Po krku mi tiekli prudy potu a muchy, ktore sa mi hrabali do oci, nosa, som nestihala odhanat. Okolo mna bola siro sira prazdna a pusta planina. Zaclonila som si oci proti nemilosrdnemu slnku a zahladela sa na roztrusenny dobytok, skrpatele stromy a pichlave kriky.
Farmar, ktory sa opieral o jeho terenne auto si posunul klobuk do cela a jednym gestom ruky pokryl tisic kilometrov bushi: "Toto je moje kralovstvo a dnes je moj nastastnejsi den, odkupil som spat farmu, ktora patrila mojej rodine po tri generacie."
"Trosku prihoruco," rychlo som sklopila oci, aby som zakryla sklamanie. Na cervenej zemi pri mojich nohach, mravce velkosti nasich chrobakov sa skryvali do velkych hlinovych kopcov.
"Termity, staraju sa aby moje kralovstvo nespustlo," zasmial sa farmar a pichol palicou do jedneho z nich: "Nasadni do auta, ukazem si moju zem tamto z tych skal." Prstom ukazal na par balvanov miznucich v horucom opare ako fatamorgana.
Drzala som sa oboma rukami sedadla a vyskala od strachu, ked auto preskakovalo priekopy a v poslednej minute obislo termitovy kopec. Vystrasenne klokany sa vystrcili spoza sedivo-zeleneho porastu a skackali popri nas akokeby chceli sutazit kto bude v cieli prvy. Prudko sme zastavili pred obrovskou skalou a ked sa vir prachu utisili, tak som si uvedomila, ze stojime pred malym pohorim. Farmar vyskocil auta a zacal sa skriabat pomedzi kriaky. Pritlacila som si siltovku na celo a pustila som za nim. Trvalo nam dobru pol hodinku, kym sme sa natiahli ako sme boli dlhi na okruhlom vrchole, ktory pripominal sloni chrbat.
Vycedili sme posledne kvapky vody z plastikovej flasi a porovnavali si skriabance a odreniny. Zrazu farmar siahol do jeho zapraseneho vrecka a vytiahol ligotavy krystal, ktory nas oslepil v poludnajsom slnku. Zaclonila som si oci a sledovala odrazajuce sa slnecne luce na jeho povrchu a v pozadi azurova obloha bez jedineho mracka.
" Kralovsky diamant na nebeskom zamate," hrdo sa postavil a pohladom objal krajinu pri nasich nohach, ktora naraz z vysky vyzerala tajomne krasna, nehostinna ale tiez nekonecna s modrou stuhou oceana na jej konci.
"Je to naozaj Argylsky diamant?" Usmiala som sa naciahla som ruku. Farmar pokrutil hlavou a potiahol ma hore: "Diamantove bane su tu za rohom, tie nahodou nevlastnis?" Stuchla som donho laktom, hoci som vedela, ze jeho zelezno-rudne bane su na opacnej strane, pri Pilbare.
"Tento diamant pochadza z tvojich koncin," posuchal ho spinavym palcom a strcil spat do vrecka: "Kupil som ho na aukcii v Zeneve a dokonca som si oprasil aj vedomosti z Europskej historie a to si vsetci myslia, ze nam tu v Australii historia nic nehovori."
"To mi chces povedat, ze vypadol niekomu z kralovskej koruny?" Zasmiala som sa.
"Presne tak, v roku 1702 zdobil Prusku korunu, asi ho tam dobre neprilepili, pre moje stastie."
Pokrutila som hlavou akoze poznam take rozpravky.
"Myslis, ze zartujem, tak pocuvaj: "Tento 35-karatovy Beau Sancy diamant kupil Francuzky kral Henry IV v roku 1604 pre jeho kralovnu Mariu de Medici. Neskor sa dostal do Holandskych ruk a zdobil Mariu Stuart, ktora ho predala aby pomohla dostat na Anglicky tron jej brata, Karla I..."
"Rodina si aj vtedy pomahala, ako vidim, tak Ty nie si jediny, ktory zachranuje rodinny majetok,"
zmurkla som nanho.
"Vidim, ze slecna novinarka je dobre informovana, tak o tom diamante nepis, ale pribeh nasej rodinnej farmy Ti porozpravam, ved na to si sem prisla, no nie?" Obratil sa ku mne.
Uskrnul sa na mna a ja som dychtivo prikyvla. Toto bol moj druhy rok so Zapado-Australskym dennikom po skonceni skoly, ako cerstvy novinarsky zajac som skakala na vsetky prilezitosti, ktore vonali senzaciou. Navsteva farmy, kde sa narodil druhy najbohatsi clovek v Australii, to bol sen, ktory sa splni iba raz za zivot.
