WINDJANA JE SPAT Cast 9.

     “ Pozri sa na moj zasnubny prsten,” sestricka z vedlajsieho oddelenia k nej pristupila ked odmeriavala medicinu pre pacientov.

Perpetua polozila odmerky na nemocnicny stolcek a objala sestricku: “ Je krasny, Irene, som stastna pre Teba.”

      “ Oh, Perpetua, nevies si to predstavit, ako sa citim, teraz sa zacnu pripravy na svadbu, budes moja hlavna druzicka, poviem Ti, kedy je skuska siat…”

      “ Damy,” zrazu spoza rohu sa ozval prisny hlas vrchnej sestry: “ Ked ste skoncili skolu, to je este neznamena, ze znizite z pracovneho standartu, pripravte pacientov, bude visita.”

Obidve sestricky sa rychlo uklonili, ked postarsia sestra ich obisla s noom hore a ked vosla do pacientskej izby, s chichotom sa schovali na zachode pre zamestnancov.

     “ Oh, Perpetua, budem rada, ze tuto vrchnu uz viac neuvidim, moj nastavajuci povedal, ze hned po svadbe letime do Londyna, nasiel si tam pracu…”

     “ Letite, myslela som, ze pojdete lodou,” Perpetua jej skocila do reci.

     “ Kde Ty zijes, dievca,” Irene si vzdychla a upravila si pred zrkadlom uniformu: “ Je rok 1959, mame Boeing jets, ktore su v Europe za par dni a su celkom lacne, ako moj nastavajuci vravi, mozme si to dovolit.”

     “ Uvidis svet, Irene, to je fantasticke.”

     “ Perpetua, pridi za mnou, myslim, ked sa usadime, pocula som, ze potrebuju v Londyne sestricky.” Irene ju naraz chytila nadsene za ruky: “ To by bolo fantasticke, moj muz, teda buduci tam ma rodinu, ale ja tam nikoho nepoznam.”

Perpetua smutne pokrutila hlavou a podvedome sa dotkla brucha: “ Myslim, ze ma cakaju ine starosti,” vzdychla si, ale ked zbadala Irenin spytavy pohlad, rychlo ju objala: “ Ale bude mi za Tebou strasne smutno.”

     “ Irene, Irene…” Zaculi vykriky zvonku. Irene jej este raz stisla ruku a vybehla von. Perpetue sa naraz zakrutila hlava a obratil sa jej zaludok. Nez sa stihla spamat, umyvadlo bolo plnne jej ranajok. Rychlo sa oplachla, umyla umyvadlo a vysla von.

     “ Perpetua, vyzeras ako duch,” postarsi doktor sa pozrel hore, ked pristupila k pacientovej posteli ktoreho prave vysetroval: “ Myslim, ze najlepsie spravis, ked dnes skoncis skor, aj tak z Teba nie je ziaden uzitok.”

     “ Ale pan doktor,” zacala slabo protestovat, ale znovu si musela dat ruku pred usta.

On len mavol rukou k vychodu a ona utekala rychlo spat na zachod.

Ked sa jej zaludok utisil, sadla si na lavicku v nemocnicnom parku rozmyslajuc kde pojde. Zimne slnko sa horko tazko preskriabalo cez mraky a nachvilu polaskalo vsetko teplymi lucmi. Ale od oceana sa uz hnali tmave mraky a vedela, ze o chvilu sa spusti lejak. Vsetko nahle stmavelo. Vstala z lavicky a rychlym krokom sa pobrala k zastavke. Zlte listy jej suchotali pod nohami. V Broome vzdy svieti slnko, aj ked prsi svieti slnko…vzdychla si, ked si sadla do poloprazdneho autobusu a cez sklo pozorovala veternu spust vonku. Zrazu sa jej vyskove budovy velkomesta stratili pred ocami a uvidela Broome, ako ju privital toto leto.

                                                                                

Mestecko vyzeralo ako predtym, len Cinska stvrt sa zmenila, par tradicnych obchodikov sa stracalo medzi obrovskymi vilami v novom Azijskom style.

      “ Som rada, ze perlarske lode este existuju.” 

     “ Zabudni na perlarske lode, farmy s umelymi perlami sa rozmohli

a hadaj, kto ich teraz vlastni?” pysne jej oznamil otcim, ked otvaral dvere na ich starom domceku.

     “ Tak televizor prisiel aj do tychto kutov,” Perpetua objavila znamu skrinku v kute: “ Urcite Vam to zobralo divakov z kina.”

     “ Drzime sa nad vodou.” Pokrcil plecami.

     “ Povedala som mu, ze to ma zavriet.” Elizabeth vosla opatrne dnu a v polovici chodby sa musela opriet o stenu.

Perpetua jej bezala na pomoc, ale ona len kyvla rukou: “ To nic, chod pomoct otcimovi vybalit, ja sa zatial pozbieram.

Ked vecer pili caj v obyvacke, Elizabeth naraz chytila Perpetuu za ruku a tahala ju letnej izby: “ Pod, nieco Ti ukazem.”

     “ Ty si zacala malovat, Mama.” Perpetua skrikla prekvapene ked sa obzerala po novozariadenom atelieri plnom rozpracovanych krajiniek.

“ Toto je z  dedovej farmy, vsak?” Zastala pri jednom, ktory zobrazoval vodopad s jazerom skryvajucom sa v zeleni s tajomnou jaskynou odrazajucou sa od hladiny vody.

                                                                                     

Elizabeth len mlcky prikyvla. A ked videla Perpetuin spytavy pohlad si vzdychla: “ Ked mi doktor oznamil, ze moje zdravie mi moze hocikedy vypovedat, akosi som viac zacala spominat na minulost a tuzim sa vratit spat…”

     “ A toto je moj otec vsak?” Perpetua nezne pohladkala portret mladeho vojaka v pristave.

Zrazu otcimova hlava sa objavila v dverach: “ Juan Lee volal, uz nas cakaju, dnes je predsa ta perlarska party.”

    “ Oh, ja som na to uplne zabudla,” Elizabeth sa v panike otocila na Perpetuu: “ Rychlo sa chod obliect, musis spoznat nasu novu smotanku.”

-

Perpetua sa nevedela vynadivat, ked zastali pred jednou z novych Cinskych vili a ocitli sa v priestrannej zahrade vysvietenej Cinskymi lampionmi. Mnozstvo ludi v smokingoch a vecernych satach sa prechadzali medzi tropickymi naaranzovanymi vodopadmi a casnici ich obiehali zo vsetkych stran s tackami so sampanskym a kaviarom.

     “ Ten tucny Cinan v bielom saku tu vlastni najviac perlovych fariem, toto je jeho dom,” zasepkala jej Elizabeth do ucha a chytila si jej nahrdelnik z umelych peral: “ Mala som Ti pozicat jeden z mojich nahrdelnikov, toto je perlova party.”

