CAST DRUHA
Zuzka /ala Suzi/ a Majka v prvom domceku
pri oceane este bez klokanky…
Zuzka zakyvala svagrovcom, ktori posledny krat zatrubili a ich Holden zmizol za zakrutou. Potom si vzdychla a poobzerala sa po ludoprazdnej ulici. Zrazu sa na verande v susedstve objavila postarsia zenska postava a zakyvala na nu.
Zuzka sa opatrne priblizila k bielemu nizkemu plotu, ktory ich oddeloval a zaclonila si oci proti ostremu obednajsiemu slnku:
“ Hello.”
Susedka zacala rychlo gestikulovat v Anglictine, ale ked videla Zuzkin zmateny pohlad, len sa usmiala a prstom ukazala na seba:
“ Agnes.”
“ Zuza,” ona zopakovala pohyb.
“ Suzi?” Susedka pokyvala hlavou a poukazala na hlavu: “ Hat”.
Zuzka si poslusne dala na hlavu klobuk, ktory drzala v ruke a oblizla si suche pery: “ Thank you a pridte nas pozriet, suseda.”
Agnes sa zatvarila prekvapene. Zuzka predstierala, ze ma pred sebou tanier a je z neho. Agnes pokyvala znovu hlavou a stratila sa spat v dome.
Polovica vikendovych jednoposchodovych domcekov na ich ulici mala zaluzie stiahnute na vsetkych oknach. Dovolenkova sezona sa este nezacala. Vo vacsine tych obyvanych byvali dochodcovia, ktori sa sem pristahovali z mesta za kludom a oceanom. Zuzka s obdivom pozorovala udrziavane travniky a kriky plnne tropickych kvetin, ktore sa vynimali pred kazdou verandou.
“ Su zelene aj v tejto horucave,” pokyvala hlavou a otocila sa spat k ich identickemu jednoposchodovemu domceku s verandou dookola a oknami stracajucimi sa v rozkvitnutom citronovniku.
Majka a jej brat sa splechotali v malom plastikovom bazene na travniku. Okolo bazena s velkym stekotom behalo male steniatko, ktore sa k nim zatulalo bohvie odkial. Ich rodina sa rozrastla o noveho clena, ale nebola to este klokanka Klara, ako ocakavate. Zuzkin muz si utrel pot z cela a s hrdostou sa pozrel na malu palmu, ktoru zasadil naprostred travnika:
“ Nech to tu vyzera exoticky,” pokyval ramenami, ked videl Zuzkin spytavy pohlad a potom ukazal na hrbu novych dlazdic pod oknom: “ Urobim svagrikovi taku verandu, ze vsetci spadnu od zavisti, neolutuje, ze nam pozical jeho chalupu.”
Zuzka prevratila oci a ironicky poznamenala: “ Cela ulica je zvedava co robis, co si myslis, ze si doma?”
“ Potvora,” Zuzkin muz si odplul do travy a lopatou pretal napoly malu jastericku, ktora sa objavila pred nim a zacala vyplazovat jej modry jazyk: “ Este aj Ty sa mi budes vysmievat,” potom sa otocil spat k Zuzke: “ Radsej dones pivo, lebo tu najmodusu vyschnem.”
“ To sa Tebe nemoze stat,” Zuzka sa zasmiala a rychlo sa pobrala do tiena verandy odkial zakricala na deti: “ Podte dnu, lebo dostanete upal.”
Ked videla, ze ju nikto nepocuva, len si rezignovane vzdychla a otvorila dvere na ich novom obydli. Kamenne dlazdice v obyvacke, do ktorej vstupila ju prijemne chladili pod nohami. Poloprazdna izba s gaucom a televizorom v jednom rohu a jedalenskym kutom v druhom sa stracala v tme. Cez polostiahnute zaluzie skontrolovala jej santiace deti na travniku, ktore sa teraz nahanali okolo bazenika a oblievali vodou. Stratili siltovky a ich biele telicka sa ligotali v ziariacom slnku. Suseda by mi dala, pomyslela si Zuzka, ale nam je slnko vzacne a snad to nie je take nebezpecne.
Zuzkin muz sa objavil vo dverach, somrajuc si vybral plechovicu piva z chladnicky z malej kuchynky za rohom a potom sa rozvalil pred televizorom.
“ Tu ani nevedia ako hrat poriadny futbal, chumaji, ved ta lopta nie je ani gulata,” zacal sa rozculovat, ked prepol na sportovy kanal.
Majka s bratom pribehli dnuka. Mokri a ufnukani nasledovali Zuzku cez uzku chodbu do zadnej casti domu, kde bola kupelka a tri spalne s drevenymi parketami a vysokym plafonom. Zuzka oplachla deti vo velkej mosadznej vani a potom jemne natrela ich cervenne chrbty. Len co sa ich rozhorucenne hlavky dotkli cerstvo navlecennych vankusov tak zaspali. Zuzka ich pobozkala a smutne sa poobzerala po ich prazdnej spalni, kde obrovska vstavanna skrina zaberala celu jednu stenu.
“ Kedy uz konecne pridu tie kontajnery s nasimi vecami, nemam v com poriadne varit a deti sa nemaju s cim hrat a to nehovorim o…” Zuzka si prisadla k muzovi na gauc.
Ten si upil z piva a pritisol si ju k sebe: “ Sest tyzdnov este najmenej, ak pride lod nacas do pristavu, nuz kazde dobrodruzstvo nieco stoji.”
Zuzka si utrela slzy, ktore sa jej zacali kotulat po licach.
Zuzkin muz pokrutil hlavou: “ Nerumazgaj, aj horsie mohlo byt, zoberieme deti k oceanu a nazbieraju si musle, velky hrniec na halusky mame, tak co nam treba, ozaj zohrej z tych bryndzovych co zostali z obeda.”
