SVADBA V MELBOURNE CAST OSMA

 “ Tieto Vianoce su horucejsie nez ktorekolvek si tu pamatam,” Mary si utrela pot z cela a pokracovala v krajani Vianocnej morky.

       “ To hovoris kazde Vianoce,” zamrmlal George od televizora.

       “ Ahojte spolocnost,” rozospaty James strcil nos do jedalne a ked videl Perpetuu prinasat na stol Vianocny puding, zaskeril sa: “ Dnes musis ist do Surf klubu, vcera sme tancovali na plazi…”

       “ Twist alebo Jive, nie?”  Perpetua sa zasmiala, ked ho videla dupat okolo stola v jeho karovanych sortkach.

      “ Co si, videla si Twist tancovat na piesku v slapkach?” James si poklopkal na celo: “ Vola sa to ‘stomp’, jednoducho dupeme do rytmu, alebo mozes skusit ‘rock’n’roll’.” Zajacal posledne slovo Perpetui do ucha a pritom predstieral, ze hra na gitare.

       “ Ticho, vy tam, nepocujem spravy,” zakrical George od televizora a pridal zvuk: ‘ Vitame Vas pri obednajsich spravach, dnes je Prvy Vianocny Den, 25. Decembra1958, teplota vystupila v Sydney na 39 stupnov Celzia a specialne slavnostny den je to pre nasho Ministerskeho predsedu Menzies, ktory vyhral jeho stvrte volby …’

       “ Vypni to, George pre kristove rany, su predsa Vianoce a chod dorobit tie salaty,” Mary zacala ozdobovat stol cervenymi, zelenymi a zlatymi papierovymi ‘crackers’ a zasepkala si sama pre seba: “ Nase dcery s rodinami tu uz mali byt, dufam, ze sa im po ceste nic nestalo.”

     “ Uz idem, ‘love’, uz sa tolko necerti,” George sa s nechutou postavil a ked sa otocil zbadal Jamesa smerovat k umelemu Vianocnemu stromceku : 

“ Hej, Mikulasa si prespal, bol tu rano, radsej chod do flaskoveho obchodu a dones dve krabice piva.”

      “ Zase ja,” vzdychol si James, hodil na seba tricko a zacal hladat kluce od auta: “ Ked sa vratim, pustim vam Beatles alebo nejaky rock, mam novu platnu, lebo inak tieto Vianoce s Vami ‘staruskovia’ su na umretie…”

      “ Ja Ti dam rock,” Mary sa nanho zahnala uterkou, ked sa k nej sklonil a zo zartu jej dal boztek na lice: “ A nemysli, ze si ma udobris a zmenim nazor, na tu svadbu do Melbourne ides s nami.”

      “ Mama, to mi nemozes urobit, budete prec cely tyzden, vies, ze potrebujem prazdny byt, urobim najlepsiu party v Sydney, huuu.” A necakajuc na odpoved vyletel von. Sietkove dvere sa za nim s buchotom zaplesli.

     “ Cim sa skor odstahuje, tym lepsie,” George zakrical z kuchyne: 

“ On vsak nie je dost seriozny na vaznu znamost…”

     “ George, on ma na zenenie este cas,” Mary zakricala spat a obratila sa k Perpetui, ktora zasnene pozerala von z okna: “ Chcela by si byt v Broome so svojimi, vsak?”

Perpetua len sklonila hlavu.

     “ Tvoja mama sa ma v liste pytala, ci si si tu nasla nejakeho…” Mary zacala opatrne, ale ked zbadala Perpetuin nahnevany vyraz, zdvihla ruky v predstieranej sebeobrane: “ Nemozes jej to mat za zle, Perpetua, o chvilu dostudujes, uz si aj nieco zarobis ako sestra, a prisla si do veku, ze musis mysliet na svoju buducnost.”

      “ Mary, ja som sa chcela uz davno odstahovat, jedna zo sestriciek v nemocnici nasla sluznu izbu za…”

      “ Perpetua, o tom nechcem ani pocut, tu si doma, ako by som sa pozrela Tvojej matke do oci, mysli na svoju povest.” Mary ju pohladkala materinsky.

      “ To su staromodne reci, ja nepotrebujem nikoho aby sa o mna staral.” Perpetu odostrela zaclonu: “ Pozrite Vase vnucata su tu.”

Obidve sa chvilu pozerali ako dve napakovane auta zastali pred ich domcekom a dva mlade pary s parom deti v predskolskom veku zacali vystupovat. Mary rychlo otvorila dvere a s krikom vybehla von. Perpetua sa vybrala za Georgom do kuchyne. 

     “ Ja nechapem Mary a moju mamu, nutia ma vydavat, ale pritom ked Jack sa zeni, tak somru, ze si nasiel pristahovalku z Rumu…odkial to vlastne je?”

     “ Rumunsko, niekde je to v Europe…” George na nu zmurkol: “ Asi trik je v tom dobre sa vydat, skus toto,” podal jej malu lyzicku s bielou omackou.

     “ Malo slane,” vratila mu lyzicku: “ Co mate proti Rumunsku?”

     “ Pozri sa na nase dcery, su zabezpecene…” Zrazu male dievcatko s maslami sa objavilo v dverach a on ju chytil so smiechom do narucia: “ Ahoj mala Mary, mala Anglicanka.”

     “ Preco som Anglicanka, dedko?” Mala Mary sa nanho pozrela spytavo.

     “ Lebo tvoj otecko, postmajster pochadza z Anglicka, presne ako my.”

2.

    Perpetua nervozne preslapovala na verande, kym Pan Weirman jej uz pol hodinu  vysvetloval, ze ako uctovnik ma zaruceny staly prijem a dobru perspektivu na zalozenie rodiny. Zbadala ako Mary na nu cez okno vyrecne zmurka a jej dve dcery v identickych pastelovych kostymoch sa chichocu za poharmi so sampanskym. Najradsej by na ne vyplazila jazyk. Nasucho preglgla, ked si spomenula ako ju privitali s ich povestnym: ‘ Uz si si lapla toho doktora v nemocnici?’ a potom ‘ Mozme Ti predstavit pana Weirman, pracuje s mojim muzom v banke a bol taky laskavy sa k nam pripojit, nechce ostat na Vianoce sam.’

Ked naraz zbadala, ze jej nervozny spolocnik so sedivujucimi vlasmi nachvilu prerusil jeho monolog aby si utrel zarosene okuliare, nestracala cas:

     “ To bolo velmi zaujimave, pan… pan Weir…” zrazu zapanikovala, lebo si nevedela spomenut jeho meno.

      “ Weirman, k Vasim sluzbam spanila Slecna,” s ulysnym usmevom sa sklonil, aby pobozkal jej ruku, ale ona ju stihla odtiahnut: “ Ale pre Vas, Tony.”

      “ Pan Weirman, neviem, ci Vam bolo povedane, ale ja…” Perpetua kutikom oka sledovala cez okno ako James rozdal posledne pivo a kyve vsetkym na rozlucku: “ Ja mam hroznu povest, cele noci chodim tancovat na plaz so surfistami, ‘stamp’, poznate to?”

A kym sa ohureny uctovnik stihol spamatat, stupla mu na nohu, az od bolesti zjajkol: “ Tancuje sa to takto,” kyvla mu hlavou na rozlucku a rozbehla sa za Jamesom. Ked otvorila dvere na nastartovanom aute, pozrela sa este raz na osvietenu verandu kde stal zmateny uctovnik: “ A viete co nenavidim viac ako starych Anglicanov?” 

     “ Cislaaa,” kricala dolu ulicou, az kym auto nenabralo poriadnu rychlost a dom jej nezmizol z dohladu.

                                              

3.

     Ked vsak zastali pred osvetlenou drevenou chajdou na plazi, odkial sa ozyvala rytmicka hudba, hrmot a krik, stratila vsetku odvahu a pytala sa sama seba, co tam robi. James si z nej celu cestu robil zarty ako sa z jeho chudobnej pribuznej stala v meste rebelka, a ona sa ho znazila ignorovat. Ked vsak odparkoval auto, bez dalsieho pohladu jej smerom vybehol hore schodmi a stratil sa v tancujucom dave.

     “ To sa na Teba podoba,” povedala si pre seba a rozmyslala, ci sa vybrat do preplnenej chajdy alebo k tmavemu oceanu, kde videla na plazi horiet par ohnov. 

     “ A nenavidim nezodpovednych rozmaznanych nevlastnych bratrancov…” Zakricala z plnych pluc smerom k hlucnej chajde a zrazu sa jej ulavilo a lahkym krokom sa vybrala smerom na plaz.