     “ Ja nemyslim, ze potrebujem jeden,” usmiala sa Perpetua huncutsky.

     “ Pozri, tam je tvoja kamaratka z detstva, uz by si ju ani nespoznala vsak?” Elizabeth ukazala smerom k lavicke, kde sedela plnostihla zena v zle usitom kostyme s postarsim panom s vycnievajucim bruskom.

     “ Kitty?” Perpetua skrikla neisto a pobrala sa tym smerom. Ale Kitty, ked ju zbadala necakala, vyskocila a vrhla sa jej do narucia.

     “ Pod Perpetua, nech si chvilu oddychnem od toho mojho zgrlosskeho muza,” Kitty ju tahala prec od lavicky. Po ceste z tacky zobrala dva pohare so sampanskym a ked zasli za roh, sadla si na makku travu pod najblizsi strom, podala Perpetui, ktora ju s uzasom nasledovala, jeden pohar a druhym si s nou strngla: “ Na nas dve.”

    “ Ale Kitty, tu nemozme takto sediet, niekto nas tu objavi.” 

Kitty vsak mavla rukou, vypila pohar do dna a odhodila ho do krika, potom si s ulavou vyzula lacne lodicky a labuznicky sa oprela o kmen stromu. Ked si vsimla, ze Perpetua nad nou stale neisto stoji, pozornejsie sa na nu zahladela: “ Vyzeras naozaj dobre v tych Francuzkych koktailovych  satach,

tie museli stat furu.”

     “ V meste je casto vypredaj…”

    “ V meste,” vzdychla si Kitty a pohladila miesto vedla seba: “ Sadni si, neboj sa, nezaspinis sa.” 

Ked si Perpetua k nej nakoniec sadla, zbadala na jej dychu, ze to nie je prvy pohar, co dnes vypila. “ Kitty, ako sa mas?”

                                                                                                                                                            

    “ Bajecne,” zasmiala sa Kitty ironicky: “ Driem od rana do vecera v tej jeho krcme a on mi nechce dat ani na novy kostym, tento som tu mala minule, este k tomu mi bol aj maly, musela som si ho presit, vies po tretom decku…”

    “ Ty mas uz tri deti?”

   “ A co si si myslela, cas leti, ‘cas su peniaze’, ako vravi ten moj zgrlos, a teraz, ked zacala ‘strihacska sezona’ a mame stale nabite, tak ich ani nevidim.”

Ked zbadala Perpetuin zhrozeny pohlad, tak sa len zasmiala: “ Moja mama sa o nich stara a tak aj lepsie, lebo tito strihaci oviec si nedavaju pozor na usta, keby si videla ako sa Windjana zmenil, mohla som mu tisic krat povedat, ze domorodcov dnu nepustame, hodil na stol zvazok bankoviek a povedal, ze na vojne boli vsetci rovni…”

     “ Videla si ho, kde je?” Perpetua sa naraz k nej otocila a stisla jej ruku, ze Kitty skrikla od bolesti.

    “ Neblazni, odtrhnes mi ruku,” Kitty si odtiahla ruku a pokracovala:

“ Striha s ostatnymi partakmi tu okolo ovce, teraz su myslim tu nablizku u Modreho Joa, tam nebudu dlho, ten ma len okolo tisic oviec a potom sa nastastie pakuju a my budeme mat chvilu pokoj.”

   “ Si si ista, ze su u Modreho Joa, to je ta najblizsia farma nie?”

   “ Hm, myslim, ak uz neodisli do vnutrozemia, tam maju viac prace, Perpetua kam bezis, este si mi nepovedala ako je v meste?”

                                                                                  

 Skoro rano vyskocila z postele, umyla si vlasy a obliekla jej oblubene bezove nohavice s bielou bluzkou.

     “ Kam sa chystas?” Elizabeth ju privytala v jedalni, kde prestrela vajcia so slaninou.

Perpetua si uchlipla z kavy a stroho poznamenala: “ Musim ist na farmu Modreho Joa, moze ma otcim odviezt alebo si musim najst iny transport?”

     “ Perpetua, neblazni, je skoro rano…rozmysli si to,” Elizabeth sa na nu prosebne zahladela.

Perpetua bojovne vystrcila bradu.

    “ Co sa deje?” Elizabethin muz strcil hlavu do dveri.

    “ Prosim Ta odvez ju,” Elizabeth mavla rukou a ked videla Perpetuu radostne utekat k vychodu, zakricala za nou: “ Pije ako duha, nebud sklamana, to uz nie je Windjana akeho poznas.”

Ale Perpetua namiesto odpovede len silno buchla dvermi.

Otcim si ju skumavo prezeral, ked sa hrabali po prasnej ceste k prvym farmam, ale ked videl, ze nema naladu rozpravat, nechal ju tak. Zeny su nevypocitatelne stvory, cert aby sa v nich vyznal, dumal si sam pre seba.

Vydychol si, ked konecne po nekonecnom otvarani a zatvarani farmarskych bran, zastali pred rozlahlou rezidenciou a sam Joe na nich krical z verandy, kde si pil ranajsiu kavu: “ Pan filmarsky majster, dnes nejako skoro, ides mi ponuknut nejake dobre filmy?”

     “ Dobre Rano, nemal som to v umysle, ale ked som uz tu preco nie urobit reklamu mojmu kinu.” 

Perpetua pomaly vystupila z auta a sledovala neisto, ako jej otcim sa zvital na verandovych schodoch s farmarom a ukazoval smerom na nu: “ Toto je moja nevlastna dcera Perpetua, chcela by Ta poprosit o laskavost.”

    “ Moje meno je Joe, rad Vas spoznavam mila slecna, ako Vam mozem byt napomocny?” Uzemcisty farmar jej otcovsky potriasol pravicu, ked k nim konecne pristupila a vludne sa na nu zahladel.

    “ Rada by som Vas poprosila, ci by ste neuvolnili Vasho strihaca oviec na par hodin, nevidela som ho uz roky, potrebujem sa s nim porozpravat.”

    “ Strihaca oviec, hm, zaujimave,” farmar sa uskeril a zakyval na jeho spravcu.

   “ Windjana je jeho meno, je to rodinny hm nieco ako priatel, vyrastali spolu ako deti.” Jej otcim jej pomohol a ona sa nanho vdacne usmiala.

    “ Prived Windjana.” Farmar zakrical na spravcu a potom sa obratil na Perpetuu: “ Pre mna si to moze dorobit v jeho volnom case, len jeho partaci neviem ako to zoberu.”

                                                                            

    “ Dakujem,” Perpetua si vydychla a farmar im ukazal aby ho nasledovali.

     “ Budem rad, ked si date so mnou ranajky, teraz zijem ako vdovec, zena je v Perthe na nakupoch.”