Zuzka zacala sramotit riadami v kuchyni, ked pocula jej muza rozpravat po Anglicky. Zrazu sa objavil pred nou skrabajuc sa za uchom: “ Susedovci prisli, zevraj chcu ‘tea’.
“ Dam im z tych nasich halusiek,” Zuzka sa otocila k sporaku.
“ Uvar radsej za hrniec caju, to chcu,” zasomral Zuzkin muz a zo spajze vybral flasu domacej Slivovice: “ Dam ochutnat susedovi, snad nepohrdne, co myslis, piju len Anglicky Gin, ked su Anglicania?”
“ Mam len sipkovy, co myslis, bude im dobry?” Zuzka sa naciahla na spicky, aby vybrala hrnciky pre navstevy nad sporakom. Cukornicka, ktora bola na kraji sa vysypala do hrnca so zohrievajucimi sa haluskami.
“ Kriste pane,” vyhrklo z nej, ale ako pocula spoza rohu, jej muz uz nalieval milemu susedovi za poharik za dva. Uz aj on si stihol naliat podla vsetkeho, lebo jazyk sa mu zacal rozvazovat aj v tej nepodarenej Anglictine.
Navsteva sa skoncila neslavne, ako Zuzka s muzom skonstatovali po rychlom uniku susedovcov z ich pohostinnej obyvacky. Caju sa nedotkli, zevraj chceli do sipiek mlieko, no kto to kedy slychal.
Z bryndzakov vyberali len slaninu a pytali sa, ci im to zostalo z ranajok.
“ A zevraj su sladke?” Rozculoval sa Zuzkin muz, ktori z nich nastastie neochutnal: “ Ale najviac ma rozculilo, ze nevedia ocenit to nase domace, tak sa rozkaslali, ludkovia, skoro vypustili dusu…”
Zuzka ho chytila sustrastne za ruku, hanbiac sa v duchu za jej pocukrovanne halusky: “ Maju uz cez osemdesiat, chudaci, ja budem rada, ked budem v ich veku tak vyzerat.”
“ Co my budes rozpravat, moj dedo pil palenne aj na smrtelnej posteli…” nedal sa utisit jej muz, ale Zuzka mu strcila pod nos lego a vymalovavanky, co zostali na gauci po susedoch: “ To tu zabudli?”
Zuzkin muz mavol rukou: “ To tu nechali pre nase deti, ostalo to u nich po vnucatach, ktore uz vyrastli.”
“ No vidis, a zevraj nepodareni Anglicania, dobri susedovci su to, dobri, ” potesila sa Zuzka a potom dodala previnilo: “ Musim im este raz odniest z tych halusiek, tentoraz..”
Jej muz pokyval hlavou: “ To ani neskusaj, oni jedia slaninu iba na ranajky s vajcami a bryndza s haluskami im pripada ako kasa, sladka kasa…chudaci nevedia, co je dobre…”
“ No prave, ze vedia,” zahryzla si Zuzka do pery previnilo.
Na druhe rano sa vybrali po prvy raz k oceanu. Po prvy raz videli velku vodu a bola to len ‘velka, prevelka voda a poriadne slana k tomu.’
“ No tak podme deti, okupat sa treba,” skeril sa Zuzkin muz ktory si vysukal nohavice po clenky a opatrne skusal vodu.
Deti sa so splachotom vybrali do vln, ked Majka zacala vykrikovat: “ Zraloky, zraloky!” ukazujuc na male bodky stratajuce sa medzi vlnami par metrov od brehu.
Zuzka so skrekotom vybehla z vody, kde si umyvala clenky, ale Zuzkin muz mavol rukou: “ To su plavci, co nevidite gumenne plavecke ciapky?”
A veru mal pravdu. O chvilu skupina dochodcov v plaveckych uboroch doplavala k brehu.
Zuzka hanblivo zakyvala ich susedovcom: “ Hello, susedovci a thank you za…za hracky.”
Agnes pristupila k Zuzke. Jej vraskave telo v mokrych plavkach sa roztriaslo od zimy, tak sa rychlo zabalila do plazoveho uteraka a ukazala na obzor za Zuzkine deti spliechajuce sa vo vlnach:
“ Dolphins.”
A naozaj, ked Zuzka prizmurila oci, tak zbadala skupinu ciernych chrbtov s plutvami navrchu.
“ Majka, pozrite za seba, delfiny.”
Ale Majka zacala zrazu jacat a rychlo utekat z vody von. Ked prisla k nim, na ramene mala velky cerveny stipanec. Suseda ju rychlo zobrala za ruku k jej taske a odtial vybrala flasku s priesvitnou tekutinou, s ktorou jej zacala umyvat stipanec.
Majkin brat prisiel k Zuzke a tahal ju za ruku spat do vody. Velke priesvitne meduzy plavali vsade okolo nich. Niektore uviazli na brehu a ich farba sa zmenila na ostru cervenu.
Zuzka sa prestrasene zahladela na jej muza, ktory sa k nim pridal.
" Tieto nie su smrtelne nebezpecne, neboj, inak sused mi povedal, ze oni doplavali az k tomu malemu ostrovu, tam zevraj ziju tulene, ked taki starki to dokazali..."
Zuzka zobrala jej syna na ruky a utekala von z vody: " Stari, nestari, mna do tej vody viac nedostanes."
“ Tak teda, ten ocean mi nic nehovori,” skonstatoval Zuzkin muz, ked vecer si zasadli k haluskam s masom.”
“ Ani mne,” dodala Majka fnukajuc, hladkajuc si stipanec od meduzy.
