas toho celeho casu mracil v kute: "Urcite na mna zase zabudli, maju sa o mna starat, nie?"
Ruzenka, starsia z mojich pomocnicok ho pohladila po vlasoch: "Maju dve dalsie deti, ktore dostali do starostivosti okrem Teba, mozno sa zdrzali v druhej skole, ale neboj..."
"Preco ja mam byt ten posledny a aj tak Ti neverim, vcera prisli az o hodinu a nic sme nemali na veceru a to na nas dostavaju od statu peniaze, aj od nich uteciem a..."
"A kam pojdes, Alex, vies, ze tvoji rodicia su vo vazeni," prisadla si k nemu moja druha pomocnicka Kristina.
Alex ich obidve odstrcil a najblizsiu stolicku na ktoru dociahol, zdvihol do vysky a hodil cez celu triedu do druheho kuta. Obidve moje pomocnicky ho nadvihli pod pazuchu, kazda z jednej strany a polotahajuc ho odniesli do riaditelne. Ja som ich nasledovala opakujuc monotonnym hlasom, ze hnev mu nepomoze.
V riaditelni sa ukludnil a do svojho dennika opisal jeho neziaduce spravanie. Jeho opatrovatelia sa neukazali, tak sme ho nalozili s mojimi pomocnickami do auta a odviezli domov. Jeho opatrovatel otvoril dvere, rozospaty a ospravedlnil sa, ze zabudol. Alex prestupoval na prahu a pozeral na nas: "Nemozem ist radsej s Vami, uz budem dobry?"
Pokrutila som hlavou a obratila sa na jeho opatrovatela: "Cely tento tyzden nemal Alex desiatu, krmili sme ho sa skolske peniaze, ak to takto bude pokracovat budeme nuteni napisat o tom spravu."
Alexov opatrovatel rychlo prikyvol a my sme sa obratili k odchodu. Alex nam smutne zakyval a zmizol dnu. Ruzenka, ktora soferovala, skrutla auto smerom k oceanu: "Toto je nas vikend, dievcata."
Kristina hladela von oknom na slnecne pobrezie plnne plachetnic a rodiniek rozlozennych na plazi: "Chudak Alex, mali by sme mu nejako pomoct..."
"Prestan, Kristina, takto rozpravas, lebo pracujes s tymito detmi iba dva roky, kazde z nich potrebuje pomoc a ak sa nenaucis vypnut, tak tu nevydrzis, pozri uz sa blizime k mojmu vikendovemu domceku,"
Ruzenka, nasa najstarsia zamestnankyna zavelila a utrela si spotene celo: "Boze, je uz April a stale mame 32 stupnov, je to mozne..."
Pred modernou, drevennou dvojposchodovou chatou s vyhladom na ocean stali uz dalsie styri auta z ktorych povyskakovali nase kolegyne a kolegovia a zacali sme sa vitat s krikom, presne tak ako nasi ziaci.
"Robert, vratim sa v Nedelu vecer, uzi si to doma sam," Ruzenka zakricala na jej muza, ktory stal za plotom o dva domy dalej.
Robert sa vypol v jeho cyklistickom lykrovom ubore a ukazal hrdo na jeho novy sportovy dvojkolesak: "Mame preteky na druhom konci Perthu, prespim u Freda."
"Len to neprehanaj, vies, ze mas vysoky tlak, nechaj mladsich vyhrat." Poslala mu pusu Ruzenka a ponahlala sa otvorit dvere nasej rezidencie.
"Mame dvanast posteli, tak sa pomestite," Ruzenka hodila kluce na barovy stol v obroskej prednej izbe plnnej musli a vysiacich rybarskych sieti.
"My ideme hore, kde sme spali minule," rozbehli sme sa hore schodmi s Kristinou.
"Ako chcete kocky, ale tam budeme mat yogu, tak sa velmi nerozkladajte," Ruzenka nam hodila deky a vankuse kym vysvetlovala ostatnym, ktori este nespali v jej chate: "Zariadila som to s morskou tematikou, mame tu hlavne dovolenkarov z Ruska a Nemecka, ktori to maju radi."
S Kristinou sme si hore na terase otvorili sampanske a vychutnavali vyhlad na popoludnajsi ocean: "Neboj sa, zvyknes si, toto nie je povolanie, ale poslanie, a tento nas kolektiv je na nezaplatenie."
Nez sme sa spamatali, vsetci sa nahrnuli k nam a rozlozili si yoga matrace: "Hej dievcata, este je skoro pit." Uskrnul sa na nas ucitel sportu a napol svaly.
"Kym este viem, co hovorim, kolegovci, nechcem ziadne peniaze za toto ubytovanie, ak ab ak chcete prispiet, sponzorujem jednu mnohodetnu rodinu v Indonezii..."
"Nie je problem, Ruzenka, vies, ze vsetci prispejeme a teraz uz zacni, ty nas 'yoga guru'.
Po dvoch hodinach natahovania a potenia sme sa rozbehli k oceanu a vrhli do vln. Slnko uz zacalo zapadat, ale voda aj vzduch boli prijemne chladne.