Ked im mlada domorodkyna priniesla na terasu caj s mliekom a ‘scones’, Perpetua vykrikla od prekvapenia: “ To si ty, Mary?”

Domorodkyna sa na nu zahanbene usmiala ale ked jej farmar pokyval rukou, rychlo zmizla za dverami: “ Vidim, mlada slecna, ze mate prehlad o vsetkych domorodcoch v okoli.” Zasmial sa prekvapene a Perpetua sa zahanbila.

     “ Pomahala som mniskam v klastore, kde sa o nich starali…” Zacala sa ospravedlnovat, ale stratila rec ked zbadala Windjana vystupovat hore schodmi. V nemom uzase sledovala jeho obnazene mocne ramena lesknuce sa od potu, jeho jemne crty, ktore boli maskovane vonkajsou tvrdostou a jeho oci, ktore sa na nej zastavili v nahlom prekvapeni.

     “ Volali ste ma ‘boss’?”

     “ Windjana,” farmar k nemu pristupil slavnostne a potlapkal ho po pleci: 

“ Neviem cim si si to zasluzil, ale dnes je tvoj stastny den, tato prekrasna slecna chce s Tebou stravit cas.” Rukou ukazal na Perpetuu a zacal sa smiat.

     “ Dakujem Joe, to by stacilo,” Perpetua naraz vyskocila zo stolicky a chytila ohureneho Windjana za ruku: “ Je tu niekde kludne miesto, kde by sme sa mohli porozpravat?”

Windjana mlcky prikyvol a ukazal jej aby ho nasledovala. Ked sa obzrela videla cez sietkove dvere Mary ako ju sledovala s pohladom plnym nenavisti. 

     “ Dve hodiny, mila slecna, nezabudnite, dve hodiny.” Krical za nimi farmar a jeho posmievacny hlas jej brnel v usiach aj ked sa im farma stratila z oci a oni sa ocitli v hustej busi.

                                                                                     

Windjana si naraz sadol pod vysoky Eucalyptus, kde este zostali fliacky zelenej travy: “ Este je rano, tak tu je prijemne, niekedy si sem chodim oddychnut.” Odkaslal si nervozne a zacal si sulat cigaretu.

     “ Windjana, tak dlho som Ta hladala, myslela som, ze Ta v Korei zabili, ale Ty si sa vratil, Windjana, ty si sa vratil.” Perpetua si k nemu prisadla a nemohla zastavit prival slov: “ Tvoju perlu stale nosim, pozri, musis si ju teraz zobrat…” Bez rozmyslania si odopla bluzku a odvesila si  perlu..

Ked mu ju vsak podavala, Windjana ju jemne chytil za ruky a zaveslil jej perlu spat na krk. Prilozil jej prst na pery a ked stichla, pokracoval v odopinani jej bluzky.

     “ Slecna tu je konecna, slecna ste v poriadku?” Perpetua sa mykla ked zbadala nad sebou stat sofera autobusu.

     “ Prepacte prosim, akosi som sa zamyslela.” Perpetua sa zahanbene ospravedlnila a vystupila na konecnej do husteho dazda. Ked sa cela premocena konecne dotrepala domov, prekvapena Mary ju privitala vo dverach: “ Dnes ste skoncili nejako skoro, preboha ty si cela mokra…”

     “ Mary, ja musim ist domov, zajtra davam vypoved v nemocnici.”

     “ A co tak zrazu?” 

     “ Mala som to urobit uz davno,” Perpetua sa na nu rozhodne usmiala a pobrala sa do hostovskej izby zbalit si kufor.

                                                                                  

Cestovanie mam v krvi, kazda moja nova cesta ma privadza k novym objavom, mozem cestovat po tej istej ceste a predsa je vzdy ina. Na jednu z mojich ciest ste sa vybrali so mnou. Spolu sledujeme biele klbko, ktore sa pomaly odvija smerom do minulosti, teraz sme sa spolu ocitli v 50 rokoch v Australii, hoci vacsinna z nas nebola ani na svete, nova skusenost nam pomaha porozumiet nas vlastny cas v ktorom zijeme. CESTUJEME SPAT ABY SME LEPSIE VYCHUTNALI 'TERAZ' A LEPSIE SA PRIPRAVILI NA 'ZAJTRA'.
Fotograf Jonathan Scott, ktory stravil 30 rokov zobrazovanim zivota nasich prvych predkov, domorodcov z Juznej Afriky napisal: ' Jediny zaciatok, ktory pozname je cas nasho narodenia ako smrt je iba nasim koncom.'
Na zaciatku kazdej z mojich nespocetnych ciest citim blizkost nasich prvych predkov, ktori 
sa vybrali na prvu cestu...cez celu Afriku az k brehom Stredozemneho mora, kde sa jedna skupina vybrala hore do nasich koncin, mili Europania a druha na vychod do Azie a odtial s castymi zastavkami na nespocetnych ostrovoch, ktore ako prirodny most ich spojili s najstarsim kontinentom, cez ktory sa uberaju moje nespocetne cesty...citim neuspokojitelnu tuzbu neustale cestovat az kym mi moje nevypovedaju sluzbu a potom mi uz zostane len jedine...takze cestujme spolu, kym sa nase klbko kruti....

                                                                                         

SVADBA V MELBOURNE CAST OSMA

 “ Tieto Vianoce su horucejsie nez ktorekolvek si tu pamatam,” Mary si utrela pot z cela a pokracovala v krajani Vianocnej morky.

       “ To hovoris kazde Vianoce,” zamrmlal George od televizora.

       “ Ahojte spolocnost,” rozospaty James strcil nos do jedalne a ked videl Perpetuu prinasat na stol Vianocny puding, zaskeril sa: “ Dnes musis ist do Surf klubu, vcera sme tancovali na plazi…”

       “ Twist alebo Jive, nie?”  Perpetua sa zasmiala, ked ho videla dupat okolo stola v jeho karovanych sortkach.

      “ Co si, videla si Twist tancovat na piesku v slapkach?” James si poklopkal na celo: “ Vola sa to ‘stomp’, jednoducho dupeme do rytmu, alebo mozes skusit ‘rock’n’roll’.” Zajacal posledne slovo Perpetui do ucha a pritom predstieral, ze hra na gitare.

       “ Ticho, vy tam, nepocujem spravy,” zakrical George od televizora a pridal zvuk: ‘ Vitame Vas pri obednajsich spravach, dnes je Prvy Vianocny Den, 25. Decembra1958, teplota vystupila v Sydney na 39 stupnov Celzia a specialne slavnostny den je to pre nasho Ministerskeho predsedu Menzies, ktory vyhral jeho stvrte volby …’

       “ Vypni to, George pre kristove rany, su predsa Vianoce a chod dorobit tie salaty,” Mary zacala ozdobovat stol cervenymi, zelenymi a zlatymi papierovymi ‘crackers’ a zasepkala si sama pre seba: “ Nase dcery s rodinami tu uz mali byt, dufam, ze sa im po ceste nic nestalo.”