Ze Andrej zbohatol v baniach nie je ziadnou zvlastnostou, Zapadna Australia existuje iba kvoli tomu, ze cely jej neurodny sever skryva obrovske nerastne bohatstvo. Nepochopitelnou zahadou pre mnohych ludi vsak bolo, ze Andrej dlhe roky sa snazil odkupit spat 240,000 ha farmu na neurodnom severe, kde sa narodil a ktoru jeho rodina stratila, ked zbankrotovali v obdobi sucha.
Olizla som si popukanne pery a farmar Andrej sa rozosmial: "Slecna novinarka je zvyknuta zit v meste, tak vies co vratime sa spat na farmu a tak Ti ukazem rodinny album." Andrej si oprasil vysuchane dzinsy a uz sa bral dolu kopcom.
Jeho siroky pevny chrbat v karovanej farmarskej koseli sa mihal predo mnou, ked som ho nasledovala cez pichlavy porast. Mohol by vo veku mojej mamy, patdesiatnik, ale vysportovany s opalennou tvarou
a silnymi rukami, ktore sa nevyhybaju fyzickej praci. Nie tvoj kazdodenny obraz multibillionara, ale Australcania su tym znami, nepotrpia si na formality. Ked si spomeniem, ako moja mama vyvadzala, ked som jej povedala, ze ho idem pracovne navstivit a on suhlasi mi venovat par hodin a ukazat mi jeho farmu.
"Ktore saty si beries, musis urobit dojem, stihnes ist ku kadernicke?" Mama na mna spustila cez telefon.
"Mama, on je uz dlhe roky zenaty a ma uz deti v mojom veku, tu nie sme v Europe, toto je moja novinarska sanca, nemozes ma uz konecne brat trosku profesionalne." Buchla som jej telefon a zahundrala som si popod nos, ti rodicia, nikdy ich nepresadis, tradicie sa s nimi vlecu aj na druhy koniec sveta.
Jeho priestranna rodinna rezidencia skryta v tropickej zeleni bola ako oaza v strede cervenej vyprahnutej Sahary: "Ked prides na Jar vsetko okolo bude pokryte v kvete a zeleni, vobec to nespoznas," zasmial sa Andrej ked videl ako sa ponahlam ukryt pred paliacim slnkom.
Vnutri ma privital historicky nabytok vkusne rozlozenny v priestrannych izbach a stara olejomalba na celnej stene zobrazovala Australsku idylku s farmaskym domom v pozadi.
"Takto to tu vyzeralo v 1860, vsetci moji predkovia su pochovani tu na farme, v roku 1998 ked vsetok nas dobytok podochol a slnko spalilo nasu farmu na pust, mojmu otcovi skoro puklo srdce, nikdy nezabudnem ako sme odchadzali..."
Andrej hodil do vychladenych poharov lad a zalial to cerstvym dzusom. Sadli sme si do pohodlnych kozenych kresiel z minuleho storocia a on nezne pohladil vysuchany album: "V tomto zostali ukryte nase spomienky, ked sme sa prestahovali do Perthu, fyzicky sme boli tam, ale nase duse zostali tu, nikdy nezabudnem tu neopisatelnu radost na tvari mojich rodicov, mojho brata a sestry, ked sa dozvedeli, ze nasa farma, kde je nas pot, nasa krv a nase srdcia patri znovu nam..."
Rychlo vstal aby ukryl slzy a kyvol na mna aby som ho nasledovala. Presli sme cez cely dom do druheho kridla, kde stalo stare radio. Andrej si prilozil sluchadlo k uchu: "Tak toto bola moja zakladna skola, trieda pre jedneho a ucitelka na druhom konci, samotarske studium, ale aj tak by som nezamenil zivot na farme za nic na svete."
Vysli sme na dvor a otvoril branu na starom shede: "Toto boli moje najstastnejsie chvile, ked mi otec dovolil navstivit strihacov oviec a cez ich pivnu prestavku mi naplnili stamprlik pivom a odvtedy som snival, ze ked vyrastiem, budem strihacom oviec a teraz sa mi to konecne splnilo," zosiroka sa usmial a vidiac moje kvapky potu chytil ma za rameno a zaviedol spat do prijemneho chladku jeho rezidencie:
"To je krasne na Australii, mas tu sancu kupit si spat co si stratil, vybudovat vsetko odznova, ak nestratis odvahu a mas dost sily pracovat."
Zastali sme na zasklennej verande s vyhladom na jeho pasienky, na konci sa v ziari slnka odrazal zlomeny veterny mlyn. Andrej nanho ukazal prstom: "Farma stale nie v dobrom stave, 60 veternych mlynov nefunguje a prilis vela dobytka obratilo tuto urodnu podu na prach. 11 tisic kusov je tu roztratennych, znizim ich pocet na 3 tisic, zem sa musi zregenerovat, ozit a dychat znovu, ako za nasich cias."
"A odkial mas vodu?" Napadlo ma naraz.
