Slnko, slany ocean a horuca plaz...alkohol a drogy vzdy patrili k tomu:)

Russell lezal vystrety na horucom piesku, teply ocean mu oblieval chodidla a fajcil 'cannabis' alebo travu. Plaz bola prazdna, samozrejme okrem neho a jeho krasky. Jeho dievca bolo najkrajsie v jeho triede. Citil ako sa kral. Teraz mali byt v skole, ale on naplanoval nieco omnoho lepsie. Poriadne si potiahol z travy a nabral odvahu. Ten bozk stal zato, citil vsetko co ona citila, ich tela boli ako dva mraky nabite obrovskou davkou energie. Cas zastal a on sa nestaral o nic ine, okrem travy, poriadne si z nej potiahol posledny krat a naraz na horizonte sa objavilo velke cervene srdce...

Mal patnast rokov a vacsinna jeho kamaratov v triede fajcila 'cannabis', bolo to nieco co kazdy musi skusit. Okrem travy, ked konecne dosiahol vysnivany vek, 17, najradsej mal piatkove and sobotnajsie vecery, ktore travil s jeho kamaratmi v nocnych kluboch. Stacilo par miesanych koktailov a hned vsetko bolo mozne a ked mu kamarat ponukol 'ecstasy', naraz citil, ze jeho telo sa zmenilo na tecuci vodopad. Tecuca voda bola v nom aj okolo neho, vsetko sa rutilo obrovskou rychlostou do priepasti...

Cely tyzden sa tesil na dalsi vzrusujuci vikend s kamaratmi a ked mal 18 rozhodol sa pozvat celu armadu znamych, 150 ludi sa dostavilo do vily jeho rodicov s vyhladom na ocean. 'Wild party' trvala cely den a noc a ked priestranny dvojposchodovy dom s terasou nestacil, vrieskajuci a tancujuci dospievajuci naplnili pokojnu ulicu. Rozospati obyvatelia zavolali policiu, ktora si nevedela s rozjarenym davom poradit, nakoniec ich vytlacili k oceanu.

Znovu Russell lezal vystrety na vlhkom piesku, studene tmave vlny mu oblievali chodidla a kamarat mu ponukol 'amphetamine'. Russell prikyvol a rozhliadol sa po nocnej oblohe rozziarennej tisickami hviezd. Citil ako mu to biele zlato naplna zily a ked bola inekcia prazdna, kamarat sa posunul k jeho kraske, ktora spala hned vedla neho. Russell ju pohladil po vlasoch a zrazu mal pocit, ze sniva. Vsetko bolo zrazu prekrasne a take ako ma byt. Nic mu nechybalo, nic na nom nechybalo, nic v nom nechybalo, citil sa cely. Kruh sa uzavrel. Kym zavrel oci, pozrel znovu na oblohu a tisice hviezd sa zmenilo na tisice cervenych srdc....

Ked slnko vyhuplo na oblohu skoro rano, jeho rodicia ho nasli medzi prazdnymi injekciami a nehybnymi telami. Na druhy den ho nalozili na lietadlo a poslali do Sydney, kde zila jeho starsia sestra. Dufali, ze zmena prostredia ho privedie k rozumu.

Po roku sa vratil domov, vyucil sa za automechanika a rodicia si vydychli. Russell vsak drogam nedal pokoj, za chrbtom jeho rodicov, po praci sa vzdy zastavil u jeho kamarata, ktory obchodoval s drogami. Zanedlho mu ani jeho vyplata nestacila, minal $1500 tyzdenne, ale potreboval omnoho viac. Zacal si poziciavat peniaze od jeho prvej skolskej lasky a ked to znovu zacalo byt 'doma horuce', prestahoval sa k nej do prenajmu.

Jeden vecer ho prestrasila spravou, ze je tehotna a zacala planovat ako sa budu spolu starat o ich dieta. To ho vystrasilo do takej miery, ze utekal ku kamaratovi, ktory ho napumpoval drogami. Stratil pojem o case, cely tyzden unho lezal vystrety na matraci. Ked sa konecne dosuchtal do prace, sef mu len strcil
do ruky pamflet o rehabilitacii.