     “ Uz idem, ‘love’, uz sa tolko necerti,” George sa s nechutou postavil a ked sa otocil zbadal Jamesa smerovat k umelemu Vianocnemu stromceku : 

“ Hej, Mikulasa si prespal, bol tu rano, radsej chod do flaskoveho obchodu a dones dve krabice piva.”

      “ Zase ja,” vzdychol si James, hodil na seba tricko a zacal hladat kluce od auta: “ Ked sa vratim, pustim vam Beatles alebo nejaky rock, mam novu platnu, lebo inak tieto Vianoce s Vami ‘staruskovia’ su na umretie…”

      “ Ja Ti dam rock,” Mary sa nanho zahnala uterkou, ked sa k nej sklonil a zo zartu jej dal boztek na lice: “ A nemysli, ze si ma udobris a zmenim nazor, na tu svadbu do Melbourne ides s nami.”

      “ Mama, to mi nemozes urobit, budete prec cely tyzden, vies, ze potrebujem prazdny byt, urobim najlepsiu party v Sydney, huuu.” A necakajuc na odpoved vyletel von. Sietkove dvere sa za nim s buchotom zaplesli.

     “ Cim sa skor odstahuje, tym lepsie,” George zakrical z kuchyne: 

“ On vsak nie je dost seriozny na vaznu znamost…”

     “ George, on ma na zenenie este cas,” Mary zakricala spat a obratila sa k Perpetui, ktora zasnene pozerala von z okna: “ Chcela by si byt v Broome so svojimi, vsak?”

Perpetua len sklonila hlavu.

     “ Tvoja mama sa ma v liste pytala, ci si si tu nasla nejakeho…” Mary zacala opatrne, ale ked zbadala Perpetuin nahnevany vyraz, zdvihla ruky v predstieranej sebeobrane: “ Nemozes jej to mat za zle, Perpetua, o chvilu dostudujes, uz si aj nieco zarobis ako sestra, a prisla si do veku, ze musis mysliet na svoju buducnost.”

      “ Mary, ja som sa chcela uz davno odstahovat, jedna zo sestriciek v nemocnici nasla sluznu izbu za…”

      “ Perpetua, o tom nechcem ani pocut, tu si doma, ako by som sa pozrela Tvojej matke do oci, mysli na svoju povest.” Mary ju pohladkala materinsky.

      “ To su staromodne reci, ja nepotrebujem nikoho aby sa o mna staral.” Perpetu odostrela zaclonu: “ Pozrite Vase vnucata su tu.”

Obidve sa chvilu pozerali ako dve napakovane auta zastali pred ich domcekom a dva mlade pary s parom deti v predskolskom veku zacali vystupovat. Mary rychlo otvorila dvere a s krikom vybehla von. Perpetua sa vybrala za Georgom do kuchyne. 

     “ Ja nechapem Mary a moju mamu, nutia ma vydavat, ale pritom ked Jack sa zeni, tak somru, ze si nasiel pristahovalku z Rumu…odkial to vlastne je?”

     “ Rumunsko, niekde je to v Europe…” George na nu zmurkol: “ Asi trik je v tom dobre sa vydat, skus toto,” podal jej malu lyzicku s bielou omackou.

     “ Malo slane,” vratila mu lyzicku: “ Co mate proti Rumunsku?”

     “ Pozri sa na nase dcery, su zabezpecene…” Zrazu male dievcatko s maslami sa objavilo v dverach a on ju chytil so smiechom do narucia: “ Ahoj mala Mary, mala Anglicanka.”

     “ Preco som Anglicanka, dedko?” Mala Mary sa nanho pozrela spytavo.

     “ Lebo tvoj otecko, postmajster pochadza z Anglicka, presne ako my.”

2.

    Perpetua nervozne preslapovala na verande, kym Pan Weirman jej uz pol hodinu  vysvetloval, ze ako uctovnik ma zaruceny staly prijem a dobru perspektivu na zalozenie rodiny. Zbadala ako Mary na nu cez okno vyrecne zmurka a jej dve dcery v identickych pastelovych kostymoch sa chichocu za poharmi so sampanskym. Najradsej by na ne vyplazila jazyk. Nasucho preglgla, ked si spomenula ako ju privitali s ich povestnym: ‘ Uz si si lapla toho doktora v nemocnici?’ a potom ‘ Mozme Ti predstavit pana Weirman, pracuje s mojim muzom v banke a bol taky laskavy sa k nam pripojit, nechce ostat na Vianoce sam.’

Ked naraz zbadala, ze jej nervozny spolocnik so sedivujucimi vlasmi nachvilu prerusil jeho monolog aby si utrel zarosene okuliare, nestracala cas:

     “ To bolo velmi zaujimave, pan… pan Weir…” zrazu zapanikovala, lebo si nevedela spomenut jeho meno.

      “ Weirman, k Vasim sluzbam spanila Slecna,” s ulysnym usmevom sa sklonil, aby pobozkal jej ruku, ale ona ju stihla odtiahnut: “ Ale pre Vas, Tony.”

      “ Pan Weirman, neviem, ci Vam bolo povedane, ale ja…” Perpetua kutikom oka sledovala cez okno ako James rozdal posledne pivo a kyve vsetkym na rozlucku: “ Ja mam hroznu povest, cele noci chodim tancovat na plaz so surfistami, ‘stamp’, poznate to?”

A kym sa ohureny uctovnik stihol spamatat, stupla mu na nohu, az od bolesti zjajkol: “ Tancuje sa to takto,” kyvla mu hlavou na rozlucku a rozbehla sa za Jamesom. Ked otvorila dvere na nastartovanom aute, pozrela sa este raz na osvietenu verandu kde stal zmateny uctovnik: “ A viete co nenavidim viac ako starych Anglicanov?” 

     “ Cislaaa,” kricala dolu ulicou, az kym auto nenabralo poriadnu rychlost a dom jej nezmizol z dohladu.

                                              

3.

     Ked vsak zastali pred osvetlenou drevenou chajdou na plazi, odkial sa ozyvala rytmicka hudba, hrmot a krik, stratila vsetku odvahu a pytala sa sama seba, co tam robi. James si z nej celu cestu robil zarty ako sa z jeho chudobnej pribuznej stala v meste rebelka, a ona sa ho znazila ignorovat. Ked vsak odparkoval auto, bez dalsieho pohladu jej smerom vybehol hore schodmi a stratil sa v tancujucom dave.

     “ To sa na Teba podoba,” povedala si pre seba a rozmyslala, ci sa vybrat do preplnenej chajdy alebo k tmavemu oceanu, kde videla na plazi horiet par ohnov. 