Zuzkin muz na nu zmurkol a pokracoval: “ Najdeme si peknu farmu v bushi a budeme chovat ovce, budeme ich dojit a naucime Australcanov bryndzu jest aj tych nasich nepodarenych susedovcov, co piju len gin…”
Zuzke sa zastavila lyzica pred ustami: “ Na to som prisla do Australie aby som dojila ovce?”
Zuzkin muz sa postavil a buchol pastou do stola: “ A preco nie, rozpravali sme so svagrom, ze kupime farmu napoly…”
“ A zaco, za tych par nasetrenych dolarov?” Zuzka pokrutila hlavou.
Zuzkin muz si nabral dalsi tanier halusiek: “ Svagor ma zamestna na stavbe, kde aj on robi, potom si zoberieme pozicku a …”
“ A nepocul si svagrinu, ze musis mat oviec aspon tisic, inak sa z nich neuzivis?”
“ Nuz kto na to ma si kupi tisic a kto nie, staci mu aj dvadsat, nasinec nie je narocny.”
“ Ved si videl salas len na obrazku a to nehovorim o robeni bryndze?” Zuzka krutila hlavou, ked spratavala prazdne pohare zo stola.
Majka sa roztancovala naprostiedku izby: “ Budeme mat farmu, budeme mat farmu,” zrazu sa zastavila: “ Oci, su na farme opice alebo meduzy?”
“ Neboj zlato, farma je v bushi a tam ziju len klokany,” zmurkol na nu a roztancovali sa spolu naprostriedku obyvacky:
“ Budeme mat farmu, kde ziju klokany a ovce a …”
“ A dvaja blazni,” dodala Zuzka, ktora zobrala do narucia najmladsieho clena rodiny, ktory napriek tomu hurhaju zaspal na stole nad jeho tanierom halusiek. Privela zazitkov na maleho cloviecika.
A tak to aj bolo moji mili, Zuzka sa ucila aj ovce chovat aj na farme zit…ja viem, pytate sa, kde je ta klokanka Klara, nuz musite byt trosku trpezlivi, to najlepsie nakoniec, takze do tretice vsetko dobre…cakajte na poviedku cislo tri….
Thursday, May 27, 2010
Monday, May 10, 2010
KLOKANI, KLOKANKY A KLOKANCATA...
POZOR, DOLEZITE UPOZORNENIE:
MOJE PISANIE – ‘LABOUR OF LOVE TO YOU’
Dostala som kopec krasnych komentarov na moje pisacky, mnohi ma presviedcate vydat to v kniznej forme, ini mi davate velmi uzitocne rady ako zlepsit moje pisanie, aby to bolo raz mozne vydat a dalsi sucitia s Mariou z mojej poslednej poviedky…pre Vas vsetkych:
zlepsit naladu alebo aspon prijst na ine myslienky tak Vam vsetkym, tymto sposobom, posielam pravidelne trosku toho ‘lahsieho zivota’.
Vy mi na oplatku mozte pomoct tym, ze ak sa Vam poviedky pacia, poviete o nich svojim znamym, rodine a tym rozsirujete siet mojich citatelov, co viac si mozem priat…
Takze, teraz uz konecne k mojej poviedke. Zacinam pisat v tretej osobe, aby ste si neplietli moje poviedky s mojim osobnym zivotom. Kedze tato poviedka je na zelanie Zuzky, moja hlavna hrdinka bude Suzi…a samozrejme klokanka Klara /ta je skutocna …
…ale zacinam od uplneho zaciatku, tak sa pripravte na cestu:
Zuzka s patrocnou Majkou nastupila do lietadla a rozlozila na privesnom stoliku seriu plastikovych zvieratiek: “ Toto je klokan a ked prestanes fnukat, tak ho o chvilu uvidis.”
Majka chytila cervenu figurku za chrbat a zacala nou hopkat po sedacke a vyspevovat: “ Austraaalia, Austraaalia, kde vsetci ludia chodia hore nohami…mandarinka Darinkaaa.”
“ No vidis, ako dobre, ze ste sa v skolke ucili tu pesnicku a v Australii Ti mandarinky porastu rovno na strome, nemusis ist do zelovocu a…”
Majka odhodila klokana: “ Ja nelubim mandarinky a nechcem byt hore nohami a chcem spat moje hracky a mojho hojdacieho konika…”
“ Na hojdacieho konika si uz velka a dobre vies, ze sme mohli zobrat z tvojej izbicky, len co sa zmestilo do 3 drevenych kontajnerov, co ocino vyrobil…”
“ Ja nie som velka na hojdacieho konika, ja ho chceeem…” rozfnukala sa Majka, kym jednym ockom sledovala ako letuska zakopla o spadnuteho klokana, zodvihla ho a s usmevom jej ho podala. Majka podakovala a zacala zase na plnne hrdlo vyspevovat…
Zuzka si vzdychla a zahladela sa na Viedenske letisko miznuce v jesennej hmle a rozmyslala, ci nemali radsej zaplatit 4 kontajnery. Tolko veci porozdavali susedom a znamym, lampy, zrkadla, kusy nabytku, kupelne a kuchynske potreby…a tam pridu do prazdneho domu a co dalej.
Obratila sa dozadu a pohladila vlasky Majkinho mladsieho brata, ktory uz hlboko spal v ocinovom lone. V ruke drzal plastikovu motorku ktoru soferoval klokan v siltovke.
----------------------------
Skoro rano pristali v Kuala Lumpur, Malajzii. Pri vystupe z lietadla ich ovanul horuci vlhky vzduch a hned im pot oblial cele telo Cez vysoke presklenenne steny sledovali pristavajuce a odlietajuce lietadla.