Nevediac kam ist sa zastavil u dalsieho kamarata, ktory pracoval na benzinovej pumpe. Ten mu ponukol zadnu izbu v jeho domceku nedaleko, ak vezme zanho nocne sluzby. Russell suhlasil nevediac, ze nocna benzinka je stretavacie miesto drugistov - pouzivatelov ako aj dodavatelov. V jednu noc ked bol na dne a nemal peniaze na dalsiu davku, jeden z dodavatelov mu navrhol, aby sa pridal k jeho partii. Dodavatel vlastnil malu vyrobnu na drogy a Russel tam isiel jedno nedelne popoludnie, aby sa priucil. V ten osudny den prasklo potrubie v opustenom schatranom dome, kde bolo laboratorium a plyn vybuchol. Vsetci piati ucastnici utiekli z horiacej budovy s hroznymi popaleninami. Russell otvoril dvere na jeho aute drziac si popalenne rameno, ked ho zastavil dalsi zachraneny s otvorenou ranou na nohe. Russell ho strcil na zadne sedadlo a usiel zo sceny prave ked policajne vysielacky zacali ujukat v blizkosti.

Jeho auto sa vsak nedostalo daleko. Nemal benzin. Zmateny a v bolesti vyskocil von a zastavoval auta na rusnej autostrade. Jeden sofer zastavil a zobral ho do najblizsej nemocnice.

Ked Russell otvoril oci na nemocnicnej izbe z blizkeho televizora sa ozval hlas jeho otca a naraz si uvedomil, ze jeho otec, ktory bol obycajny policajt, ked este bol doma sa stal sefom statnej policajnej sluzby Zapadnej Australia. Russell zavrel oci a pocuval ako jeho otec oznamuje divakom, ze jeho syn je spolupachatelom v nezakonnej vyrobe drog. Otcov hlas znel inac ako ho poznal, plnny strachu, sebaobvinovania a bezmocnosti.

   "Vies, ze Ta mam rad, napriek vsetkemu?" Jeho otec sa naraz objavil pri jeho posteli a Russell si uvedomil, ze mu to povedal prvy krat v poslednych 10 rokov.

Russell prikyvol a nevladal povedat nic. Naraz mu hrdlo navrelo na velku hrcu.

   "Cokolvek sa stane, Ty sa dostanes na druhu stranu." Stisol jeho zdravu ruku a zavolal vysetrovatelov.

Sudca ho odsudil na dva roky nepodmienecne. Jeho otec mu pomohol iba v jednom. Jeho zalarnikom sa stal byvaly policajt, ktory daval velky pozor aby sa nedostal ku drogam, ktore sa vo velkom pasuju dnu.

Russell si zvykol na denny rezim, ktory mu dal stabilitu a rezim, ktory potreboval: o 6 budicek, praca vo vazenskej tovarni, o 11 obed a potom hodina v cele, aby sa zalarnici mohli najest. Potom znovu praca az do 4. A potom uz len volny cas hranim kart, lebo gym bol iba pre menej nebezpecnych vaznov.

Ked ho vypustili, jeho saty boli mu naraz male, nabral 20 kil a naraz nevedel co robit so sebou. Sedel pred vazenskou branou o 4 skoro rano (pustili ho tak skoro aby oklamali novinarov, ktori ocakavali jeho prepustenie az o 4 poobede) a nevedel co s novo ziskannou slobodou.

Zrazu sa otcov 'terenak' s dvomi surfovymi doskami na streche objavil v zakrute a skripavo zastal pred nim. Russell nasadol a zozadu ho objali styri ramena, dlhe nezne ruky jeho krasky a male rucky jeho trojrocneho syna.

Zastali na plazi, ktoru si velmi dobre pamatal. Cervene srdcia vsak nezdobili horizont, iba  nedozierna modra obloha sa tiahla vsetkymi smermi. Russell si naraz musel zakryt oci pred tou ziarou, ved dva roky svojho zivota stravil za vysokymi murmi, kde slnko nikdy nepreniklo.