     “ A nenavidim nezodpovednych rozmaznanych nevlastnych bratrancov…” Zakricala z plnych pluc smerom k hlucnej chajde a zrazu sa jej ulavilo a lahkym krokom sa vybrala smerom na plaz.

Ked sa priblizila k prvej malej skupinke, ktora sedela okolo maleho ohnika na plazi, videla mlade dievca asi strnastrocne hrat ostosest na gitare a ostatni tiez v trickach a sortkach okolo nej podupavali do rytmu. Potom zacala spievat: ‘ He’s My Blonde Headed Stompie Wompie Real Gone Surfer Boy.’ Chlapci a dievcata okolo nej vyskocili a zacali tancovat dupavy tanec, co im James predvadzal v jedalni. Perpetua tam ako v tranze stala a pozerala na nich. Nikto jej nevenoval pozornost. Zrazu vykriky o pomoc pretali nocny vzduch. Gitara zmlkla a vsetci spozorneli. Dvere na chajde sa nahle otvorili a skupina plavcikov utekala smerom k oceanu. Nez sa sietkove dvere za nimi stihli zaplesknut uz skakali do vody a plavali za panickym hlasom, ktory sa stracal v hukote vln. Preslo len niekolko sekund a uz tahali chlapcensku postavu na plaz aj s jeho surfovou doskou. Vsetci sa okolo nich zhrkli a Perpetua ich zvedavo nasledovala.

     “ Je tu doktor?” “Rychlo volajte ambulanciu…” ozyvalo sa okolo nej a kym jeden z plavcikov zacal s procedurou prvej pomoci, par mladasov utekalo smerom k chajde pre pomoc.

      “ Perpetua, kde si?” Zrazu pocula volat jej meno a zacala sa s prekvapenim obracat. V tom v jednom z plavcikov spoznala Jamesa, nez stihla nieco povedat, uz ju drapol za ruku a tahal ju do stredu k utopencovi.

“ Ona je sestricka z nemocnice, uhni, aj tak nevies ako sa to poriadne robi..”

Odsunul plavcika, ktory skusal davat umele dychanie a Perpetua sa ocitla zoci voci zmodrenej tvari asi patnastrocneho mladika, ktory nejavil ziadne znaky zivota. Na jeho temene mal modriny, vyzeralo to, ze silny prud ho hodil na utesy a stratil vedomie.    

    “ Ale ja som este neskoncila…” Pozrela okolo prestrasenych tvari okolo nej, zrazu ta mlada spevacka z plaze potriasla dlhymi zltymi vlasmi a zasycala jej do tvare: “ Kto sa stara, zacni a zachran ho, pocujes…on je nas najlepsi surfer”.

Perpetua si mechanicky v hlave opakovala tisic krat pocute procedury prvej pomoci a pustila sa do prace. Raz, dva, tri, styri, pat…pravidelne stlacat hrudnik, aby sa srdce rozbehlo, vyklonit hlavu dozadu, otvorit usta, stlacit jemne nos a vdychnut z celej sily vzduch do zranenneho ust….a znovu….

Perpetua ako v tranze pravidelne opakovala proceduru az kym sa utopenec neprebral a nezacal kaslat. Jemne ho presunulu do odpocinkovej polohy…a uz tu bola ambulancia. Nez sa stihla spamatat, jej pacient zmizol na nositkach v dverach bieleho auta, ktore vyrazilo so sirenou smerom k mestu.

Mladez sa vytratila k ich ohnom, ako by sa nic nestalo a spievanie a hudba sa znovu zacala ozyvat zo vsetkych stran. Perpetua sa naraz od slabosti podrazili kolena a dopadla do vlhkeho piesku, zrazu prisiel priliv a ona sedela v kaluzi vody.

      “ Hej, pod si sadnut k nam, ohen Ta osusi,” mlada spevacka k nej dobehla, chytila ju za ruku a tahala ju k ich ohniku na konci plaze. Perpetua sa nechala tahat a pripadalo jej naraz komicke, ze ona dospela sa necha viest touto ‘zabou’. “ Tu za dunami tak nefuci, hej urobte miesto…” jej priatelia sa hned zacali podavat a az ked jej ohnik opaloval nohy si uvedomila aka je jej zima. “ Little Pattie je moje meno, pocula si moju platnu?” mlada spevacka jej podala flasu: “ Ty uz mas 21nie, ty uz mas dovolene pit, nie ako my…” 

     “ To je asi jedine, co mam dovolene,” zasmiala sa Perpetua a glgla si z flase: “ Ty chces byt slavna spevacka, vsak?”

      “ Ona uz je,” mladik vedla zamrmlal hrdo: “ Jej prva pesnicka bola tento tyzden druha najpopularnejsia hned za Beatles, co ty nepocuvas radio?”

Perpetua sa s prekvapenim otocila na Patie, ktora len zavrtela jej zltou hrivou a oprasila si biele sortky od piesku: “ Pred rokom som vyhrala sutaz spevakov v surfovom klube na opakocnom konci Sydney a ponukli mi nahravaci kontrakt.”

      “ Ty si jedna velmi stastna ‘ baba’.” Perpetua vyhrkla zavistlivo.

      “ Nie som, rodicia sa postavili proti tomu a dobre, ze ma nevyhodili z domu, ze to nie je pre dievca, ze sa obliekam ako ‘vagabund’…ze skoncim na ulici…”

      “ A ty?”

      “ Ja viem, co chcem a povedala som im, ze ich staromodne nazory si mozu strcit za klobuk.” Rozosmiala sa Pattie, chytila do ruky gitaru a zacala spievat: “ He’s My Blonde Headed Stompie…”

Perpetua sa pridala k nej a bez toho, ze by si to uvedomila spievala: “ He’s My Black Headed Stompie…”

4.

     “ Boze moj, to bola svadba,” Elizabeth si vzdychla a posunula si jej damsky klobuk, aby si mohla utriet pot z cela: “  Kedy sa uz konecne ochladi.”

     “ Je iba zaciatok leta, otvor si okno,” Elizabethin muz sa na nu ustarostene pozrel soferujuc ich stare auto novou asfaltkou cestou cez uschnutu bus: “ Mala si zostat v Broome, vies, ze doktor povedal, tato cesta bude prilis dlha pre Teba.”

     “ Tyzden v aute a noci spime v moteli, co to je,” Elizabeth ho pohladila na zatylku a potom sa otocila dozadu k Perpetuii: “ Som rada, ze stravis dovolenku s nami, uvidis, ako sa Broome zmenil, sestra Bernadetta sa Ta uz nevie dockat…vravi, ze ju musis naucit vsetko nove…”

     “ Pisala mi, ze sa znovu neciti dobre,” Perpetua zamrmlala zo zadneho sedadla.