Ked sa priblizila k prvej malej skupinke, ktora sedela okolo maleho ohnika na plazi, videla mlade dievca asi strnastrocne hrat ostosest na gitare a ostatni tiez v trickach a sortkach okolo nej podupavali do rytmu. Potom zacala spievat: ‘ He’s My Blonde Headed Stompie Wompie Real Gone Surfer Boy.’ Chlapci a dievcata okolo nej vyskocili a zacali tancovat dupavy tanec, co im James predvadzal v jedalni. Perpetua tam ako v tranze stala a pozerala na nich. Nikto jej nevenoval pozornost. Zrazu vykriky o pomoc pretali nocny vzduch. Gitara zmlkla a vsetci spozorneli. Dvere na chajde sa nahle otvorili a skupina plavcikov utekala smerom k oceanu. Nez sa sietkove dvere za nimi stihli zaplesknut uz skakali do vody a plavali za panickym hlasom, ktory sa stracal v hukote vln. Preslo len niekolko sekund a uz tahali chlapcensku postavu na plaz aj s jeho surfovou doskou. Vsetci sa okolo nich zhrkli a Perpetua ich zvedavo nasledovala.

     “ Je tu doktor?” “Rychlo volajte ambulanciu…” ozyvalo sa okolo nej a kym jeden z plavcikov zacal s procedurou prvej pomoci, par mladasov utekalo smerom k chajde pre pomoc.

      “ Perpetua, kde si?” Zrazu pocula volat jej meno a zacala sa s prekvapenim obracat. V tom v jednom z plavcikov spoznala Jamesa, nez stihla nieco povedat, uz ju drapol za ruku a tahal ju do stredu k utopencovi.

“ Ona je sestricka z nemocnice, uhni, aj tak nevies ako sa to poriadne robi..”

Odsunul plavcika, ktory skusal davat umele dychanie a Perpetua sa ocitla zoci voci zmodrenej tvari asi patnastrocneho mladika, ktory nejavil ziadne znaky zivota. Na jeho temene mal modriny, vyzeralo to, ze silny prud ho hodil na utesy a stratil vedomie.    

    “ Ale ja som este neskoncila…” Pozrela okolo prestrasenych tvari okolo nej, zrazu ta mlada spevacka z plaze potriasla dlhymi zltymi vlasmi a zasycala jej do tvare: “ Kto sa stara, zacni a zachran ho, pocujes…on je nas najlepsi surfer”.

Perpetua si mechanicky v hlave opakovala tisic krat pocute procedury prvej pomoci a pustila sa do prace. Raz, dva, tri, styri, pat…pravidelne stlacat hrudnik, aby sa srdce rozbehlo, vyklonit hlavu dozadu, otvorit usta, stlacit jemne nos a vdychnut z celej sily vzduch do zranenneho ust….a znovu….

Perpetua ako v tranze pravidelne opakovala proceduru az kym sa utopenec neprebral a nezacal kaslat. Jemne ho presunulu do odpocinkovej polohy…a uz tu bola ambulancia. Nez sa stihla spamatat, jej pacient zmizol na nositkach v dverach bieleho auta, ktore vyrazilo so sirenou smerom k mestu.

Mladez sa vytratila k ich ohnom, ako by sa nic nestalo a spievanie a hudba sa znovu zacala ozyvat zo vsetkych stran. Perpetua sa naraz od slabosti podrazili kolena a dopadla do vlhkeho piesku, zrazu prisiel priliv a ona sedela v kaluzi vody.

      “ Hej, pod si sadnut k nam, ohen Ta osusi,” mlada spevacka k nej dobehla, chytila ju za ruku a tahala ju k ich ohniku na konci plaze. Perpetua sa nechala tahat a pripadalo jej naraz komicke, ze ona dospela sa necha viest touto ‘zabou’. “ Tu za dunami tak nefuci, hej urobte miesto…” jej priatelia sa hned zacali podavat a az ked jej ohnik opaloval nohy si uvedomila aka je jej zima. “ Little Pattie je moje meno, pocula si moju platnu?” mlada spevacka jej podala flasu: “ Ty uz mas 21nie, ty uz mas dovolene pit, nie ako my…” 

     “ To je asi jedine, co mam dovolene,” zasmiala sa Perpetua a glgla si z flase: “ Ty chces byt slavna spevacka, vsak?”

      “ Ona uz je,” mladik vedla zamrmlal hrdo: “ Jej prva pesnicka bola tento tyzden druha najpopularnejsia hned za Beatles, co ty nepocuvas radio?”

Perpetua sa s prekvapenim otocila na Patie, ktora len zavrtela jej zltou hrivou a oprasila si biele sortky od piesku: “ Pred rokom som vyhrala sutaz spevakov v surfovom klube na opakocnom konci Sydney a ponukli mi nahravaci kontrakt.”

      “ Ty si jedna velmi stastna ‘ baba’.” Perpetua vyhrkla zavistlivo.

      “ Nie som, rodicia sa postavili proti tomu a dobre, ze ma nevyhodili z domu, ze to nie je pre dievca, ze sa obliekam ako ‘vagabund’…ze skoncim na ulici…”

      “ A ty?”

      “ Ja viem, co chcem a povedala som im, ze ich staromodne nazory si mozu strcit za klobuk.” Rozosmiala sa Pattie, chytila do ruky gitaru a zacala spievat: “ He’s My Blonde Headed Stompie…”

Perpetua sa pridala k nej a bez toho, ze by si to uvedomila spievala: “ He’s My Black Headed Stompie…”

4.

     “ Boze moj, to bola svadba,” Elizabeth si vzdychla a posunula si jej damsky klobuk, aby si mohla utriet pot z cela: “  Kedy sa uz konecne ochladi.”

     “ Je iba zaciatok leta, otvor si okno,” Elizabethin muz sa na nu ustarostene pozrel soferujuc ich stare auto novou asfaltkou cestou cez uschnutu bus: “ Mala si zostat v Broome, vies, ze doktor povedal, tato cesta bude prilis dlha pre Teba.”

     “ Tyzden v aute a noci spime v moteli, co to je,” Elizabeth ho pohladila na zatylku a potom sa otocila dozadu k Perpetuii: “ Som rada, ze stravis dovolenku s nami, uvidis, ako sa Broome zmenil, sestra Bernadetta sa Ta uz nevie dockat…vravi, ze ju musis naucit vsetko nove…”

     “ Pisala mi, ze sa znovu neciti dobre,” Perpetua zamrmlala zo zadneho sedadla.

     “ Ona sa zo vsetkeho vystrabi, je ako stary dub, co vydrzi vsetky burky, ona este aj mna prezije…” Elizabeth sa trpko zasmiala, ale potom sa dychtivo otocila k Perpetui: “ A neustale sa ma pyta, ci sa uz budes vydavat, co jej mam povedat?”

     “ Co vravis na Jack zenu, Ronda je jej meno, nie?” Perpetua sa naklonila k otcimovi ignorujuc jej otazku: “ Teda skratka jej mena, lebo cele meno je Rodo…a uz som zabudla.”

     “ Je to taka zvlastna rasa, ti Rumuni, tie ich svadobne zvyky a tazko im rozumiet, ten ich tvrdy prizvuk…”

      “ Pocula si, ze Rondin otec sa tiez prezyva ‘Jack’, zacali ho tak volat farmari okolo, tie ich mena su proste nevyslovytelne…” Elizabeth mu skocila do reci vidiac, ze z Perpetui nic viac nedostane.

      “ Ale Rondin otec je nezvycajne zrucny farmar, vsetko si sam vyraba, vsetko si opravi akurat chudak, este nechape, ze toto nie je Europa,” Perpetuin otcim si vzdychol a ukazal rukou na suchotu okolo.

     “ Vyzeral tak hrozivo, ked zazeral spod toho cierneho obocia a nehovoril nic, boze a videl si tu jeho rozpadavajucu sa farmu, len zakladny domavyrobeny nabytok, obite hrnciky a nic, moj otec…”

     “ Tvoj otec zdedil prosperujucu farmu s Irskym nabytkom a kristalom, dovezenym specialne pre Vasu rodinu, tento chlap sem prisiel s prazdnymi rukami len par rokov dozadu,” prerusil ju jej muz hnevlivo: “ Je katolik, videla si bibliu a nakoniec, vsetko co zarobi ide na skolske poplatky pre jeho dceru studujucu v meste.”

     “ Ona je sikovna, sekretarka vo firme, kde Jack robi, tam sa zoznamili nie?” Elizabeth si vzdychla a ked nedostala odpoved, sama pre seba si somrala: “ Ved nakoniec, oni byvaju v Melbourne, tak preco by ma malo trapit ako ten divny chlap byva…”

Perpetua prestala mamu pocuvat a v myslienkach si vybavila domcek zbity z latiek s pristavnou dielnou na konci prasnej cesty. Kde sa obzrela boli len vyschnute polia a skupiny vyschnutych stromov. Ked vsetci vystupili a Rondin otec s jeho bratom im kyvali spoza domu, kde piekli maso, Perpetua

zbadala v dialke pri nadrzi s vodou malu postavu.