“ Cerveny klokan, pozri,” Majka otrcila prst na velke Jumbo lietadlo so skakajucim klokanom na kridle.
Ocino prikyvol: “ Vecer nam odlieta a berie nas rovno do Australie.”
Chvilu zmatene stali v preplnenej novovystavanej hale s vysokymi tropickymi palmami a umelymi vodopadmi v kazdom kute. Bola to ich prva letecka cesta a vlastne ich prva naozajstna cesta do zahranicia. Ocino vrastil obocie, ked sa snazil prelustit oznamy na obrovskych blikajucich obrazovkach s jeho lamanou Anglictinou. Nakoniec sa rozhodol pre vychod z letiska a po kontrole pasov sa ocitli na rusnom parkovisku plnom taxikov, vylestenych aut a autobusov.
“ Kam to vlastne ideme?” Zuzka ho upachtene dobehla drziac umrncaneho syna na rukach: “ Nevieme sa ani dohovorit, ani neviem poriadne kde sme…”
“ Tak je nacase aby sme zacali objavovat svet,” ocino povedal rozhodne a nastupil do prveho taxika, ktory mu usluzny maly Malajzian otvoril.
Ked sa vsetci usadili na zadnom sedadle drziac deti na kolenach, taxikar spustil miesaninu domorodeho jazyka s Anglictinou pricom sa dosiroka usmieval, gestikuloval na preplnenu premavku, cez ktoru zavodil bez pouzivania brzd, ale zato s hlasnym trubenim. Kazdu chvilu sa na nich obzeral s otazkou v ociach, Zuzka drgla do muza, ale ten len pokrcil plecami. Situaciu zachranila Majka, ktora strcila ohurenemu taxikarovi jej figurku klokana pred nos. Taxikar zaporne zavrtel hlavou, ale potom zmurkol na Majku a skeriac sa popod fuzy rychlo zabocil do opacneho prudu za velkeho protestu spolujazdiacich.
Nez sa stacili spamatat prudko zabrzdil pred vysokymi starodavnymi kamenymi schodmi stracajucimi sa v tropickom poraste. Zacal sa skrabat pod pazuchami ako opica a natrcil dlane s jednym slovom, ktore aj Zuzka rozumela: ‘money’. Ked sa jej muz opytal kolko, taxikar otrcil celu dlan s piatimi prstami. Zuzkin muz si vzdycho a strcil taxikarovi do dlane novucicku 50 dolarovku /najmensiu bankovku, co mal. Taxikar vyvalil oci ako taniere a rychlo vytancoval z taxika otvarajuc im dvere a klanajuc sa po pas. Nez sa stacili poriadne poobzerat uz s velkym trubenim odprasil prec.
Kym Zuzka sa vadila s muzom o zbytocnom vyhadzovani penazi, deti sa rozbehli hore schodmi a zrazu sa z vysokeho porastu vynorilo stado opic. Zuzka zacala jacat, ked jej jedna chlpata obluda pristala na pleci a otrcala jej do tvare ruku ako zobrak pytajuci si drobne. Jej syn dobehol k nej s velkym placom a cervenym skrabancom, ktory mu hyzdil prave lice. Medzi vzlykmi ukazoval na vytesenu opicu, ktora drzala v ruke jeho oblubenu plastikovu motorku. Nahnevany ocino sa rozbehol za opicou, kym Zuzka s detmi utekala opacnym smerom cez ulicu medzi uhanajuce taxiky a kyvala na ne aby zastavili. Ked jeden zastavil, Majka znovu vystrcila figurku klokana, ale Zuzka ju rychlo buchla po ruke a z batoha vytiahla male plastikove lietadlo. Strcila ho taxikarovi pred nos a gestikulovala akoze chce letiet, kym Majka s bratom zavyjali, ako keby ich z koze drali. Taxikar prevratil oci a mykol plecom dozadu aby si sadli. Zuzka rychlo vsotila vrestajuce deti na zadne sedadlo a drzala dvere upachtenemu muzovi, ktory unikal pred nahnevanou opicou, kym auta nanho trubili zo vsetkych stran. Vo vystrcenej ruke vitazne maval ulovenou motorkou.
Majka tahala Zuzku za saty a ukazovala na skupinu Japonskych turistov : “ Aha oni fotia nasho ocina…”
Ked jej muz konecne dorazil do auta, Zuzka sa nanho vyrutila:
“ Kvoli jednej hracke robis taky cirkus, aj Japoncom si na smiech.”
Urazeny muz strcil prekvapenemu taxikarovi dozuvanu motorku pred nos a po Slovensky mu vysvetloval: “ Zeny tomu nerozumeju, toto je Yamaha, vy zlti viete co vyrabate…”
Zuzka naslinila kapesnik a cistiac synovi ranu na lici prevratila oci: “ On Ti nerozumie, co si zabudol.”
Jej muz ju klepol po kolene a rozrehotal sa: “ To je len dobre asi by som dostal po hube za toho zlteho.”
Tento taxikar ani nemukol a najrychlejsie ako mohol ich dopravil na letisko, dokonca ani neprotestoval, ked mu namiesto platenia Zuzkin muz hodil ozuvanu motorku do lona a vyletel z taxika so synom na rukach tlaciac ohurenu Zuzku s Majkou pred sebou:
“ Utekajte, ako keby Vam islo o zivot.”
Ked sa letistne sklenne dvere za nim bezpecne zavreli, otocil sa spat a ukazal ohurenemu taxikarovi dlhy nos skrabajuc sa pritom pod pazuchami ako opica.