     “ Ona sa zo vsetkeho vystrabi, je ako stary dub, co vydrzi vsetky burky, ona este aj mna prezije…” Elizabeth sa trpko zasmiala, ale potom sa dychtivo otocila k Perpetui: “ A neustale sa ma pyta, ci sa uz budes vydavat, co jej mam povedat?”

     “ Co vravis na Jack zenu, Ronda je jej meno, nie?” Perpetua sa naklonila k otcimovi ignorujuc jej otazku: “ Teda skratka jej mena, lebo cele meno je Rodo…a uz som zabudla.”

     “ Je to taka zvlastna rasa, ti Rumuni, tie ich svadobne zvyky a tazko im rozumiet, ten ich tvrdy prizvuk…”

      “ Pocula si, ze Rondin otec sa tiez prezyva ‘Jack’, zacali ho tak volat farmari okolo, tie ich mena su proste nevyslovytelne…” Elizabeth mu skocila do reci vidiac, ze z Perpetui nic viac nedostane.

      “ Ale Rondin otec je nezvycajne zrucny farmar, vsetko si sam vyraba, vsetko si opravi akurat chudak, este nechape, ze toto nie je Europa,” Perpetuin otcim si vzdychol a ukazal rukou na suchotu okolo.

     “ Vyzeral tak hrozivo, ked zazeral spod toho cierneho obocia a nehovoril nic, boze a videl si tu jeho rozpadavajucu sa farmu, len zakladny domavyrobeny nabytok, obite hrnciky a nic, moj otec…”

     “ Tvoj otec zdedil prosperujucu farmu s Irskym nabytkom a kristalom, dovezenym specialne pre Vasu rodinu, tento chlap sem prisiel s prazdnymi rukami len par rokov dozadu,” prerusil ju jej muz hnevlivo: “ Je katolik, videla si bibliu a nakoniec, vsetko co zarobi ide na skolske poplatky pre jeho dceru studujucu v meste.”

     “ Ona je sikovna, sekretarka vo firme, kde Jack robi, tam sa zoznamili nie?” Elizabeth si vzdychla a ked nedostala odpoved, sama pre seba si somrala: “ Ved nakoniec, oni byvaju v Melbourne, tak preco by ma malo trapit ako ten divny chlap byva…”

Perpetua prestala mamu pocuvat a v myslienkach si vybavila domcek zbity z latiek s pristavnou dielnou na konci prasnej cesty. Kde sa obzrela boli len vyschnute polia a skupiny vyschnutych stromov. Ked vsetci vystupili a Rondin otec s jeho bratom im kyvali spoza domu, kde piekli maso, Perpetua

zbadala v dialke pri nadrzi s vodou malu postavu.

     “ Kto to tam je?” Chytila Jacka za rukav, ktory sa uz bral zvitat s Rondinym otcom.

     “ To je Raymond, Rondin brat, on je velmi nesmely, nie je zvyknuty na vela ludi, ak chces chod za nim, Ronda Ti bude vdacna.” 

     “ Nechodi do skoly?” Perpetua sa spytala, ale zbadala, ze Jack jej uz nevenuje pozornost. Tajomna Ronda s dlhymi ciernymi vlasmi a hlbokymi tmavymi ocami sa k nim blizila a Jack stratil pojem o svete.

Ked sa cez pichlavu suchu travu konecne dopracovala k nadrzi, neisto zastala pozorujuc drobneho asi desatrocneho chlapca v tmavom kabatiku a kratkych nohaviciach otoceneho chrbtom k nej. Nakoniec sa odhodlala, priblizila sa k nemu a dotkla sa jeho rukava: “ Raymond?”

Chlapec uskocil ako hadom ustipnuty a zakryl si tvar rukami ako v sebeobrane. Perpetua sa zhacila a potom potichu povedala: 

    “ Moje meno je Perpetua, moj nevlastny brat si zobral tvoju sestru za zenu, teraz sme vlastne rodina,” ked chlapec nezmenil poziciu, odstupila dalej a sadla si k vode: “ Boze, chyba mi modry ocean a zlty piestok, nemohla by som zit takto, je to take depresivne, akoby tu…”

Naraz zbadala ako chlapec vystartoval a mizne smerom k novovystavanej ohrade na konci nadrze. Po chvili sa otocil a kyvol jej, aby ho nasledovala.   

Ked vosli do ohrady, Raymond ukazal na kopu hliny v strede z ktorej trcali biele slepacie kridla: “ Vsetky su mrtve, bolo ich styridsat.”

Perpetua ho s uzasom pozorovala, ako nahle ozil, napodobnoval vystrely z pusky: “ Boom, boom, papa ich postrielal a, a”, naraz zacal dvihat ruky hore a dole: “ A stryko ich dobil lopatou, takto, bac, bac.”

     “ Preco?” Perpetua zasepkala v nemom uzase.

     “ Boli chore,” chlapec pokrcil plecami a pobral sa k domu.

     “ Pockaj,” Perpatua dychcala za nim, odhanajuc drze muchy: “ Kde si sa naucil tak dobre po Anglicky?”

     “ Chodim do Katolickej Skoly, je to daleko…”

     “ Paci sa Ti tam?”

Raymond len mykol plecami.

      “ Ja viem, chyba Ti otec a tvoj stryko…”

      “ Stryko s nami nebyva, pomaha stavat priehradu na severe.”

      “ Ah, a kde je Tvoja mama?” Perpetua olutovala otazku, lebo Raymond naraz zastal a jeho tmava tvar vyjadrovala tolko smutku, akoby pred nou stal stary clovek nie dieta. Len vtedy si vsimla jeho svetle modre oci, ktore boli v nezvycajnom kontraste s jeho ciernymi vlnitymi vlasmi.

     “ Ma vlasy ako ty,” Nakoniec povedal a chytil ju za ruku. Pomaly kracali smerom k domceku, kde sa odzadu ozyval clivy spec Raymondovho stryka a vesely dzavot navstevnikov. Raymond ju zaviedol do jednoducho zariadenej kuchyni s nabytkom zbitym z dosak roznej velkosti a on zmizol v jednej z bocnych izieb. O chvilu sa vratil s obitym malym kufrom. Ked ho otvoril, zbadala starodavnu bibliu v cudnom pisme a par knih. Naspodu lezali listy zviazane hodvabnou stuzkou.

     “ Raymond, odnes to spat, to su urcite veci tvojho otca,” Perpetua zacala protestovat, ked chlapec jej strcil pod nos cierno bielu fotografiu mladej zeny s hodvabnymi plavymi vlasmi a modrymi ocami so svadobnym zavojom sediacu vedla mladsej podoby Raymondovho otca.

      Perpetua sa nanho prekvapene pozrela: “ Mas jej oci, ona je tiez Rumunka?”