     “ Kto to tam je?” Chytila Jacka za rukav, ktory sa uz bral zvitat s Rondinym otcom.

     “ To je Raymond, Rondin brat, on je velmi nesmely, nie je zvyknuty na vela ludi, ak chces chod za nim, Ronda Ti bude vdacna.” 

     “ Nechodi do skoly?” Perpetua sa spytala, ale zbadala, ze Jack jej uz nevenuje pozornost. Tajomna Ronda s dlhymi ciernymi vlasmi a hlbokymi tmavymi ocami sa k nim blizila a Jack stratil pojem o svete.

Ked sa cez pichlavu suchu travu konecne dopracovala k nadrzi, neisto zastala pozorujuc drobneho asi desatrocneho chlapca v tmavom kabatiku a kratkych nohaviciach otoceneho chrbtom k nej. Nakoniec sa odhodlala, priblizila sa k nemu a dotkla sa jeho rukava: “ Raymond?”

Chlapec uskocil ako hadom ustipnuty a zakryl si tvar rukami ako v sebeobrane. Perpetua sa zhacila a potom potichu povedala: 

    “ Moje meno je Perpetua, moj nevlastny brat si zobral tvoju sestru za zenu, teraz sme vlastne rodina,” ked chlapec nezmenil poziciu, odstupila dalej a sadla si k vode: “ Boze, chyba mi modry ocean a zlty piestok, nemohla by som zit takto, je to take depresivne, akoby tu…”

Naraz zbadala ako chlapec vystartoval a mizne smerom k novovystavanej ohrade na konci nadrze. Po chvili sa otocil a kyvol jej, aby ho nasledovala.   

Ked vosli do ohrady, Raymond ukazal na kopu hliny v strede z ktorej trcali biele slepacie kridla: “ Vsetky su mrtve, bolo ich styridsat.”

Perpetua ho s uzasom pozorovala, ako nahle ozil, napodobnoval vystrely z pusky: “ Boom, boom, papa ich postrielal a, a”, naraz zacal dvihat ruky hore a dole: “ A stryko ich dobil lopatou, takto, bac, bac.”

     “ Preco?” Perpetua zasepkala v nemom uzase.

     “ Boli chore,” chlapec pokrcil plecami a pobral sa k domu.

     “ Pockaj,” Perpatua dychcala za nim, odhanajuc drze muchy: “ Kde si sa naucil tak dobre po Anglicky?”

     “ Chodim do Katolickej Skoly, je to daleko…”

     “ Paci sa Ti tam?”

Raymond len mykol plecami.

      “ Ja viem, chyba Ti otec a tvoj stryko…”

      “ Stryko s nami nebyva, pomaha stavat priehradu na severe.”

      “ Ah, a kde je Tvoja mama?” Perpetua olutovala otazku, lebo Raymond naraz zastal a jeho tmava tvar vyjadrovala tolko smutku, akoby pred nou stal stary clovek nie dieta. Len vtedy si vsimla jeho svetle modre oci, ktore boli v nezvycajnom kontraste s jeho ciernymi vlnitymi vlasmi.

     “ Ma vlasy ako ty,” Nakoniec povedal a chytil ju za ruku. Pomaly kracali smerom k domceku, kde sa odzadu ozyval clivy spec Raymondovho stryka a vesely dzavot navstevnikov. Raymond ju zaviedol do jednoducho zariadenej kuchyni s nabytkom zbitym z dosak roznej velkosti a on zmizol v jednej z bocnych izieb. O chvilu sa vratil s obitym malym kufrom. Ked ho otvoril, zbadala starodavnu bibliu v cudnom pisme a par knih. Naspodu lezali listy zviazane hodvabnou stuzkou.

     “ Raymond, odnes to spat, to su urcite veci tvojho otca,” Perpetua zacala protestovat, ked chlapec jej strcil pod nos cierno bielu fotografiu mladej zeny s hodvabnymi plavymi vlasmi a modrymi ocami so svadobnym zavojom sediacu vedla mladsej podoby Raymondovho otca.

      Perpetua sa nanho prekvapene pozrela: “ Mas jej oci, ona je tiez Rumunka?”

Raymond otocil fotografiu a pomaly cital: ‘ Hamburg 1938’.

      “ To je v Nemecku, nie?”

Raymond pomaly prikyvol: “ Papa tam pracoval a mama mi vravela, ze bol do nej tak zblazneny, ze ked povedala, ze si ho nevezme, tak sa chcel odrstrelit, takto..” chlapec naraz ozil a predstieral, ze si kladie hlaven revolvera k hlave.”

     “ To musi byt velka laska, kde je teraz, odisla spat do Nemecka?” Perpetua naraz bola velmi zvedava.

Raymond pomaly pokrutil hlavou a zahladel sa von oknom, kde jeho stryko

si popijal z flasky domace: “ Usla s mojim druhym strykom do Melbourne,

papa povedal, ze ked ho stretne, tak ho zabije.”

     “ Perpetua, Perpetua, pocuvas ma?” Netrpezlivy hlas jej Mamy prenikol do jej povedomia: “ Ako sa vola Rondin brat, ty si sa s nim rozpravala?”

     “ Raymond,” nasucho preglgla Perpetua.

     “ Raymond, veru tak, divne chlapca, nieco s nim nie je v poriadku, urcite z neho nic suce nevyrastie.”

     “ Asi nie,” prikyvol jej otcim: “ Ale vies co mi je divne, preco odmietli prist na svadbu, ubohe dievca, ziadnu rodinu tam nemala.”

     “ A my sme sa museli trepat cely den na tu ich hroznu farmu, divne zvyky najmoveru,” Skonstatovala Elizabeth a vraskavou rukou s perfektne nafarbenymi nechtami si vytrhla nitku zo sukne: “ Boze, pozri moj novy kostym je cely zniceny, tolko som zanho vyvalila, krajcirka ma ubezpecila, ze je to najnovsia moda z Londyna, ale uz ani sit dnes nevedia poriadne…” Perpetua sa zahladela na zaokruhlujucu sa postavu sediacu pred nou. Co sa stalo s jej mamou, rozmyslala v duchu, tak toto znamena starnut?

POKRACOVANIE NABUDUCE

Mili moji Slovaci, tato poviedka k Vam mala prist na Vianoce, ale ako to uz v nasom ubehanom svete chodi, vsetko si mozes kupit, len nie cas a tak si mozete precitat Vianocnu poviedku z Australie s dvojmesacnym opozdenim.
Aspon sa Vam spravia chutky na bliziacu sa letnu dovolenkovu sezonu, ktora uz k Vam pride za tri mesiace a potom sa uz budete vyvalovat v sieti v slnkom rozziarenej zahrade...presne ako ja...tak dobre citanie a este lepsie snivanie o lete...

  

     

Perpetua konecne v Sydney Cast 7.

     Pisal sa rok 1956, Perpetua sa poberala hore uzkou kamennou ulickou, cez najstarsiu mestsku stvrt nazvanu ‘Rocks’. S rozkosou privonala k ‘bottle brush’ cervenym kvetom, ktorych nizke stromy rastli skoro pred kazdym uzkym jednoposchodovym domcekom s bielou verandou. Nahle zastala pred rozpadavajucou sa kamennou vilou, ktoru mesto zacalo rekonstruovat. Tak tu byval ich prvy guverner Artur Phillip, ktory tu pred dvesto rokmi doviedol prvych pristahovalcov, 1030 muzov, zien a deti.
A vybudovali toto, zrak sa jej rozbehol po nedoziernej zaplave striech, soch a parkov az ku konecnej modrej linii Atlantickeho Oceanu. V dialke na pobrezi sa vypinala prva vaznica s hrozivymi kamenymi murmi. Tam byval jej prastary otec, Irsky politicky trestanec. Zvuk motora ju vytrhol z myslienok a musela sa rychlo uhnut, ked biely Holden bez strechy zastal pri nej.

     “ Chces sa odviezt, ideme do Hyde Park,” jej sirokopleci nevlastny bratranec v pasikavom tricku sa na nu uskeril spoza volantu. Auto bolo plnne jeho kamaratov, ktori na nu piskali a vykrikovali: “ Nechces vidiet konske preteky?” “Je tam aj boxersky turnaj, pridaj sa k nam.”