---------------------------------------
Zuzka si vydychla az ked sedela bezpecne v lietadle s cervenym klokanom na kridle. Celu cestu vrzgala muzovi okolo usi a nepomohlo mu ani ked sa robil, ze spi: “ Ja Ta varujem, ked budu tie klokany take nebezpecne ako tie opice, tak si zbalim kufre a idem spat k nasim, lepsie sa tlacit v mandzartke ako bojovat
s chlpatymi obludami…pocuvas ma?”
V Perthe na letisku ich cakali Zuzkin svagor a svagrinka, ktori sa
tu usadili uz par rockov dozadu. Na ich otazku, aka bola cesta a ako sa im pacila Malajzia nastalo trapne ticho, ked Majka znovu zamavala jej figurkou klokana: “ Mate tu taketo naozajstne klokany, lebo opice nemam rada.”
Vtedy este pred letistnou budovou bol maly ohradeny park, kde sa paslo par klokanov /cervenych zo stredu Australie, sedych zo Zapadnej aj par exotickych bielych od Wave Rock/. Po par rokoch ich miestni ochrancovia prirody premiestnili do jedneho z Perthskych ‘Wildlife Park’, lebo zevraj hluk z lietadiel im neprospieval. Zuzka s Majkou sa opatrne priblizili k ohrade, kym Majkin brat sa radsej zostal hrat v aute s jeho minilietadlom. Klokany apaticky lezali v chladku pod jednym eukalyptovym stromom a ohanali chvostami muchy. Par mladych klokankov hopkalo okolo nich a zvedavo Zuzku s Majkou zdialky obzerali.
“ Chcela by som mat jedneho doma,” skonstatovala Majka naco sa Zuzkina svagrinka zasmiala.
“ Co sme tu som ziadneho nevidela iba vo ‘Wildlife parku’ alebo zabiteho pri ceste.”
Majka sa na nu prekvapene pozrela, naco ona pokracovala, ked sa pobrali vsetci spat na parkovisko: “ Vacsinna ludi tu byva v mestach, a maju psikov alebo macky tak ako doma…nanajvys tak ovce mozes chovat ale aspon tisic, inak sa z nich tu neuzivis.”
Majka sa na Zuzku otocila a tvrdohlavo opakovala: “ Ale my budeme mat doma klokana, vsak mami, vsak?”
Zuzka rezignovane pokyvala hlavou aby seba aj ju uspokojila:
“ Samozrejme Majka, ked sa nam niekedy podari mat tu vlastny dom tak potom mozme uz rovno mat aj klokana…”
Zuzkina svagrina sa hlasno rozosmiala a zakricala na Zuzkinho muza: “ Pocul si to, syna uz mas, strom tu lahko zasadis, tu rastie vsetko ako z vody, ten dom postavit, to Ti chvilu potrva, ale toho klokana doma, toho teda chcem vidiet…”
Nuz co si clovek praje, to ma….v buducej casti Zuzkina rodinka sa rozrastla o noveho clena rodiny…klokanku Klaru a ked Vam poviem, ze je to horsie ako sa starat o dieta, tak vobec neprehanam…ved uvidite…
MOJE PISANIE – ‘LABOUR OF LOVE TO YOU’
Dostala som kopec krasnych komentarov na moje pisacky, mnohi ma presviedcate vydat to v kniznej forme, ini mi davate velmi uzitocne rady ako zlepsit moje pisanie, aby to bolo raz mozne vydat a dalsi sucitia s Mariou z mojej poslednej poviedky…pre Vas vsetkych:
- - Hoci v kazdej poviedke je vela zo mna, nemam v zaujme pisat o mojom osobnom zivote, o mojej rodine, ani o mojich blizkych, znamych…. Kusky z nich su skryte v mnohych mojich poviedkach, ale ani oni to casto nezistia. Takze udalosti a fotky su skutocne, ale moji hrdinovia su pospajani z mnohych ludi, ktorych som v zivote stretla. Maria nie je vynimkou. Mam vela dovernych kamaratov /pohlavie nerozlysujem/ aj jednu s menom Maria, ale nikdy by som si nedovolila pisat o jej sukromnom zivote. Prilis si vazim sukromie, aby som si dovolila odhalit sukromie niekoho ineho.
- - Pisanie a umelecka fotografia je iba jednou formou mojho vyjadrenia, ktora mi
vyhovuje teraz. Pamatam si ked, som bola asi 3 rocna a chcela som pochopit, co
sa deje okolo mna, zacala som kreslit, a kreslenie sa stalo mojim
konickom…pokreslila som vsetko na co som siahla…
Od malicka si pamatam, ze aj v noci ma nieco napadlo a musela to dat na papier,
/v roznych formach v roznych stadiach mojho zivota: kresba, malba, grafika,
modelovanie…ale s prichodom deti pisanie, lebo pero a papier som vzdy nasla
poruke. Mnohi z Vas ako s Vami tak viac komunikujem maju potrebu sa vyjadrit,
hlavne ked Vas nieco trapi, nie tak obsesivne ako ja…najdite si vlastnu formu
vyjadrenia a do toho …
sa deje okolo mna, zacala som kreslit, a kreslenie sa stalo mojim
konickom…pokreslila som vsetko na co som siahla…
Od malicka si pamatam, ze aj v noci ma nieco napadlo a musela to dat na papier,
/v roznych formach v roznych stadiach mojho zivota: kresba, malba, grafika,
modelovanie…ale s prichodom deti pisanie, lebo pero a papier som vzdy nasla
poruke. Mnohi z Vas ako s Vami tak viac komunikujem maju potrebu sa vyjadrit,
hlavne ked Vas nieco trapi, nie tak obsesivne ako ja…najdite si vlastnu formu
vyjadrenia a do toho …
- - Castou mojej prace ako vzdelavatel je aj vydavat odborne clanky a detske knizky
/s ilustraciami a tvorivym pisanim mojich studentov s roznymi vychovnymi a
inymi problemami/. Vydavame tie detske publikacie, aby sme oboznamili verejnost tu o problemoch tychto deti a tiez aby sme dostali donacie pre ich dalsiu
vychovu. Z mojej skusenosti s vydavatelmi a editormi som zistila, ze mi nedovolia pisat ako ja chcem a kedy chcem…
inymi problemami/. Vydavame tie detske publikacie, aby sme oboznamili verejnost tu o problemoch tychto deti a tiez aby sme dostali donacie pre ich dalsiu
vychovu. Z mojej skusenosti s vydavatelmi a editormi som zistila, ze mi nedovolia pisat ako ja chcem a kedy chcem…
- - Moj pisaci rezim je pre nich nelogicky, ja pisem, ked dostanem myslienku aj
4 hodiny v kuse, niekedy celu noc, ked pisem aj 3 poviedky za sebou
/vacsinnou v noci alebo nad ranom, lebo len vtedy mam vacsinnou cas a najviac
ma chyta inspiracia/, nikdy sa nevraciam k mojmu pisaniu, neprepisujem…
napadne ma to, napisem to a tym sa to pre mna skoncilo.