    "Dobre Ta vidiet, mate," zacul naraz hlas za sebou. Ked sa otocil, rospoznal jedneho z jeho kamaratov, ktory mu dodaval drogy. Russell mu ukazal dlan, akoze je cisty a rychlo sa otocil.

    "Je to jeden z tvojich dodavatelov?" Jeho otec ho sledoval profesionalnym pohladom ako rychlo mizne v dunach.

    "Nie, a aj keby bol, nikdy nikoho nezradim, drogy tu boli a budu, tak ako toto slnko, ocean a sex,"
zasmial sa naraz a objal krasku, ktora drzala jeho syna v naruci.

    "A co tvoj syn?" Kraska naraz zaprotestovala, "Chces aby skoncil ako Ty?"

    "To bude na nom," Russell ho pohladkal nezne po rysavych kucerach, "Otec moze pozatvarat cely tucet dodavatelov, pridu druhi, alebo mladi odidu dovolenkovat na Bali, ako aj robia, kde su drogy lacnejsie ako chleba."

     "Ja viem ich mena, chodili s nami do skoly," kraska naraz vyhrkla, ale Russell jej nezne polozil prst na pery,"Ti vies mena nasich kamaratov, my tu chceme zostat zit, no nie?"

Sef policie sa rozhodol byt otcom v tejto chvili, vedel, ze nemoze byt obidvoje a jeho vyber boj jasny.
Chytil dosku pod rameno a pobral sa k smerom k vlnam. Russell sa zaskeril a nasledoval jeho priklad.

Dve muzske tela sa pretekali vo vlnach. Otec a syn. Ked si privrel oci, videl si ich takto vznasat na vlnach pred desiatimi rokmi. Cas sa zopakoval. Russell sa zasmial a vytrcil dlane k slnku. Uz nepotreboval drogy, uz sa citil cely bez nich. Dve cervenne srdcia ho cakali na plazi.....

Maly pravdivy pribeh z nasich koncin, ktory Vam pripomenie stare zname prislovie, ze naozajstny raj na zemi neexistuje. Ludia su ludmi a tuzia vzdy po niecom viac co maju a len, ked to mozu stratit si uvedomia pravu cenu ich raja. Mozno musime trpiet aby sme si uvedomili pravu cenu stastia.
Nas policajny sef je obdivovanny ZapadoAustralakmi za jeho uprimnost a ludskost. Pripomenul nam vsetkym, ze vsetci sme len rodicia a niekedy nemozeme viac len lubit a dufat.....a ked pride cas odpustit, tak treba odpustit a spojit pretrhnutu nit na tom istom mieste, kde sa trhlina objavila po prvy krat....

Stryko Kevin a jeho prva Australska rybacka...

a skoro aj jeho posledna, ale to uz skacem na koniec mojej poviedky z nasej prekrasne Australskej zimy. Takze moji mili citatelia, sadnite si na chvilocku ku kavicke na terasu, nech Vam to teple letne slniecko ohreje Tie Vase stare kosti, a preneste sa na chvilocku do nasich nebezbecnych koncin....

Stryko Kevin konecne priletel z dalekeho Anglicka a cela rodina, ktora sa pred par rokmi usadila v Australii ho prisla s pokrikom privitat na letisko. Cervenovlasy a pehaty synovci ho obklopili hned ked vstupil do letistnej haly a strcili mu 'Emu' (Australske pivo) pivo do ruky.

    "Ale ste vyrastli zasranci," rozosmial sa dobrosrdecne a hned si upil z piva, kym najstarsi zo synovcov, 23-rocny Luke si prehodil jeho tasku cez plece.

    "Stryko, zajtra skoro rano vyrazame na rybacku, prave predvcerom som si kupil novy rybarsky cln, 5 a pol metra dlhy, krasa, prvy krat ho pokrstime na oceane."

    "Pozeral som na google do akej diery ste sa to nastahovali, ide tam vlak, je to dost daleko od Perthu, ci nie?" Kevin si pretrel upotene celo a privrel oci pred ziariacim obednajsim slnkom, ktore ho vonku privitalo: "Zevraj mate zimu, ha?"