Raymond otocil fotografiu a pomaly cital: ‘ Hamburg 1938’.

      “ To je v Nemecku, nie?”

Raymond pomaly prikyvol: “ Papa tam pracoval a mama mi vravela, ze bol do nej tak zblazneny, ze ked povedala, ze si ho nevezme, tak sa chcel odrstrelit, takto..” chlapec naraz ozil a predstieral, ze si kladie hlaven revolvera k hlave.”

     “ To musi byt velka laska, kde je teraz, odisla spat do Nemecka?” Perpetua naraz bola velmi zvedava.

Raymond pomaly pokrutil hlavou a zahladel sa von oknom, kde jeho stryko

si popijal z flasky domace: “ Usla s mojim druhym strykom do Melbourne,

papa povedal, ze ked ho stretne, tak ho zabije.”

     “ Perpetua, Perpetua, pocuvas ma?” Netrpezlivy hlas jej Mamy prenikol do jej povedomia: “ Ako sa vola Rondin brat, ty si sa s nim rozpravala?”

     “ Raymond,” nasucho preglgla Perpetua.

     “ Raymond, veru tak, divne chlapca, nieco s nim nie je v poriadku, urcite z neho nic suce nevyrastie.”

     “ Asi nie,” prikyvol jej otcim: “ Ale vies co mi je divne, preco odmietli prist na svadbu, ubohe dievca, ziadnu rodinu tam nemala.”

     “ A my sme sa museli trepat cely den na tu ich hroznu farmu, divne zvyky najmoveru,” Skonstatovala Elizabeth a vraskavou rukou s perfektne nafarbenymi nechtami si vytrhla nitku zo sukne: “ Boze, pozri moj novy kostym je cely zniceny, tolko som zanho vyvalila, krajcirka ma ubezpecila, ze je to najnovsia moda z Londyna, ale uz ani sit dnes nevedia poriadne…” Perpetua sa zahladela na zaokruhlujucu sa postavu sediacu pred nou. Co sa stalo s jej mamou, rozmyslala v duchu, tak toto znamena starnut?

POKRACOVANIE NABUDUCE

Mili moji Slovaci, tato poviedka k Vam mala prist na Vianoce, ale ako to uz v nasom ubehanom svete chodi, vsetko si mozes kupit, len nie cas a tak si mozete precitat Vianocnu poviedku z Australie s dvojmesacnym opozdenim.
Aspon sa Vam spravia chutky na bliziacu sa letnu dovolenkovu sezonu, ktora uz k Vam pride za tri mesiace a potom sa uz budete vyvalovat v sieti v slnkom rozziarenej zahrade...presne ako ja...tak dobre citanie a este lepsie snivanie o lete...

  

     

Perpetua konecne v Sydney Cast 7.

     Pisal sa rok 1956, Perpetua sa poberala hore uzkou kamennou ulickou, cez najstarsiu mestsku stvrt nazvanu ‘Rocks’. S rozkosou privonala k ‘bottle brush’ cervenym kvetom, ktorych nizke stromy rastli skoro pred kazdym uzkym jednoposchodovym domcekom s bielou verandou. Nahle zastala pred rozpadavajucou sa kamennou vilou, ktoru mesto zacalo rekonstruovat. Tak tu byval ich prvy guverner Artur Phillip, ktory tu pred dvesto rokmi doviedol prvych pristahovalcov, 1030 muzov, zien a deti.
A vybudovali toto, zrak sa jej rozbehol po nedoziernej zaplave striech, soch a parkov az ku konecnej modrej linii Atlantickeho Oceanu. V dialke na pobrezi sa vypinala prva vaznica s hrozivymi kamenymi murmi. Tam byval jej prastary otec, Irsky politicky trestanec. Zvuk motora ju vytrhol z myslienok a musela sa rychlo uhnut, ked biely Holden bez strechy zastal pri nej.

     “ Chces sa odviezt, ideme do Hyde Park,” jej sirokopleci nevlastny bratranec v pasikavom tricku sa na nu uskeril spoza volantu. Auto bolo plnne jeho kamaratov, ktori na nu piskali a vykrikovali: “ Nechces vidiet konske preteky?” “Je tam aj boxersky turnaj, pridaj sa k nam.”

Perpetua sa hanblivo usmiala a zavrtela hlavou. Ked auto s velkym hukotom odfrcalo, vydychla si. James pracoval v miestnej automobilke a kazdy volny cas travil na plazi, kde patril do dobrovolneho klubu plavcikov. Hoci bol o dva roky mladsi, jeho bezstarostne zartovne maniere ju uvadzali do pomykova a casto mala pocit, ze na nu hladi zvrchu.

     “ Ah, tak ty si ta tajomna chudobna pribuzna z busi, ktora teraz bude u nas byvat?” Privital ju so smiechom prvy krat.

     “ James,” jej nevlastna teta ho odsunula a chytila ju laskavo za ruky: “ Tak ty si Elizabetina dcera, som rada, ze Ta konecne poznam, ako sa ma Tvoj otcim, boli sme ako pes a macka, my dvaja s nim, ked sme vyrastali…” Zrazu sa jej vyblednute modre oci zarosili davnymi spomienkami: “ Povedz mi, ta Cinska stvrt v Broome este existuje, predavali tam najlepsie dobroty..”

     “ Preboha, Mary, nechaj to ubohe dievca vydychnut,” jej nevlastny stryko jej zakyval z kuta kde montoval novy televizor: “ Perpetua, videla si uz tento carovny vydobytok techniky, kupil som ho len vcera…”

     “ George, neviem na co nam to bude, bolo to tak drahe,” Mary si prihladila natupirovane sedive vlasy a tahala Mary k prestretemu stolu.

     “ Neboj sa, Mary, ani sa nebudes chciet od tej skrinky pohnut, hlavne teraz ked zacinaju nase Olympijske hry v Melbourne…”  George oprasil posledny krat televizor a pobral sa k nim.

     “ Ozaj, pisal Vam Jack z Melbourne, nam poslal kartu, zevraj mu to studovanie ide.” Mary sa usmiala na Perpetuu a dala jej tanier: “ Naber si co chces, George je dobry kuchar a teraz ked je na dochodku vari viac ako ja.”

Perpetua sa s chutou pustila do chladenej nakrajanej morky s rybim a zeleninovym salatom.

     “ Pockaj ked vytiahnem lod na ocean, to Vam spravim rybaciu specialitu.” George sa hrdinsky vypol a potom sa nepohodlne zavrtel na novej jedalenskej stolicke: “ Boze tieto hranate stolicky.”

     “ Su moderne, George.” Mary nanho karavo pozrela.

     “ Ja dnes doma nejem, mame ‘party’ v klube plavcikov,” James im zakyval spoza dveri a uz ho nebolo.