Perpetua sa hanblivo usmiala a zavrtela hlavou. Ked auto s velkym hukotom odfrcalo, vydychla si. James pracoval v miestnej automobilke a kazdy volny cas travil na plazi, kde patril do dobrovolneho klubu plavcikov. Hoci bol o dva roky mladsi, jeho bezstarostne zartovne maniere ju uvadzali do pomykova a casto mala pocit, ze na nu hladi zvrchu.

     “ Ah, tak ty si ta tajomna chudobna pribuzna z busi, ktora teraz bude u nas byvat?” Privital ju so smiechom prvy krat.

     “ James,” jej nevlastna teta ho odsunula a chytila ju laskavo za ruky: “ Tak ty si Elizabetina dcera, som rada, ze Ta konecne poznam, ako sa ma Tvoj otcim, boli sme ako pes a macka, my dvaja s nim, ked sme vyrastali…” Zrazu sa jej vyblednute modre oci zarosili davnymi spomienkami: “ Povedz mi, ta Cinska stvrt v Broome este existuje, predavali tam najlepsie dobroty..”

     “ Preboha, Mary, nechaj to ubohe dievca vydychnut,” jej nevlastny stryko jej zakyval z kuta kde montoval novy televizor: “ Perpetua, videla si uz tento carovny vydobytok techniky, kupil som ho len vcera…”

     “ George, neviem na co nam to bude, bolo to tak drahe,” Mary si prihladila natupirovane sedive vlasy a tahala Mary k prestretemu stolu.

     “ Neboj sa, Mary, ani sa nebudes chciet od tej skrinky pohnut, hlavne teraz ked zacinaju nase Olympijske hry v Melbourne…”  George oprasil posledny krat televizor a pobral sa k nim.

     “ Ozaj, pisal Vam Jack z Melbourne, nam poslal kartu, zevraj mu to studovanie ide.” Mary sa usmiala na Perpetuu a dala jej tanier: “ Naber si co chces, George je dobry kuchar a teraz ked je na dochodku vari viac ako ja.”

Perpetua sa s chutou pustila do chladenej nakrajanej morky s rybim a zeleninovym salatom.

     “ Pockaj ked vytiahnem lod na ocean, to Vam spravim rybaciu specialitu.” George sa hrdinsky vypol a potom sa nepohodlne zavrtel na novej jedalenskej stolicke: “ Boze tieto hranate stolicky.”

     “ Su moderne, George.” Mary nanho karavo pozrela.

     “ Ja dnes doma nejem, mame ‘party’ v klube plavcikov,” James im zakyval spoza dveri a uz ho nebolo.

     “ Tento najmladsi sa stale tula a moje dve dcery su povydavane po svete, este ze ty si k nam prisla.” Mary sa na nu laskavo usmiala a Perpetua vedela, ze sa tu bude dobre citit.

2.

     “ Vyhrali sme, uz mame 13 zlatych medaili,” George prisiel s krikom na zadny dvor, kde stala skupina ich susedov a priatelov okolo grilovacieho stola.

     “ Uz mas po sesdesiatke a skaces tu ako maly chlapec a pusti sa do grilovania prosim Ta, nechces vyhladovat hosti kvoli tvojim Olympijskym hram,” Mary ho privitala karavo a pokracovala v krajani zeleniny do salatu.

    “ Mary, ale to musime vidiet, nie je nahodou teraz prenos atletiky, John Landy bezi.” Ich dlhorocny priatel, ktory chodil casto rybarcit s Georgom zmurkol na Mary a vsetci sa pobrali do obyvacky pred televizor.

     “ Ja som to vedela, ten televizor je prieklatie, ani sa uz ludia nemaju cas rozpravat,” Mary pozrela na Perpetuu a zapichla zlostne noz do uhorky.

     “ Nevsimaj si to Perpetua, Mary vzdy vybuchne, ale uvidis ona prva bude Johnymu fandit, ked vyhra.” Postarsia vdova zo susedstva chytila Mary a Perpetuu pod pazuchu a viedla ich smerom k obyvacke: “ Tak ako sa Ti paci studovat za sestricku, Perpetua?”

     “ Teraz mame prave praktikum v nemocnici, musim povedat, mnisky ma vela naucili, ale stale nie som zvyknuta na ten rychly kolobeh a ruch, je to taky obrovsky kolos, teda oproti co som…”

Jej hlas zanikol v hlucnom fandeni v obyvacke. George rozdaval pivo z chladnicky a to vsetkym podvihlo naladu a ochladilo ich od pribudajucej horucavy vonku. Zrazu priamy prenos z atletiky bol preruseny zabermi z Madarska, kde ukazali Ruske tanky premavat sa po Budapestianskych uliciach a mierit na ludi.

     “ Co to je, nejaka porucha?” George pristupil k televizoru namrzene a prehodil deviaty kanal, ale ten ukazoval to iste.

     “ Ticho, pocuvajte,” naraz niekto zavelil.

‘ Dnes krvave demonstracie zacali v Polsku a Madarsku, kde Stalinisti boli vystriedani modernejsou vladou v Oktobri tohto roku a Ruske vojska
 opustili tieto uzemia. Ale dnes sa vratili spat a vsetci, ktori demonstruju
su kruto potrestani.’

     “ Co to znamena?” Perpetua sa obratila zmetene na Georga.

     “ Pocula si o krvavom Stalinovi v Rusku, ktori zabil viac ludi ako Hitler, okolo 18 milionov?” Perpetua prikyvla a on pokracoval: “ Nuz tito komunisti okupuju vychodnu Europu a vyzeralo to, ze stracaju silu, ale ako vidis, nedovolia ziadnu demokraciu.”

     “ To je daleko, to sa nas predsa netyka, preco neprepnu spat na atletiku,”zacali sa rozculovat niektori, ale priamy prenos prisiel spat a vsetci rychlo zabudli na neprijemne prerusenie programu.

3.

     Perpetua unavene zatvorila za sebou kovovu starodavnu branu ‘ Rumovej nemocnice’. V duchu sa pousmiala, ked si spomenula ako tato impozatna budova s dvoma kridlami dostala meno. V roku 1810 Guverner Macquarie si uvedomoval, ze rastuce Sydney potrebuje nutne novu nemocnicu, ale nemohol najst dost vyucenych murarov na jej stavbu. Nakoniec dal vyhlasit, ze murarska partia, ktora sa na to da, dostane monopolne povolenie na dovoz 45 000 galonov rumu z Anglicka.
Pomaly sa poberala dolu obchodnou ulicou pomenovanou v jeho mene a kochala sa pohladom na impozatne mestske palace z minuleho storocia obyvanne najbohatsimi obyvatelmi Sydney. Pri bronzovej soche Anglickeho krala Eduarda Siedmeho sa otocila a pobrala sa hore kamennymi schodami k nedostavanemu katolickemu kostoliku svatej Marie.
Slubila mniskam v Broome, ze tu navstivi ich sestry a konecne sa na to odhodlala. Nedokonceny kostolik v strohom gotickom style stal na prostriedku Anglickej zahrady plnnej ruzi a travnikov. Ked vosla do tmaveho interieru s mozajkovymi oknami a ohromnym do nekonecnej vysky sa cnucim stropom, zostala stat v nemom uzase. Zaspominala si na ich maly chudobny kamenny kostolik v Broome a srdce jej zaplavila nezvycajna clivota. Zrazu zbadala staru mnisku zapalovat sviecky na hlavnom majestatnom oltari a pobrala sa za nou. Mniska ju zaregistrovala a kriticky sa na nu pozrela.

     “ Ty nie si z nasej fary, Irka, katolicka, cestujes tadialto?” zasepkala na nu a prebodavala ju pohladom: “ Nas pan vidi vsetko.” Prezehnala sa nakoniec smerom k oltaru a cakala netrpezlivo na odpoved.

Perpetua naraz stratila chut rozpravat a nakoniec len zamrmlala: “ Chcela som vidiet tento kostol.”
     “ Hm, mas divny prizvuk, ale dobre si urobila, ze si prisla do nasho kostola, aj ked nie je dostavany a asi ani nikdy nebude, nie ako ten protestansky vedla.” Mniska si vzdychla a mavla rukou.

     “ Myslite tu katedralu s dvomi vezami na konci parku?’

     “ Ta katedrala bola dostavana uz v roku 1870, ked iba zacali stavat tento kostol a moji rodicia, boh ich pozehnaj museli sa modlit tam, taka nespravodlivost.” Mniska sa rychlo prezehnala a pobrala sa k vychodu.