/vacsinnou v noci alebo nad ranom, lebo len vtedy mam vacsinnou cas a najviac
ma chyta inspiracia/, nikdy sa nevraciam k mojmu pisaniu, neprepisujem…
napadne ma to, napisem to a tym sa to pre mna skoncilo.
- - Moje pisanie po Slovensky je dar pre Vas vsetkych doma /mnohi si myslite, ze
zlepsit naladu alebo aspon prijst na ine myslienky tak Vam vsetkym, tymto sposobom, posielam pravidelne trosku toho ‘lahsieho zivota’.
Vy mi na oplatku mozte pomoct tym, ze ak sa Vam poviedky pacia, poviete o nich svojim znamym, rodine a tym rozsirujete siet mojich citatelov, co viac si mozem priat…
- - Ak hocikto z Vas si mysli, ze moje Slovenske poviedky by sa mali vydat, v
akejkolvek forme, alebo ak chcete cast z nich pouzit vo svojom vlastnom pisani,
je to na Vas…
Moje pravo je len autorske pravo na vsetko, co som napisala a nafotila /to
znamena, ze moje meno nemoze byt vymazane zo ziadnej mojej prace/.
je to na Vas…
Moje pravo je len autorske pravo na vsetko, co som napisala a nafotila /to
znamena, ze moje meno nemoze byt vymazane zo ziadnej mojej prace/.
Niektore moje pisacky z mojich Anglickych blogov boli pouzite ako cast textu
v Australskych novinach a Americkych casopisoch na poziadanie mojich
Anglickych kamaratov.
Moja Kanandska kamaratka /tiez rada pise/ ide pouzit par mojich basni z mojej
hub page do jej zbierky, ktoru sa chysta vydat. Jedine co som od nich ziadala,
bolo, aby moje meno zostalo pod kazdym mojim textom.
Z Anglicka som dostala ponuku vydat moj roman z Australskeho prostredia
v spolupraci s nimi, oni zaplatia polovicu a ja druhu, odmietla som…preco mam
minat tolko penazi, ked to mozem rozsirit cez internet ?
v Australskych novinach a Americkych casopisoch na poziadanie mojich
Anglickych kamaratov.
Moja Kanandska kamaratka /tiez rada pise/ ide pouzit par mojich basni z mojej
hub page do jej zbierky, ktoru sa chysta vydat. Jedine co som od nich ziadala,
bolo, aby moje meno zostalo pod kazdym mojim textom.
Z Anglicka som dostala ponuku vydat moj roman z Australskeho prostredia
v spolupraci s nimi, oni zaplatia polovicu a ja druhu, odmietla som…preco mam
minat tolko penazi, ked to mozem rozsirit cez internet ?
Pred par rokmi som, ako Vy mnohi, netuzila po inom ako vydat knihu, dnes viem,
ze rozsirovanie mojej tvorby elektronickou formou a pocit, ze nieko to cita a
niekomu to nieco da mi staci…internet je zazracna vec, niektore moje basne boli
citane na svadbe v Juznej Afrike a Juznej Amerike, na pohrebe v Kanade…pisu
mi ludia, ktorym moje pisacky pomohli sa dostat cez tazke obdobie…len vcera
som dostala krasny odkaz od Anglicana z Nottingham, ktoremu tragicky zahynul
brat a tiez cital moju basen na jeho pohrebe…
Pisanie v Anglictine na internete mi otvorilo dvere do roznych kutov sveta a
spriatelila som sa cez moju tvorbu s ludmi mnohych narodnosti cez Europu, Aziu,
Afriku a Ameriku… moje Slovenske poviedky mi otvorili dvere k Vam
k mojim narodovcom…...co je proti tomu vydanie knihy?
ze rozsirovanie mojej tvorby elektronickou formou a pocit, ze nieko to cita a
niekomu to nieco da mi staci…internet je zazracna vec, niektore moje basne boli
citane na svadbe v Juznej Afrike a Juznej Amerike, na pohrebe v Kanade…pisu
mi ludia, ktorym moje pisacky pomohli sa dostat cez tazke obdobie…len vcera
som dostala krasny odkaz od Anglicana z Nottingham, ktoremu tragicky zahynul
brat a tiez cital moju basen na jeho pohrebe…
Pisanie v Anglictine na internete mi otvorilo dvere do roznych kutov sveta a
spriatelila som sa cez moju tvorbu s ludmi mnohych narodnosti cez Europu, Aziu,
Afriku a Ameriku… moje Slovenske poviedky mi otvorili dvere k Vam
k mojim narodovcom…...co je proti tomu vydanie knihy?