     “ Tento najmladsi sa stale tula a moje dve dcery su povydavane po svete, este ze ty si k nam prisla.” Mary sa na nu laskavo usmiala a Perpetua vedela, ze sa tu bude dobre citit.

2.

     “ Vyhrali sme, uz mame 13 zlatych medaili,” George prisiel s krikom na zadny dvor, kde stala skupina ich susedov a priatelov okolo grilovacieho stola.

     “ Uz mas po sesdesiatke a skaces tu ako maly chlapec a pusti sa do grilovania prosim Ta, nechces vyhladovat hosti kvoli tvojim Olympijskym hram,” Mary ho privitala karavo a pokracovala v krajani zeleniny do salatu.

    “ Mary, ale to musime vidiet, nie je nahodou teraz prenos atletiky, John Landy bezi.” Ich dlhorocny priatel, ktory chodil casto rybarcit s Georgom zmurkol na Mary a vsetci sa pobrali do obyvacky pred televizor.

     “ Ja som to vedela, ten televizor je prieklatie, ani sa uz ludia nemaju cas rozpravat,” Mary pozrela na Perpetuu a zapichla zlostne noz do uhorky.

     “ Nevsimaj si to Perpetua, Mary vzdy vybuchne, ale uvidis ona prva bude Johnymu fandit, ked vyhra.” Postarsia vdova zo susedstva chytila Mary a Perpetuu pod pazuchu a viedla ich smerom k obyvacke: “ Tak ako sa Ti paci studovat za sestricku, Perpetua?”

     “ Teraz mame prave praktikum v nemocnici, musim povedat, mnisky ma vela naucili, ale stale nie som zvyknuta na ten rychly kolobeh a ruch, je to taky obrovsky kolos, teda oproti co som…”

Jej hlas zanikol v hlucnom fandeni v obyvacke. George rozdaval pivo z chladnicky a to vsetkym podvihlo naladu a ochladilo ich od pribudajucej horucavy vonku. Zrazu priamy prenos z atletiky bol preruseny zabermi z Madarska, kde ukazali Ruske tanky premavat sa po Budapestianskych uliciach a mierit na ludi.

     “ Co to je, nejaka porucha?” George pristupil k televizoru namrzene a prehodil deviaty kanal, ale ten ukazoval to iste.

     “ Ticho, pocuvajte,” naraz niekto zavelil.

‘ Dnes krvave demonstracie zacali v Polsku a Madarsku, kde Stalinisti boli vystriedani modernejsou vladou v Oktobri tohto roku a Ruske vojska
 opustili tieto uzemia. Ale dnes sa vratili spat a vsetci, ktori demonstruju
su kruto potrestani.’

     “ Co to znamena?” Perpetua sa obratila zmetene na Georga.

     “ Pocula si o krvavom Stalinovi v Rusku, ktori zabil viac ludi ako Hitler, okolo 18 milionov?” Perpetua prikyvla a on pokracoval: “ Nuz tito komunisti okupuju vychodnu Europu a vyzeralo to, ze stracaju silu, ale ako vidis, nedovolia ziadnu demokraciu.”

     “ To je daleko, to sa nas predsa netyka, preco neprepnu spat na atletiku,”zacali sa rozculovat niektori, ale priamy prenos prisiel spat a vsetci rychlo zabudli na neprijemne prerusenie programu.

3.

     Perpetua unavene zatvorila za sebou kovovu starodavnu branu ‘ Rumovej nemocnice’. V duchu sa pousmiala, ked si spomenula ako tato impozatna budova s dvoma kridlami dostala meno. V roku 1810 Guverner Macquarie si uvedomoval, ze rastuce Sydney potrebuje nutne novu nemocnicu, ale nemohol najst dost vyucenych murarov na jej stavbu. Nakoniec dal vyhlasit, ze murarska partia, ktora sa na to da, dostane monopolne povolenie na dovoz 45 000 galonov rumu z Anglicka.
Pomaly sa poberala dolu obchodnou ulicou pomenovanou v jeho mene a kochala sa pohladom na impozatne mestske palace z minuleho storocia obyvanne najbohatsimi obyvatelmi Sydney. Pri bronzovej soche Anglickeho krala Eduarda Siedmeho sa otocila a pobrala sa hore kamennymi schodami k nedostavanemu katolickemu kostoliku svatej Marie.
Slubila mniskam v Broome, ze tu navstivi ich sestry a konecne sa na to odhodlala. Nedokonceny kostolik v strohom gotickom style stal na prostriedku Anglickej zahrady plnnej ruzi a travnikov. Ked vosla do tmaveho interieru s mozajkovymi oknami a ohromnym do nekonecnej vysky sa cnucim stropom, zostala stat v nemom uzase. Zaspominala si na ich maly chudobny kamenny kostolik v Broome a srdce jej zaplavila nezvycajna clivota. Zrazu zbadala staru mnisku zapalovat sviecky na hlavnom majestatnom oltari a pobrala sa za nou. Mniska ju zaregistrovala a kriticky sa na nu pozrela.

     “ Ty nie si z nasej fary, Irka, katolicka, cestujes tadialto?” zasepkala na nu a prebodavala ju pohladom: “ Nas pan vidi vsetko.” Prezehnala sa nakoniec smerom k oltaru a cakala netrpezlivo na odpoved.

Perpetua naraz stratila chut rozpravat a nakoniec len zamrmlala: “ Chcela som vidiet tento kostol.”
     “ Hm, mas divny prizvuk, ale dobre si urobila, ze si prisla do nasho kostola, aj ked nie je dostavany a asi ani nikdy nebude, nie ako ten protestansky vedla.” Mniska si vzdychla a mavla rukou.

     “ Myslite tu katedralu s dvomi vezami na konci parku?’

     “ Ta katedrala bola dostavana uz v roku 1870, ked iba zacali stavat tento kostol a moji rodicia, boh ich pozehnaj museli sa modlit tam, taka nespravodlivost.” Mniska sa rychlo prezehnala a pobrala sa k vychodu.

Perpetua zostala nerozhodne stat pred oltarom. Zrazu si klakla a zacala sa modlit, ako bola zvyknuta kedysi davno. Poprosila o dobre zdravie pre sestru Bernadetu a aby nasla raz Windjana. Darmo sa pytala v nemocnici, domorodci nezili v Sydney a nikto nepocul, ze by sem doviedli zranenych domorodych vojakov. Nikto ani nepocul, ze by domorodci sluzili v armade.
Vela ludi v Sydney ani nikdy nestretli domorodca, pre nich to boli divosi ktori zili a patrili do busi. Podvedome sa dotkla jej ciernej perly na krku a slzy jej vybehli do oci. Rychlo si ich opakom ruky utrela a vybehla von do ostreho slnka a mestskeho hluku.

POKRACOVANIE NABUDUCE