Perpetua zostala nerozhodne stat pred oltarom. Zrazu si klakla a zacala sa modlit, ako bola zvyknuta kedysi davno. Poprosila o dobre zdravie pre sestru Bernadetu a aby nasla raz Windjana. Darmo sa pytala v nemocnici, domorodci nezili v Sydney a nikto nepocul, ze by sem doviedli zranenych domorodych vojakov. Nikto ani nepocul, ze by domorodci sluzili v armade.
Vela ludi v Sydney ani nikdy nestretli domorodca, pre nich to boli divosi ktori zili a patrili do busi. Podvedome sa dotkla jej ciernej perly na krku a slzy jej vybehli do oci. Rychlo si ich opakom ruky utrela a vybehla von do ostreho slnka a mestskeho hluku.

POKRACOVANIE NABUDUCE





  

PERPETUA VYRASTLA Cast 6.

     Perpetua utrela spotene celo mladeho vojaka a priniesla mu dalsiu deku, lebo napriek horucavam vonku sa neprestajne triasol. Ked sa konecne utisil a zaspal, skontrolovala jeho pulz a rozhliadla sa po nemocnicnej izbe.
Tu v kute sa ako male dievca prvy krat starala o Windjana, ked ho polomrtveho s mniskami doniesli sem z plaze. Odvtedy detsku sekciu klastornej nemocnice mnisky zmenili na vojenske oddelenie s chromovanymi postelami a este aj teraz v Juni 1954, presne rok po skonceni Korejskeho konfliktu vela vojakov tu muselo zostat, lebo boli v takom zlom psychickom a ci fyzickom stave, ze jednoducho ich nemali kam poslat.

     “ No co dievca moje, vyzera to, ze bude z Teba dobra sestricka,” Sestra Bernadeta sa pomalicky domotkala k nej. Zostala buclata, ale vek ju tlacil k zemi, jednou rukou sa oprela o Perpetuu a druhou sa prezehnala: “ Tohto vojaka si zachvilu Boh povola k sebe.”

     “ Ale sestra Bernadeta, on ma len nocne mory a trasie sa od zimy…”

     “ Perpetua, niekedy sila a mladost nestaci, ked nechces zit, tento chudak chlapec prezil medzi tymi zltymi neznabohmi take hrozy…”

     “ Sestra Bernadeta, matka predstavena ma vola, prisli si pre mna,” zrazu asi dvanastrocne domorode dievca pribehlo s krikom k nim a klaklo si pred sestrou Bernadetou.

     “ Mary, kolko krat som Tebe aj ‘ostatnym’,” sestra sa karavo pozrela na dievca az to od hanby sklonilo hlavu a potom sa pozrela smerom k dveram cez ktore nakukalo par domorodych deti. Ked ich videla zmiznut, sestra pokracovala: “ povedala, ze sem nesmiete vkrocit, prinesiete len spinu, krik a bacily. Ak ste spravili vsetku pridelenu pracu, mate sa ist do kostola modlit za Vase cierne duse…”

     “ Ano sestra, ale sestra…”

     “ Mary, ty nemas dovolene hovorit, kym som neskoncila, pane Boze, preco ste Vy domorode deti take nevychovatelne.” Sestra Bernadeta prevratila oci smerom k stropu a prezehnala sa a potom sa obratila smerom k Perpetui: “ Uz som aj rada, ze vlada sa rozhodla uz viac nam neposielat tieto cierne deti na prevychovu, aj ked na druhej strane v busi pri ich rodicoch z nich vyrastu len divoki pohani dobri k nicomu.”

Perpetua sa nahla k Mary a pohladila ju po kuceravych ciernych vlasoch:
“ Vela stastia v tvojej novej sluzbe, Mary, snaz sa vsetko spravit, co im uvidis  na ociach, nech su k Tebe dobri, nie ako Ti predchadzajuci.”

     “ Ti sa stazovali, ze Mary je velmi leniva,” sestra ju prerusila karavo a netrpezlivo kyvla k vychodu: “No, Mary, chod v mene bozom, bud vdacna, ze ta krestanska rodina si Ta berie do domu za sluzku.” Potom urobila nad Mary kriz a ta sa postavila, poklonila smerom k nim a vybehla von.

Sestra si vsimla Perpetuinu ustarostenu tvar: “ Neboj sa, ona bude v poriadku, trosku bitky jej nezaskodi a o dva, tri roky…”

     “ A o dva, tri roky si ju jej novy biely zamestnavatel pozve do spalne a o devat mesiacov ju vyhodia, lebo caka jeho dieta…” Perpetua odsekla a ked videla mniskin zhrozeny pohlad rychlo dodala: “ Sestra Bernadeta, netvarte sa akoby ste nevedeli o com rozpravam, ja uz mam osemnast, uz nie som ziadne dieta a...”

     “ Perpetua, prestan s tymi hriesnymi recami, ty by si mala prva vediet ake su tieto cierne deti tazko zvladnutelne, co sa len ta tvoja mama natrapila s Windjana a…”

     “ Sestra Bernadeta, ja sa strachujem co sa s nim stalo,” Perpetua ju naraz prerusila a zakryla si tvar rukami: “ Myslela som, ak ho zranili dovezu ho sem, neoznamili nam, ze padol, nevratil sa, kde len moze byt?”

     “ No vidis, ved Ti vravim, oni nevedia co to znamena vdacnost alebo krestanska laska, on uz davno na nas zabudol.” Sestra si vzdychla a utrela pot z cela spiaceho mladeho vojaka: “ Ty len chod do Sydney, vystuduj za
zdravotnu sestru, najdi si takehoto bieleho krasavca, vydaj sa…a v mene bozom…”

     “ Hej, sestry, pozrite tuto,” prihopkal k nim vojak o barlach: “ Nasa nova kralovna, Elizabet Druha prisla na prvu navstevu do Sydney, aj jej muz Duke z Edinburgu je tu,” usmievavy blondak im strcil pod nos bielo-cierny obrazok z novin.

     “ Mozno je to tvoja kralovna,” sestra Bernadeta odstrcila noviny: “ Ty si urcite protestant, my sme Irski katolici, nezabudaj.”

      “ Mnisky,” vojak sa na ne zaskeril, vopchal noviny pod pazuchu a odhopkal.

Sestra Bernadeta mavla za nim rukou a potom sa zamyslela: “ Co som to chcela povedat?”

     “ Ze si mam najst Pomyho /prezyvka pre Anglicanov v Australii/, najlepsie protestanta a ist pozdravit Kralovnu do Sydney,” zasmiala sa jej do tvare Perpetua.

     “ Perpetua,” sestra Bernadeta sa na nu zhrozene pozrela.

     “ Nebojte sa Bernadeta, nechystam sa do Sydney a nikdy sa nevydam.” Perpetua bojovne vystrcila bradu a odpochodovala k dalsej posteli, kde dalsi starsi vojak krical, ze je smadny.
Snazila sa udrzat pevnu ruku, ked mu pridrzala pohar pri popukanych perach ale on sa tak triasol, ze vacsina vody vzdy skoncila na vankusi. Ked po mnohych pokusoch sa mu podarilo napit a prezliekla mu vankus za novy, zbadala jeho vdacny pohlad. Hanblivo sa na nho usmiala a pobrala sa k dalsiemu pacientovi. Jeho chraplavy hlas ju nasledoval: “ Dakujem Vam sestra, boh Vas za to pozehnaj.”
Ked zbadala sestru Bernadetu posielat jej vzdusny bozk cez postel, Perpetua len pokrutila hlavou: “ Nerobte si zbytocne nadeje, sestra Bernadeta, mniska zo mna tiez urcite nebude.”

2.

     Dalsi rok ubehol a Perpetua stale vypomahala mniskam v klastornej nemocnici, vela noci zostala spat tam, v ich byvalej klastornej izbicke, aby mohla byt nablizku sestre Bernadete, ktora zalahla so zapalom pluc a nevedela sa z toho dostat. Ale hlavne aby sa vyhla maminym ustarostenym pohladom a neustalym otazkam o jej buducnosti. Klastorne budovy boli tiche a zivali prazdnotou. Cez rozbite okna fukal vietor od oceana prinasajuci vonu prveho dazda. Vojenskych pacientov pomaly ubudalo a s nimi ubudali aj stedre vojenske fondy, ktore boli pridelene mniskam na ich osetrovanie. Drevene panty skripali v osarpanych prazdnych detskych ubytovniach. Niekedy sa Perpetua zobudila vystrasena, lebo sa jej zdalo, ze pocuje detsky plac a vzlykanie ako ho tak casto pocula, ked tam ako mala s mamou prespavala. Casto otvorila okno a beznadejne pozerala do tmy hladajuc zdroj toho nezvycajne cliveho zvuku, ale jedine co vzdy objavila bolo rytmicke kyvanie radu metli a farmarskeho naradia pod verandou, ktore chovanci denne pouzivali. Bice zavesene uhladne v dlhom rade skripali najviac, ako keby si spominali na mnohe chrbty domorodych chlapcov, na ktorych skoncili. Skoro rano zname zvonenie z ich maleho kostolika ju zobudil a s nostalgiou sledovala ako stale mensi a mensi zastup zostarnucich mnisok sa pomaly suchce ku kostolnej brane. Nove mnisky neprichadzali, svet sa menil, modernizoval, dievcata z busi isli studovat do mesta rychlopis aby z nich boli sekretarky, alebo sa uspesne vydali, ako jej kamaratka Kitty… Nezabudne na rozhovor co mali naposledy v ich oblubenej pizzerii.