Luke ho buchol kamaratsky do chrbta: "Zabudni na usmrkane Anglicke pocasie stryko," a hodiac Kevinovu tasku na sadne sedadlo rychlo vyskocil za volant noveho terenneho auta: "Nasadaj stryko, caka nas 270 km pobreznej jazdy."

Perthske mrakrodrapy sa stratili v dialke a siroka nova autostrada ich unasala smerom na sever. Kevin sa obzeral dokola po prazdnej krajine, po jeho lavici sa leskla zrkadlova nedozierna hladina Indickeho oceana.

    "Tam skoncime zajtra," Luke sa uskeril, ale Kevin uz si obzeral nedoziernu a nehostinnu prazdnu bush po jeho pravici.

    "Kde su ludia, vyzera, ze Vy ste tu jedini obyvatelia, to tu mozme prestahovat cely Manchester."

    "Ha,ha,ha, Kevin, nebodaj Ti chyba preplneny vlak, vsak pockaj ked uvidis nasu pobreznu rybarsku osadu, taky rybar ako si Ty, ako si Ta pamatam, nic viac k zivotu nepotrebuje..."

    "A co vlastne ideme chytat?" Kevinova rybarska vasen sa naraz prebudila.

    "Dnes vecer sa popytame rybarov v miestnej krcme, najlepsie dat na ich slova, oni poznaju ocean ako dlan ruky."

-----

A tak sa aj stalo. Tu noc Kevin tak rychlo nezabudne, a ci vlastne si toho vela nepamata, okrem toho, ze oslavoval jeho 50tku medzi slnkom a vetrom osmahnutymi rybarmi, ktori ho hlucne buchali do chrbta a kricali: "Este jeden si vypi na to zdravie, 'mate'. A potom uz len studoval ich spinave nohy v slapkach, ked skoncil pod stolom.

Hlava ho bolela a vychadzajuce slnko sa mu nemilosrdne tlacilo pod napuchnute viecka, ked nastupoval do Lukovej lodi. Aluminiova krasavica sa pysne kolisala na vlnach.

Luke si prihladil rozstrapatene vlasy: "Vcera sme to prehnali, ha?"

Mladsi synovec, Mike ho buchol do chrbta: "Rozpravaj za seba, vies vobec kde su tie dve miesta, co rybari vcera spomenuli, musime sa vybrat smerom na Beagle ostrovy, ak si dobre pamatam..."

Luke chytil jeho rameno a vykrutil mu ho: "Len pomaly, Mike, ja som kapitan lode, Ty si tu len plavcik, tak sa tak aj spravaj."

Kevin sa postavil medzi nich: " Ho, ho, chlapci, takto daleko nezajdeme, ak ma ta ubolenna hlava neklame, dnes ideme lovit tie Vase miestne 'dhufish', tak do toho, nech mam doma o com rozpravat."

-----

Ani si Kevin neuvedomil v tu osudnu hodinu, ked opustali pristav a malicka rybarska osada sa stracala na obzore az z nej ostala len malicka bodka na dlhej tenkej pobreznej ciare, ze jeho boj o zivot sa prave zacina. Kto by povedal, ze pomensi pehaty Anglican Kevin s malym bruskom a rednucou cervenou hrivou bude v tom tyzdni hrdinom Australskych dennikov...ale nepredbiehame udalosti dna, v tejto chvili Kevin stoji pysne za kormidlo, ktore mu Luke zveril do ruk a nervozne zmurka na obrovske vlny ktore sa rozbijaju o provu.

Luke s Mikom kontroluju siete a hadaju sa kde presne su tie dve rybarske miesta, na ktorych zevraj Ti 'dhufish' ryby same skacu do lode, tolko ich je.

Vetrik pofukuje a slnko pecie, uz musi byt obed, Kevin citi jeho zaludok dvihat sa v rytme s lodou, hore a dole. Luke s Mikom sa pristavili pri nom s pivom v ruke, ale on len pokrutil hlavou.

   "Starnes Kevin, to nie si ani Ty, podla starych rodinnych povesti Ty si bol vzdy schopny preflamovat celu noc a hned zmiznut na Skotske pobrezie, co sa deje?" Luke mu strcil pod nos krabicu s cerstvo vyprazenymi hranolkami a Kevinovi sa znovu prevratil zaludok.