Takze, teraz uz konecne k mojej poviedke. Zacinam pisat v tretej osobe, aby ste si neplietli moje poviedky s mojim osobnym zivotom. Kedze tato poviedka je na zelanie Zuzky, moja hlavna hrdinka bude Suzi…a samozrejme klokanka Klara /ta je skutocna …
…ale zacinam od uplneho zaciatku, tak sa pripravte na cestu:
CAST PRVA
ZUZKA /ala Suzi/ a Majka cestuju za klokankou KLAROU
ZUZKA /ala Suzi/ a Majka cestuju za klokankou KLAROU
Zuzka s patrocnou Majkou nastupila do lietadla a rozlozila na privesnom stoliku seriu plastikovych zvieratiek: “ Toto je klokan a ked prestanes fnukat, tak ho o chvilu uvidis.”
Majka chytila cervenu figurku za chrbat a zacala nou hopkat po sedacke a vyspevovat: “ Austraaalia, Austraaalia, kde vsetci ludia chodia hore nohami…mandarinka Darinkaaa.”
“ No vidis, ako dobre, ze ste sa v skolke ucili tu pesnicku a v Australii Ti mandarinky porastu rovno na strome, nemusis ist do zelovocu a…”
Majka odhodila klokana: “ Ja nelubim mandarinky a nechcem byt hore nohami a chcem spat moje hracky a mojho hojdacieho konika…”
“ Na hojdacieho konika si uz velka a dobre vies, ze sme mohli zobrat z tvojej izbicky, len co sa zmestilo do 3 drevenych kontajnerov, co ocino vyrobil…”
“ Ja nie som velka na hojdacieho konika, ja ho chceeem…” rozfnukala sa Majka, kym jednym ockom sledovala ako letuska zakopla o spadnuteho klokana, zodvihla ho a s usmevom jej ho podala. Majka podakovala a zacala zase na plnne hrdlo vyspevovat…
Zuzka si vzdychla a zahladela sa na Viedenske letisko miznuce v jesennej hmle a rozmyslala, ci nemali radsej zaplatit 4 kontajnery. Tolko veci porozdavali susedom a znamym, lampy, zrkadla, kusy nabytku, kupelne a kuchynske potreby…a tam pridu do prazdneho domu a co dalej.
Obratila sa dozadu a pohladila vlasky Majkinho mladsieho brata, ktory uz hlboko spal v ocinovom lone. V ruke drzal plastikovu motorku ktoru soferoval klokan v siltovke.
----------------------------
Skoro rano pristali v Kuala Lumpur, Malajzii. Pri vystupe z lietadla ich ovanul horuci vlhky vzduch a hned im pot oblial cele telo Cez vysoke presklenenne steny sledovali pristavajuce a odlietajuce lietadla.
“ Cerveny klokan, pozri,” Majka otrcila prst na velke Jumbo lietadlo so skakajucim klokanom na kridle.
Ocino prikyvol: “ Vecer nam odlieta a berie nas rovno do Australie.”
Chvilu zmatene stali v preplnenej novovystavanej hale s vysokymi tropickymi palmami a umelymi vodopadmi v kazdom kute. Bola to ich prva letecka cesta a vlastne ich prva naozajstna cesta do zahranicia. Ocino vrastil obocie, ked sa snazil prelustit oznamy na obrovskych blikajucich obrazovkach s jeho lamanou Anglictinou. Nakoniec sa rozhodol pre vychod z letiska a po kontrole pasov sa ocitli na rusnom parkovisku plnom taxikov, vylestenych aut a autobusov.
“ Kam to vlastne ideme?” Zuzka ho upachtene dobehla drziac umrncaneho syna na rukach: “ Nevieme sa ani dohovorit, ani neviem poriadne kde sme…”
“ Tak je nacase aby sme zacali objavovat svet,” ocino povedal rozhodne a nastupil do prveho taxika, ktory mu usluzny maly Malajzian otvoril.
Ked sa vsetci usadili na zadnom sedadle drziac deti na kolenach, taxikar spustil miesaninu domorodeho jazyka s Anglictinou pricom sa dosiroka usmieval, gestikuloval na preplnenu premavku, cez ktoru zavodil bez pouzivania brzd, ale zato s hlasnym trubenim. Kazdu chvilu sa na nich obzeral s otazkou v ociach, Zuzka drgla do muza, ale ten len pokrcil plecami. Situaciu zachranila Majka, ktora strcila ohurenemu taxikarovi jej figurku klokana pred nos. Taxikar zaporne zavrtel hlavou, ale potom zmurkol na Majku a skeriac sa popod fuzy rychlo zabocil do opacneho prudu za velkeho protestu spolujazdiacich.
Nez sa stacili spamatat prudko zabrzdil pred vysokymi starodavnymi kamenymi schodmi stracajucimi sa v tropickom poraste. Zacal sa skrabat pod pazuchami ako opica a natrcil dlane s jednym slovom, ktore aj Zuzka rozumela: ‘money’. Ked sa jej muz opytal kolko, taxikar otrcil celu dlan s piatimi prstami. Zuzkin muz si vzdycho a strcil taxikarovi do dlane novucicku 50 dolarovku /najmensiu bankovku, co mal. Taxikar vyvalil oci ako taniere a rychlo vytancoval z taxika otvarajuc im dvere a klanajuc sa po pas. Nez sa stacili poriadne poobzerat uz s velkym trubenim odprasil prec.