     “ Na co cakas, Perpetua?” Kitty sa nervozne hrala s jej novym perlovym nahrdelnikom, ktory dostala od svojho nastavajuceho, o dvadsat rokov starsieho uspesneho krcmara.

     “ Myslim, ze Ty si mala pockat,” Perpetua ju zahriakla a s chutou zahryzla do pizzy. Dobre, ze sa Valenzio vratil. Usmiala sa nanho, ked ho zbadala tocit velke kolesa cesta na jeho dlani. Jeho tmava ruka s vysukanym rukavom sa rychlo krutila. Druhy prazdny rukav mal diskretne zastrceny v nohaviciach. Vzdy teraz zartoval s Talianskym prizvukom, ze Korejci tiez asi lubia pizzu, ked mu neodstrelili aj druhu ruku. Mozno aj Windjana nema ruku a preto sa nechce vratit, vzdy nad tym myslela ked sa zadivala na ten prazdny rukav.

    “ Perpetua, pocuvas ma vobec?” Kitty s nou zatriasla: “ Nie je to pravda?”

    “ O com rozpravas?” Perpetua sa naraz zahanbila.

    “ O tvojej mame,” Kitty si upravila cerstvo natocene kudrlinky: “ Ta urobila to iste, takze ma nesud.”

     “ O com to preboha rozpravas? ”

     “ Boze, Perpetua, netvar sa, ze si mniska, aj ked zijes medzi nimi,” Kitty nahle vybuchla, ale rychlo stisila hlas: “ Ja vsak neurobim rovnaku chybu a vydam sa hned.” Kitty si pohladila jemne vycnievajuce brusko a Perpetua si zakryla rukou usta v nahlom pochopeni.

     “ Kitty, ako si mohla, koho to je?” Perpetua s nechutou odsunula tanier s nedojedenou pizzou.

     “ Nie je dolezite koho to je, ale koho to bude,” Kitty sa znovu zacala hrat s jej novym nahrdelnikom: “ Predstav si, nic mi nebude chybat, budem pani a…”

     “ Samozrejme, pani krcmarka,” Perpetua sa jej ironicky uklonila a potom rychlo vstala a smerovala k vychodu.

     “ Lepsie ako skoncit ako svatuskarka, mniska…” Kitty kricala za nou so slzami v ociach, ale Perpetua len kyvla na pozdrav Valenziovi, ktory na nu zmurkol a vybrala sa hore ulicou k jej domu.

Prechadzala cez zname ulice, dolu pod nou zivot znovu bublal v Cinskej stvrti skoro ako pred Korejskou vojnou. V dialke v zalive videla kotvit par poslednych perlarskych lodi. Mozno ich znovu bude viac. Prosperita sa vracia do Australie, bolo to vidno na tvarach ludi okolo nej. Slniecko sa znovu vytiahlo cez mraky, spustil sa husty dazd a velka duha rozziarila okolie.
Vystavila svoju tvar dazdu a plnymi duskami vdychovala aromaticku vonu tropickych kvetin v zahradach. Pridala sa k skupine deti ktore skackali okolo a chytali dazd do ruk. Ale o chvilu sa zahanbila, oprasila si suknu a dostojne pokracovala v ceste. Uz nikdy nebude nic ako bolo predtym. Uz je dospela.

    


3.


     Ked otvorila vonkajsiu branku zacitila dym. Presla cez ich dom, ktory sa jej zdal pri kazdom prichode viac a viac preplneny. Decky, umele kvety, azijske sosky a anglicky porcelan zaberali kazde prazdne miesto. Odsuvajuc sietkove dvere zakopla do skleneho Indickeho slona.

     “ Davaj pozor,” pocula mamin hlas z travnika na zadnom dvere:
“ Perpetua, konecne si sa ukazala, musime sa porozpravat o …do kelu nechce to horiet…”

     “ O mojej buducnosti, vsak som uhadla mama?” Perpetua vysla na verandu a zbadala ako Elizabeth sa beznadejne snazi udrzat pri zivote maly ohnik v ich grilovacom kute.

     “ Dufame, ze si ho nerozbila, dostala som ho od Starostovej zeny, je to velka podsta, sme k nim pozvani v Nedelu na grilovacie posedenie, iba najvyznamnejsi su pozvani, neviem co si mam obliect…”

    “ Odbila som mu obidve usi, co to robis?” Perpetua prisla blizsie a zbadala velku hrbu Elizabethinych davnych kresieb a malieb pripravenych na spalenie. Zrazu nahla smrst podvihla vrchne kresby a zacali vo vetre tancovat az skoncili rozhodene po travniku.

Elizabeth chytila nostalgicky jednu z kresieb ktora letela okolo nej. Bol to portret domorodeho dietata: “ Moj muz vravi, ze taketo portrety sa teraz ku mne nehodia, vies mam uz urcity status, co si o nas pomyslia susedia, ze sa zaujimam o domorodcov?”

    “ Mama, daj mi tie portrety, prosim Ta, daj mi ich, pojdem do Sydney studovat, ako si si zelala, urobim co chces, len ich prosim Ta nespal.” Perpetua ich panicky zacala zbierat z travnika. Zrazu jej ruka zastala na malbe sestry Bernadety krmiacej sliepky na klastornom dvore, v pozadi stala skupina domorodych deti. Malba sa zacala roztapat na mokrej trave. Perpetua ju rychlo zdvihla a slzy jej zacali tiect po licach. Takto si klastor pamatala, ked bola este dieta.

    “ No dobre, Perpetua, nemusis preto plakat,” Elizabeth k nej utekala v panike a pohladila ju po vlasoch: “ Zober si ich vsetky, ale musis si ich zobrat so sebou do Sydney.”

     “ Mama, ale to je nasa minulost.” Perpetua jej chytila ruku.

     “ Minulost,” vzdychla si Elizabeth: “ Tvoj dedo zomrel, lebo sa nevedel rozlucit s minulostou.”

     “ Ten, co vlastnil tu velku farmu, kde Windjana pracoval?” Perpetua sa naraz zahladela pozorne na mamu: “ Nikdy si o nom nerozpravala.”

     “ Moja minulost,” Elizabeth si naraz sadla do travy akoby stratila vsetku silu. Perpetua si sadla vedla nej a naraz si v soku uvedomila, ze jej mama ma sedive vlasy a okolo ust a oci nespocetne mnozstvo tenkych vrasok: “ Moja minulost, mas vsetko a naraz nemas nic, mas vsetko a znovu nemas nic…uz sa nikdy nechcem tak citit… nemat nic.”

     “ A co moj otec, nemas jeho portret?” Perpetua naraz vyhrkla az ju to samu prekvapilo.

Elizabeth pokrutila hlavou a zahladela  sa do dialky.

     “ Mama, ja uz nie som dieta, ja mam pravo vediet.” Perpetua naraz chcela vediet vsetko.

     “ Bol vojak, nevedel, ze si sa narodila,” Elizabeth stazka vstala a jemne sa dotkla Perpetuinych vlasov: “ A ty ho vidis kazdy den, ked sa pozries do zrkadla a ja ho vidim tiez,” nachvilu zmlkla a dotkla sa nezne jej cela: “ v tvojej podobe.”

Perpetua chcela nieco povedat, ale ked zbadala mamin vyraz len jej stisla ruku. Aj to bol dar dospelosti, naucila sa kedy ticho znamena viac ako slova.

POKRACOVANIE NABUDUCE

Mili moji Slovaci, napisala som pokracovanie v Jesennej note, aby som si pripomenula Jesen v Australii (teraz je tu uz znovu skore leto a potime sa v 40tkovych horucavach:) a tiez aby ste sa citili v poviedke 'ako doma'..ved teraz Vam dazdik klope na okna, farebne listy rozfukava vietor a voda stoji vsade (nielen v kaluziach ako som pocula).