"Nadrze na vodu, ked prsi, ale tiez vidis tam v dialke tu modru ciaru a tu zelen okolo, to je nasa riecka, cez zimu sa preleje a zaplavi nas, ale v lete vyschne a potom sa uz len modlime, aby sucho netrvalo prilis dlho...suchota, zaplavy, suchota, zaplavy...to je osud Australskych farmarov."
"Andrej, helikoptera je pripravena na zahananie dobytka", Andrejov spravca dobehol a Andrej sa na mna usmial: "Interview so slecnou novinarkou je u konca, vela stastia s prispevkom do novin, uz sa tesim, co si precitam," a nakloniac sa ku mne mi zasepkal huncutsky do ucha: "Ale o tom kameni ani muk, v novinach pisali, ze kupec je neznamy a tak to aj zostane, ved kto by aj veril, ze drahokam Europskych kralov skoncil na jednej prasnej farme."
"Dakujem Andrej za vsetko, to bola pocta navstivit druheho najbohatsieho..."
"Ja som farmar, Ann, farmar a nic viac a nic menej."
Tak s tymto pribehom ma moja krajanka, Slovenka z Perthu privitala raz ked sme si sadli na kavicku
na nasich pravidelnych klebietkach. Podla jej slov, pribeh sa mal volat, ako jej dcera Anicka stravila den na farme Australskeho multi-bilionara, ale kedze nedala na mamine rady este stale nie je pod cepcom a vsetky plany byt 'pani Andrejova' su navzdy pochovane.
Anicka dobehla tiez a rozlozila Zapadno-Australsky dennik, kde sa jej clanok vynimal na prednej dvojstranke: "Aj mi zavolal do redakcie a podakoval, ze som tak krasne zobrazila jeho farmu, aj ked
mam pravdu povedat, nezila by som tam ani keby mi platili, no v tom dome ano, ale..."
"Ved sa Ty neboj, ani sa tam nedostanes ani k tym bilionom, aspon ten drahokam si mala slohnut, ani by si to nevsimol, ved kto to videl, nosit ho v spinavom vrecku, diamant co patril Rakuskemu kralovi..." Somrala moja krajanka.
"Francuzkemu a Pruskemu a..." Anicka ju prerusila.
"To je jedno," mavla rukou jej mama: "Kral ako kral, co chcem povedat je, ze Australcania nemaju cit pre historiu a vobec, keby som mala biliony tak idem na Rivieru a pijem sampanske, nech vsetci vidia kolko penazi mam a nezastrcim sa na farmu na konci sveta..."
"Keby bolo keby, boli by sme v nebi," vratila jej to Anicka a strcila si noviny spat pod pazuchu: "Idem spat do redakcie, musim zeditovat zajtrajsi vytlacok..."
"Uz je po piatej, chces tam aj spavat?" krutila hlavou moja krajanka: "Uz Ti taha k tridsiatke, ked uz sa Ti nepodari lapnut multi-bilionara, tak sa aspon poobzeraj po nejakom businessmanovi, cas uteka..."
Anicka len kyvla rukou a prebehla cez ulicu na parkovisko. O chvilu jej mala honda prefrcala okolo nas.
Moja krajanka ju sledovala az kym jej sikovne auticko nezmizlo za zakrutou: "Vies co, ale ten bohac moze lutovat, ze nema za zenu Slovenku, ta by ho naucila uzivat si zivota a penazi, ved Slovenky su najkrajsie na svete a nasa Anicka nie je na zahodenie, mozno ju zavola na tu farmu este raz, na Jar ako spominal a...predstav si, zeby som napisala domov, ze nasa Anicka si berie najbohatsieho Australcana, to by vsetci zavideli..."
"Druheho najbohatsieho, ktory je stastne zenaty uz dobrych 30 rokov..." skusila som ju prerusit, ale ona len kyvla rukou: "To je jedno, len si predstav, keby si nasa Anicka zobrala...musi si nieco spravit s tymi vlasmi..."
Teraz bol na mne rad aby som kyvla rukou na rozlucku, ale moja krajanka si ani nevsimla, ze odchadzam, snivala sen velky, snivala sen multi-bilionarsky...sen, z ktoreho sa je tazko zobudit. Uz viem o com budeme klebetit na nasej dalsej kavicke. Neviete? Hadajte...
Uhadli ste, na dalsom stretnuti bolo jasne, ze moja krajanka sa nevzdala jej sna, hlavne ten drahokam je lezal v zaludku, dokonca zistila za kolko bolo na aukcii ten historicky diamant predany, presne $9.8 miliona, ak by Vas to nahodou zaujimalo, ale kedze Vas urcite podcenujem, Vas to ani trosku nezaujima...ved kto sa stara o nejaky ten sperk, hlavne, ze sa vieme dobre zasmiat a najlepsie sa smeje na sebe:)