   "Niekomu sa smeje, len pockaj ako dlho, ved uvidime, aky si rybar..." Kevin odstrcil hranolky a pustil kormidlo z ruk. Rychlo sa predral k okraju lode aby mohol vyprazdnit obsah jeho zaludku do morskych vln. Jedna z nich ho obliala a hned sa citil lepsie.

Lod sa naraz prudko naklonila a obsah hranolkov sa vysypal na palubu. Bocna vlna vystrekla cez zabradlie a naraz hranolky plavali v kaluziach vody. Kormidlo sa otacalo ako splasenne vtaca podla vetra bez kormidelnika, motor stazka odfukoval kym lod sa nebezpezpecne naklanala na vlnach.

Kevin sa skusal doplazit ku kormidlu, ale dalsia vlna ho obliala a stratil rovnovahu, len len ze ho nestiahla so sebou.

    "Drz sa stryko pevne zabradlia, ja budem pri kormidle hned len pozbieram par tychto hranolkov, Mike ich pre nas vyprazal porazi ho..."

Ale to uz Mike vyletel z kajuty a pustil sa zurivo buchnatovat Luka: "Plavime sa v zacarovanom kruhu, nevies ani presne kde sme ani kam ideme, mam uz toho plnne zuby robit Ti plavcika."

Luke mu jednu vrazil: "Cus ty, tvoja prva skutocna plavba na sirom oceane a spravas sa ako usmrkanne decko, Ty ze mas sedemnast rokov, mal som pocuvnut tvoju mamu a nechat Ta doma..."

Kym sa oni dvaja klbcili na palube, lod nebezpecne zavrzgala. Kevin si uvedomil, ze nema zmysel kricat na tych dvoch sarvancov cez hukot vetra a sycanie vln, pomaly sa zacal na styroch presuvat cez klzku dlazku smerom ku kormidlu. Zrazu obrovska vlna sa prevalila cez neho, zdvihol ruku aby si chranil tvar pred narazom a rychlym pohladom na hodinky zaregistroval cas: 3.30 poobede.

Druha vlna ho vyniesla do vysky a kym ho stihla stiahnut so sebou do hlbociny zaregistroval prekvapenne tvare jeho dvoch synovcov, ich tela stale zmotanne v krcovitom zapase. To bolo posledny krat, co ich videl...zivych....

-------

Ked Kevin otvoril oci, uvedomil si, ze jeho nahe telo sa pomaly kolise na vlnach. Pomaly otocil strpnuty krk na lavu stranu, potom skusil na pravu, ale to islo iba s tazkostami, prudka bolest ho ochromila a prestal bojovat. Mala hrava vlnka mu ospliechala tvar, nastavil tvar proti oblohe.
Vsade okolo neho, nad nim aj pod nim, nedozierna modrota. Mozno som v nebi, pomyslel si.
Z vychodnej casti nieco ziarive a teple mu ohrialo lice, to je urcite boh, napadlo ho.


Naraz slnko vyhuplo na oblohu a on musel prizmurit oci proti ostrej ziare, ktora sa predierala pomedzi jeho opuchnute viecka. Pamatam si tento pocit, Lukova lod musi byt niekde nedaleko a urcite Luke aj Mike ho hladaju, chcel sa pohnut, ale jeho zmrznute udy ho nepocuvali. Lezal na hladine vody, ako Kristus pribity na krizi.

Cas prestal existovat. Priestor nemal ziaden zmysel. Jeho popukanne pery hladali kvapku zivej vody, ale jedinne co citili bola sol. Neznesitelna slnecna ziara mu palila oci, otocil pomaly hlavu na lavu stranu a zrazu cierny tien pretal nekonecnu modrotu v dialke.

Hukot motora mu prenikol do usnych bubienkov. To bude urcite zachranna lod, naraz ozil a s velkymi tazkostami pohol jeho ramena, ruky, nohy. Telo sa same prevratilo a skoncil spat vo vode len hlava mu trcala, chcel zakricat, ale ziaden zvuk z neho nevysiel, tak len zopel ruky a cakal...