Vybrala som sa na kajaku na nase ostrovy tucniakov ( ktore su len na par skokov od mojho domu), aby som nabrala dalsiu inspiraciu na pokracovanie poviedok z Australskej minulosti. Verim, ze opisanim epizodiek zo zivota obycajnych ludi zijucich
v Australia, kedysi aj teraz ,Vam najlepsie priblizim zivot tu a budete is ho vediet predstavit bez ruzovych okuliarov. Zivot nikde nie je 'ruzovy', len iny a aj ked sa hovori, ze u susedov je trava vzdy zelensia, je to len nieco, comu chceme verit:)
Vazte a opatrujte si co mate, moji drahi Slovaci, mate toho vela...vacsinnou to clovek
zisti az odide a pozera sa spat....

Windjana v Korei Cast 5.

‘ Komunizmus sa blizi smerom k nam, minuly rok v Oktobri Cina padla a dnes, mili posluchaci, 25. Juna 1950 Komunisticka Severna Korea  napadla Juznu Koreu. Musime ich zastavit, nas ministersky predseda
Menzies je pripraveny poslat nasich statocnych vojakov na pomoc Amerike, ktora urcite zastavi tuto cervenu hrozbu…’

     “ Ach boze, dalsia vojna, nebolo toho uz dost,” vzdychla si Elizabeth a pokracovala v aranzovani kvetin na obyvackovom stole: “ Preco nasi vojaci zase musia obetovat zivoty v cudzej krajine?” Obratila sa s otazkou na jej muza, ktory sedel s uchom na radiu.

     “ Musime zastavit ten cerveny terror, inak pride az sem, sh, teraz pocuvaj, asi zvolaju povinnu vojensku sluzbu, ved nam nezostalo vela vojakov…” Johnyho otec sa otocil k nej s prstom na perach a potom znovu prilozil ucho k radiu.

     “ To nespravia, to nemozu,” Elizabeth sa hrozou otocila k nemu.

     “ To je vyborne, aspon sa dostanem z tohto nudneho kuta, prask, prask,”
Johny vletel do obyvacky, vyvalil sa do kresla pri otcovi a rukami predstieral strielanie z pusky.

     “ Jej, lebo uz iba na Teba cakaju, babatko,” Perpetua sa nanho pohrdlivo usmiala z obyvackovych dveri a potom sa otocila k mame: “ Idem von, je caj o piatej v mestskej hale.”

     “ Iba ak Ta Johny doprovodi, je to neskoro,” Elizabeth prehodila smerom k nej a potom zalomila rukami: “ Moja ananasova torta je v trube.” A nez mohla Perpetua protestovat zmizla v kuchyni.

Perpetua sa spytavo pozrela smerom k Johnymu, ktory ju narocky ignoroval.

     “ Johny, prosim, nie si babatko, urcite Ta zoberu, bude z Teba najlepsi vojak…”

Ale Johny na nu vyplazil jazyk a to uz Perpetua nevydrzala, vyzula si lodicku a zacala ho nahanat po obyvacke: “ Ty nespratnik, ty babatko…”

     “ Budte ticho, tu si clovek ani radio nemoze v klude pocuvat,” zahrmel Johnyho otec ale oni uz vybehli von.

     “ Co sa deje?” Elizabeth sa objavila v obyvackovych dverach s uterkou v rukach.

     “ Tak je, ako som povedal,” Johnyho otec sa na nu smutno usmial: “ Mozem zavriet kino, ked vsetci zivotaschopni chlapi zase zmiznu odtialto.”

     “ Paneboze, Johny,” Elizabeth nanho s hrozou pozrela.

     “ Povinna vojenska sluzba pre osemnastrocnych a starsich, zatial len na sest mesiacov,” jej muz si posuchal bradu: “ Ak tato Korejska zapletka nepotrva tri roky, tak Johny je mimo nebezpecenstva.

Vojna v Korei sice trvala tri roky, ale Johnyho otec mohol kludne spavat. Australia bola okrem Ameriky jedina krajina, ktora tam poslala vsetky svoje vojenske a civilne sily. Pocet padlych a zranenych bol taky velky, ze v poslednom roku tam zacali posielat len dobrovolnikov a profesionalnych vojakov. Napriek uspesnemu zastaveniu komunizmu, zavedenie povinnej vojenskej sluzby urobilo Menziho takym nepopularnym, ze ziaden ministersky predseda po nom sa tejto chulostivej temy viac nechytil.

2.


Zivot v Broome sa spomalil, senzaciu a zahadnom zmiznuti ciernej perly z pred nosa Broomskych hodnostarov vystriedali spravy o bliziacej sa Korejskej vojne. Perlarsky business sa zastavil, kedze vacsina perlarov odisla na vojenske cvicenia.
Perpetua casto cestou do skoly zastala v pristave, ktory naraz bol nezvycajne tichy. Presla Azijskou ulickou, kde zname cinske restauracie mali zatiahnute zaluzie a nikto nesedel vonku na ulici, s kym by sa mohla porozpravat.
V skole sa ucili iba o cervenej hrozbe komunizmu alebo opakovali stokrat pocute historie o statocnych Australskych dobrovolnikoch, ktore obetovali svoje zivoty v cudzich krajinach pocas prvej a druhej svetovej vojny. Perpetua to uz nemohla pocuvat. Po skole utekala rychlo domov a tam ju znovu cakali prazdne steny. Johny odisiel studovat do Melbourne a jej mama namiesto neho pomahala Johnyho otcovi v kine.
  
    “ Kitty, podme na pizzu, uz to tu nemozem vydrzat,” zavolala raz jednej z jej kamaratok po skole.

     “ Perpetua, pizza je zavreta,” Kitty jej smutno pripomenula do telefonu:“ Valenzio isiel na vojenske cvicenie, ale aj moj brat odisiel, moja mama je cela bez seba, radsej zostanem doma.”

     “ To je nuda,” Perpetua mrzuto zlozila telefon. Rozhodla sa ist za mamou do letneho kina.

     “ Tento film uz musi ist tisici krat,” Perpetua zastala pri stanku s obcerstvenim, kde jej mama balila pukance a jednym okom sledovala nahanacku kovbojov na velkom platne.

     “ Ty si vzdy mala rada Johna Wayna,” Elizabeth sa na nu usmiala a podala jej cukrovu vatu na palicke: “ Daj si pozor na saty, uz nove tak skoro nedostanes.”
   
     “ Hlupy John Wayne, Windjana je lepsi kovboj ako on,” Perpetua namrzene prehodila a s chutou sa pustila do sladkosti.

     “ Pss, ticho nepocujem film,” zrazu sa zo strednej rady ozval policajt, Perpetua horko tazko rozoznala jeho crty oproti tmavnucej oblohe.

     “ Perpetua, nemas rozum, nespominaj jeho meno,” Elizabeth sa nahla zo stanku a chytila ju za rameno: “ A este k tomu pred nim,” kyvla hlavou smerom k policajtovi. “ Ozaj pocula si o nom?”

     “ Nie,” Perpetua pokrutila smutne hlavou: “ Ale urcite sa skoro ukaze…”

     “ Dufam, ze nie, policajt len na to caka, kazdy druhy den sa ma pyta ci sa objavil,” Elizabeth si nervozne posuchala tvar: “ Pozri na tie mraky, asi sa spusti lejak a mozme to dnes zbalit v polovicke filmu, obdobie dazda prichadza akosi skor.”

     “ Neviem vobec na co ste to pustili,” Perpetua ukazala rukou na prazdne hladisko a hodila prazdnu palicku do kosa: “ Idem spat domov, mam este ulohu.”

     “ Perpetua, pockaj,” Elizabeth vysla zo stanku a spolu sa pobrali smerom k vychodu. Elizabeth jej otvorila zadnu branku pri ktorej stala skupina domorodych deti, bez slova im kyvla a oni rychlo vleteli dnu a sadli si k plotu odkial bolo vidno skoro cele platno.“ Windjana je mozno s nimi,” Elizabeth si povzdychla a nechala Perpetuu prejst von.

     “ Ty dobre vies, ze to nie je pravda,” Perpetua zastala za brankou a otocila sa k nej: “ On im nerozumie a oni nerozumeju jemu, kazdy kmen ma predsa iny jazyk a ine zvyky, co by tam robil?”

      “ Kdekolvek je, slub mi jedno,” Elizabeth vysla za nou a chytila ju za ruku: “ Ked sa objavi, vysvetlis mu, ze uz …” Zrazu si Elizabeth zahryzla do pery nevedia ako pokracovat.

      “ Ze uz nie sme jeho rodina? To mu nepoviem!” Perpetua vyhrazne vystrcila bradu.