"Rychlo z vody, kym slnko zapadne, este stihneme 'slnecny pozdrav na vsetky styri svetove strany'," zavelila Ruzenka a tak sme sa vsetci mokri v plavkach postavili celom ku krvavo-cervenemu slnku a zopli ruky v yoga postoji."
Hladina oceana sa trblietala ako zrkadlo a na nej sa pokojne hojdali rybarske lodky. Surfisti pobrali ich dosky s plachtami a poberali sa hore cestickou k najblizsej krcmicke. Mamicky oprasili detom pieskove formicky a deti s vyskotom poskakali do vody dnes posledny krat.
"Hej a teraz sa trosku zohriat moji ziacikovia," rozosmial sa ucitel sportu a rozbehol sa popri vode a my za nim a bezali sme ako dlho kto vladal, po ceste vela popadalo do piesku a tak sme ich pozbierali na ceste spat. Osprchovali sme sa vonku pri verejnych zachodikoch, aby sme nedoniesli piesok Ruzenke.
Ucitelka Nemciny odfotila zapad slnka: "Poslala som fotky domov cez facebook a vsetci hikali, ze kde to som a ja ze doma," rozosmiala sa.
Ruzenka sa oprela o nu a lapala dych: "Bozemoj, ved ja uz mam po sesdesiatke, majte so mnou zmilovanie," potom zmurkla na ucitelku: "Ale nikomu nepovedz kde to presne byvas, iba prezrad, ze je to take male primorske mestecko, plnne Anglicanov na dochodku a zlych deti, to ich odstrasi..."
"Idem kupit pivo a alkohol, niekto sa prida?" Skrikol ucitel matematiky a hned sa pri nom zhrkla skupina nadsencov.
Ruzenka mavla rukou: "To som si mohla mysliet, vela kucharov mi teda neostane," otvorila jej auto a vybrala ryzovy papier.
"Neboj, Ruzi, doniesol som vsetko na Japonske koktajlky", ucitel sportu zakyval na Ruzku s papierovou taskou plnnou exotickych zelenin.
Tma nas naraz prikryla ako cierna perina a z Ruzinkinej kuchyni zacali rozvanat exoticke dobroty a dobrosrdecny smiech. Velka predizba z barovym pultom sa zmenila na tanecnu salu plnnu nadsennych dupkacikov a rytmickej hudby.
Kristina mi podala japonsky cajnik a za hrst zelenych cajovych listov: "Mozes urobit caj, Jo ma ide ucit cha-cha".
"Co jej davas robit caj, nech radsej pije vodku," ucitel sportu mi podal pohar plnny ladu s plavajucim citronom na vrchu.
"A nas vikend sa zacina," zakricala Jo z predizby krutiac bokami do rytmu.
"A tak skoro sa ani neskonci," dvere sa prudko otvorili a dovalili sa ostatni s krabicami pivami.
Tak este nase osvedcenne dva recepty, ktore sme stihli ukuchtit v Ruzenkinom prazdninovom domceku v nas prvy vecer, vyskusajte, stali zato:
1. Japonske krevetkove koktajlky:
vermicelli rezance (uvarit predtym), ryzovy papier (obarit v horucej vode a rozprestriet na uterku), nakrajat na rezance papriku, jarnu cibulku, mrkvu a zeleny zeler,
avokado a krevetky (uvarit predtym)
naplnit ryzovy papier so vsetkym spomenutym hore a posypat cerstvym koriandrom, potom zosulat.
namacat do dipu (limetky a sweet chilli sauce)
2. Spenatove crepes:
cesto na crepes: 1 a 1/4 pohara mlieka, 1 pohar celozrnnej muky, 1 vajce, 1 lyzicka soli, 1 lyzica oleja
plnka: trochu oleja, cerstvy spenat, cibula, 4 paradajky, cervenna paprika, sol, korenie a paradajkovy pretlak
navrch: struhanny syr
Zmiesat crepe cesto a nechat stat pol hodinku. Potom urobit crepes tak ako palacinky len tensie. Uvarit spenat vo vode a nechat odkvapkat. Na oleji osmazit pokrajannu cibulku, pridat paradajky, sol, korenie, cervenu papriku a paradajkovy pretlak.
Do okruhlej ohnovzdornej misy klast crepe a plnku, crepe a plnku, crepe a plnku...skoncit s crepe navrchu a posypat ju struhannym syrom.
Piect vo vyhriatej rure pol hodiny.
Takze zase nieco ine z mojho konca sveta, dakujem, ze ste so mnou stravili kusok mojho skolskeho vikendu a nabuduce Vas pozyvam so mnou stravit dalsi den:)
Ako som sa dozvedela z Vasich odpovedi, mame rovnake pocasie, teplo, slnecno a 30 stupnov, rozdiel je iba, ze u nas je Jesen a u Vas Jar:) Svet sa meni, ludkovia, nase leto trva vecne a Vasa zima trvala dlho, predlho tiez, svet sa meni, uz nezalezi na tom, na ktorom konci sveta zijeme, internet nas spaja a rovnake pocasie tiez:)