Zrazu si uvedomil, ze ten zvuk prichadza zhora. Ako velky vtak nad nim kruzila helikoptera.
Tak co je potom ten velky tien nalavo? Chcel otocit hlavu ale usta sa mu naplnili slannou vodou, z poslednych sil vyplul vodu a vyhupol sa spat na hladinu. Horko tazko otocil hlavu a rozoznal tvar velkej ryby s ostrou plutvou navrchu pretinajucou hladinu. Zralok. 20 metrov od neho, 19 metrov, 18....

Ten zralok je velky ako Lukova lod, panika nim triasla a zopel ruky v modlitbe sledujuc helikopteru, ktora kruzila teraz coraz nizsie nad nim. Zrazu dvere na helikoptere sa otvorili a zlty nafukovaci sa vznasal vo vzduchu nedaleko nad nim. Sledoval ho ocami ako prelietol nad zralokom a pristal hladko na hladine daleko na obzore.

------

Co Kevin nevedel bolo, ze v helikoptere sedela televizna posadka ktora filmovala kazdy jeho pohyb a reporter komentoval jeho situaciu posluchacom mnohych televiznych a rozhlasovych stanic v Australii.
Citili sa bezmocni, lebo nemali ziadne zachranne moznosti ani schopnosti, ale vedeli, ze zachranna lod sa rychlo blizi k jeho miestu ktore nahlasili.

    "Ja sa na to nemozem pozerat," kameraman David sa odvratil, "to mam filmovat ako si zralok na nom pochutna."

    "Hodme mu aspon tento zachranny gumenny mini-cln, co tu mame," navrhol reporter Grant.

    "Musime odlakat toho zraloka, kym sa zachranna lod k nemu dostane," pilot na nich zakrical, drzte sa, budeme lietat velmi nizko.

     "Je to uz 24 hodin, odkedy traja neskusenni rybari sa vybrali na rybacku do tychto koncin," Grant nazivo komentoval pre posluchacov a divakov, " Patracia akcia sa zacala vcera v noci, ked sa nevratili domov a je to neskutocne, ze nam trvalo tak dlho ho najst, nastastie ocean je celkom pokojny v tomto obdobi, len 2 metrove vlny a lahky vietor, voda ma najmenej 8 stupnov, co sa da prezit na kratky cas, jeho dvaja spolocnici nemali take stastie a lod takisto skoncila potopenna v hlbinach."

Zrazu kameraman David ho chytil za rukav, zabudnuc v nadseni, ze komentuje nazivo: "Pozri nanho, modli sa k nam, aby sme ho zachranili, ale zachranna lod je uz iba kusok od neho, hned za nim, obzri sa clovece, obzri sa...si zachranenny."

Grant si vymkol rukav a pokracoval v komentovani: "Vidime zachrannu lod, aj nas hrdina ju zbadal v tomto momente, zacal kyvat ale v tom momente jeho hlava zmizla pod hladinou. Lod je nastastie hned vedla neho a hodili mu zachranne lano, on ho chytil a teraz ho tahaju na schody. Nahy a uplne vycerpany nedokaze ani urobit dva kroky hore, nastastie dvaja zachrancovia ho vytiahli a preniesli cez palubu. Je naozaj zachraneny, " Grant sa odmlkol a prehltol naprazdno: "Prepacte moji mili posluchaci, toto je naozaj specialny moment pre mna, ja som ho prvy zbadal, biele ludske telo, biela bodka v nedoziernej modrave a omnoho vacsia, cierna bodka, 5 metrovy zralok kruziaci okolo neho. Nikdy som sa necitili tak bezmocne ako prave v tej chvili. Moja uloha je komentovat, ale ma vyznam komentovat boj o zivot, ktory nemozes zachranit?"

Mili rybari, rybarky and rybarcata, vzdy si poriadne obhliadnite kapitana nez nastupite na jeho lod, tak to aspon plati v nasich Australskych vodach,  rybacka laka a ryba chytena je ryba vyborna, ale co ak sa povymienaju miesta a z rybara sa stane jeho navnada?