      “ Ak tu perlu ukradol, tak ju vrati,” Elizabeth naraz nabrala dych: “ Ak som aj nic ine nedokazala ako jeho vychovavatelka tak na toto dozriem…”

Perpetua si vytrhla ruku z jej dlani a pobrala sa rychlo dolu ulicou. Za sebou pocula jej mamu buchnut brankou a jej rozhodny hlas sa ozyval dolu ulicou:“ Ja som mu chcela dobre, ale jemu nic nie je svate, nic, ja si uz nedam znicit moju reputaciu, kvoli nemu nie, ani moju ani mojho muza…”


3.


Tu noc Perpetua nemohla zaspat. Prvy dazd zimnej sezony klopal na okno.
V polosere nocnej lampy sa mihotali crty Windjanovej detskej tvare z obrazku nad postelou, ktory jej mama kedysi davno nakreslila. Kde len moze byt?  Moznoze sa skryva u mnisok? Nie, tie by ho vydali, ich katolicka viera im nedovoli klamat a vie, ze su velmi prisne k domorodym detom, aby ich naucili poriadku. A co jeho kamarati z pristavu? Nie, ti by ho prvi vydali, ved ukradnutie perly sa dotyka ich hrdosti…Zrazu ju premohla unava, zhasla lampu, zakutrila sa do prikryvky a zacala snivat o Windjanovi z detstva ked spolu sedeli na plote a snivali, ze raz vylovia najvacsiu perlu na svete…Windjana sa potopil prvy, za nim skocila do vody ona, sledovala jeho tazky potapacsky ubor miznut v hlbke, snazila sa ho sledovat, potapala sa hlbsie, hlbsie…az sa dostali k podmorskym utesom, kde boli prilepene musle, zacali ich zbierat…klop, klop, klop.
Jej sen sa zacal stracat, ale pravidelne klopkane neprestavalo. Prebrala sa a v tme otvorila oci. Klop. Klop. Klop. Studeny pot jej oblial telo. Palmy okolo ich domu sa knisali vo vetre a obtierali o strechu. Ten zvuk pozna. Ale teraz znovu ten neznamy zvuk a este silnejsi: KLOP, KLOP, KLOP. Pri okne sa mihla tmava postava. Perpetua sa striasla od strachu a vyskocila z postele, pomalicky sa posuvala popri stene k dveram. Mozno ich stihne otvorit a zburcovat mamu a otcima v spalni oproti. Uz drzi klucku…zrazu zacula znamy hlas, nechala dvere dverami a utekala k oknu. Plnny mesiac vysiel spoza mrakov a osvetlil vsetko.

     “ Windjana, konecne,” otvorila okenicu a zbadala ho skerit sa pod palmou oproti, husty jemny dazd sa trblietal na jeho kuceravych ciernych vlasoch a stekal v uzkych potocikoch dolu jeho zelenou uniformou. “ Pod rychlo dnu, kym sa nerozmocis.” Zakyvala nanho a on uz sa vyskriabal hore a oprasil sa od piesku naprostiedku jej izby.

    “ Trosku som si pospal na plazi, kym ma tento dazdisko nezobudil,” Jeho snehobiele zuby sa odrazali na jeho ciernej akosi plnsej a dospelejsej tvari. Ten hnevlivy, trucovity vyraz, ktory tak dobre poznala sa stratil.

     “ Tichsie, lebo zobudis mamu,” Perpetua sa naraz spamatala a rychlo pocuvala pri dverach, aby zistila, ci sa nic v dome nehybe.

     “ Elizabeth sa nejako skamaratila s tym pupkatym policajtom…” Windjana prehodil lezerne a vystrel sa cely aky bol na Perpetuinej posteli.

     “ Ty si pocul?” Perpetua sa nanho pozrela zahanbene. Mesiac sa znovu schoval za mraky a jeho tvar bola nastastie v sere.

     “ Stale premietate ten isty film v kine, co ten tvoj otcim nema peniaze na novy?” Windjanove biele zuby sa zaleskli z postele: “ Ako dlho som uz nespal v normalnej posteli, v kasarnach mame len spacaky na zemi…”

     “ Windjana, ty mas uniformu?” Perpetua si naraz vsimla: “ Nevedela som, ze aj domorodcov povolali.

     “ Na volenie sme im nie dost dobri, ale zda sa, ze ako vojaci im nevadime, potrebuju nas, tak je to.” Windjana hrdo nafukol hrud az sa medene gombiky na jeho sedozelenej uniforme zaligotali v mesacnom svite a zasalutoval poleziacky: “ Privatny Windjana z tretiej divizie Kralovskeho Australskeho regimentu sa hlasi na Vas povel.”

    “ To je vyborne, Windjana, vyzeras ako naozajstny vojak.” Zvyskla od radosti Perpetua: “ Pockaj, poviem to Kitty, ta nebude verit…”

Windjana naraz vyskocil z postele a hrozivo sa pred nou vytycil: “ Neopovaz sa niekomu spomenut, a najmenej tym tvojim uchichotanym klebetnym kamaratkam, ze si ma videla, rozumela si?”

     “ Ale, Windjana, Kitty je…”

     “ Perpetua!” Windjana si priblizil jeho tvar k jej a jeho oci sa familiarne hnevlivo zableskli.

Perpetua sa trucovito odvratila. Zase vyhral. Vsetky jej kamaratky maju aspon jedneho vojaka v rodine a teraz ma aj ona a nemoze im to ani spomenut, ake nespravodlive…

     “ Perpetua,” pocula jeho hlas, ale odmietla sa otocit: “ Perpetua, prestan trucovat, uz nie si male decko, pozri co pre Teba mam.”

     “ Ty hrozny…” Perpetua sa naraz otocila a chcela mu to vsetko vytmavit, ale naraz stratila hlas. Plnny mesiac ako na rozkaz znovu osvietil izbu. A ona ako v hypnoze sledovala ako sa velka cierna perla kyvala na zlatej retiazke medzi jeho prstami z jednej strany na druhu.
“ Ty si ju predsa…” Zacala, ale naraz sa jej v uzkosti stiahlo hrdlo.

      “ Toto je nasa perla, pamatas, vzdy sme snivali, ze ju vylovime,” Windjana sledoval s obdivom jej lesk: “ Najvacsiu perlu v Broome.”

     “ Windjana, ale…” Perpetua zacala este raz, ale hlas ju znovu sklamal.

Windjana si nevsimal jej hrozu, bez dalsieho otalania jej zapol retiazku s perlou okolo hrdla. Potom si ju prehliadol. Retiazka bola dlha a perla sa skryla v jej bielej nocnej koseli, co ho uspokojilo: “ Toto je tvoja perla,cokolvek sa stane, nikomu ju neukaz a nepredaj ju, akokolvek by Ti bolo zle v zivote, nepredaj ju, rozumies?”

Perpetua len pokyvala hlavou a v uzase ho sledovala, ako si napravil vojensky kabat, zapol vsetky gombiky a zasalutoval jej: “ Skoro rano odchadzame do Korei, aspon uvidim nieco ine ako smradlave byky a suchu bus.” S tymi slovami otvoril dosiroka okenicu, ticho preklzol cez okno a zmizol v ciernej tme.

Perpetua tam zostala stat, az kym ju vrznutie dveri neprebralo zo soku.

     “ Perpetua, si v poriadku?” Elizabeth vklzla dnu a chcela stuknut vypinacom, ked ju vystraseny Perpetuin hlas zastavil.

     “ Prosim Ta, nezazinaj,” Perpetua si pritiahla golier na nocnej koseli blizsie k hrdlu.

     “ Mas tu hroznu zimu, Perpetua, na co si si otvorila okno, uz horucavy skoncili,” Elizabeth pristupila k oknu a zavrela okenicu.

Perpetua vyuzila cas, ked sa jej otocila chrbtom a rychlo vklzla spat do postele, na vankusi pod licom ju skriabali zrniecka piesku.

Ked ju prisla Elizabeth skontrolovat iba potichu zamrmlala: “ Ja som v poriadku, mama, chod spat, to bol iba sen, jeden neobycajny sen.”

Only One River to Cross - an Australian Soldier Behind Enemy Lines in Korea

 

POKRACOVANIE NABUDUCE

Mili moji Slovenski citatelia, po dlhej prestavke sa znovu ozyvam s pokracovanim 'Ciernej Perly'. Dufam, ze Vam po skonceni letnej dovolenkovej sezony, s nastupom dlhych zamracenych Jesennych dni, plnych melancholie a dazda pride nova poviedka vhod. Priblizi Vam vzdialene konciny, kde je skoro stale svieti slnko....kedze moja dusa tuzi po dobrodruzstve a vacnom putovani a objavovani, na mojom poslednom vylete som sa rozhodla peso nasledovat prud nasej Murray River skrytej v bushi...par zaberov z mojej cesty som pouzila v tejto poviedke...prijemne citane a prosim rozhlaste po susedovcov, ze nova poviedka je na svete...