Kym Zuzka sa vadila s muzom o zbytocnom vyhadzovani penazi, deti sa rozbehli hore schodmi a zrazu sa z vysokeho porastu vynorilo stado opic. Zuzka zacala jacat, ked jej jedna chlpata obluda pristala na pleci a otrcala jej do tvare ruku ako zobrak pytajuci si drobne. Jej syn dobehol k nej s velkym placom a cervenym skrabancom, ktory mu hyzdil prave lice. Medzi vzlykmi ukazoval na vytesenu opicu, ktora drzala v ruke jeho oblubenu plastikovu motorku. Nahnevany ocino sa rozbehol za opicou, kym Zuzka s detmi utekala opacnym smerom cez ulicu medzi uhanajuce taxiky a kyvala na ne aby zastavili. Ked jeden zastavil, Majka znovu vystrcila figurku klokana, ale Zuzka ju rychlo buchla po ruke a z batoha vytiahla male plastikove lietadlo. Strcila ho taxikarovi pred nos a gestikulovala akoze chce letiet, kym Majka s bratom zavyjali, ako keby ich z koze drali. Taxikar prevratil oci a mykol plecom dozadu aby si sadli. Zuzka rychlo vsotila vrestajuce deti na zadne sedadlo a drzala dvere upachtenemu muzovi, ktory unikal pred nahnevanou opicou, kym auta nanho trubili zo vsetkych stran. Vo vystrcenej ruke vitazne maval ulovenou motorkou.
Majka tahala Zuzku za saty a ukazovala na skupinu Japonskych turistov : “ Aha oni fotia nasho ocina…”
Ked jej muz konecne dorazil do auta, Zuzka sa nanho vyrutila:
“ Kvoli jednej hracke robis taky cirkus, aj Japoncom si na smiech.”
Urazeny muz strcil prekvapenemu taxikarovi dozuvanu motorku pred nos a po Slovensky mu vysvetloval: “ Zeny tomu nerozumeju, toto je Yamaha, vy zlti viete co vyrabate…”
Zuzka naslinila kapesnik a cistiac synovi ranu na lici prevratila oci: “ On Ti nerozumie, co si zabudol.”
Jej muz ju klepol po kolene a rozrehotal sa: “ To je len dobre asi by som dostal po hube za toho zlteho.”
Tento taxikar ani nemukol a najrychlejsie ako mohol ich dopravil na letisko, dokonca ani neprotestoval, ked mu namiesto platenia Zuzkin muz hodil ozuvanu motorku do lona a vyletel z taxika so synom na rukach tlaciac ohurenu Zuzku s Majkou pred sebou:
“ Utekajte, ako keby Vam islo o zivot.”
Ked sa letistne sklenne dvere za nim bezpecne zavreli, otocil sa spat a ukazal ohurenemu taxikarovi dlhy nos skrabajuc sa pritom pod pazuchami ako opica.
---------------------------------------
Zuzka si vydychla az ked sedela bezpecne v lietadle s cervenym klokanom na kridle. Celu cestu vrzgala muzovi okolo usi a nepomohlo mu ani ked sa robil, ze spi: “ Ja Ta varujem, ked budu tie klokany take nebezpecne ako tie opice, tak si zbalim kufre a idem spat k nasim, lepsie sa tlacit v mandzartke ako bojovat
s chlpatymi obludami…pocuvas ma?”
V Perthe na letisku ich cakali Zuzkin svagor a svagrinka, ktori sa
tu usadili uz par rockov dozadu. Na ich otazku, aka bola cesta a ako sa im pacila Malajzia nastalo trapne ticho, ked Majka znovu zamavala jej figurkou klokana: “ Mate tu taketo naozajstne klokany, lebo opice nemam rada.”
Vtedy este pred letistnou budovou bol maly ohradeny park, kde sa paslo par klokanov /cervenych zo stredu Australie, sedych zo Zapadnej aj par exotickych bielych od Wave Rock/. Po par rokoch ich miestni ochrancovia prirody premiestnili do jedneho z Perthskych ‘Wildlife Park’, lebo zevraj hluk z lietadiel im neprospieval. Zuzka s Majkou sa opatrne priblizili k ohrade, kym Majkin brat sa radsej zostal hrat v aute s jeho minilietadlom. Klokany apaticky lezali v chladku pod jednym eukalyptovym stromom a ohanali chvostami muchy. Par mladych klokankov hopkalo okolo nich a zvedavo Zuzku s Majkou zdialky obzerali.
“ Chcela by som mat jedneho doma,” skonstatovala Majka naco sa Zuzkina svagrinka zasmiala.
“ Co sme tu som ziadneho nevidela iba vo ‘Wildlife parku’ alebo zabiteho pri ceste.”
Majka sa na nu prekvapene pozrela, naco ona pokracovala, ked sa pobrali vsetci spat na parkovisko: “ Vacsinna ludi tu byva v mestach, a maju psikov alebo macky tak ako doma…nanajvys tak ovce mozes chovat ale aspon tisic, inak sa z nich tu neuzivis.”
Majka sa na Zuzku otocila a tvrdohlavo opakovala: “ Ale my budeme mat doma klokana, vsak mami, vsak?”
Zuzka rezignovane pokyvala hlavou aby seba aj ju uspokojila:
“ Samozrejme Majka, ked sa nam niekedy podari mat tu vlastny dom tak potom mozme uz rovno mat aj klokana…”
Zuzkina svagrina sa hlasno rozosmiala a zakricala na Zuzkinho muza: “ Pocul si to, syna uz mas, strom tu lahko zasadis, tu rastie vsetko ako z vody, ten dom postavit, to Ti chvilu potrva, ale toho klokana doma, toho teda chcem vidiet…”
Nuz co si clovek praje, to ma….v buducej casti Zuzkina rodinka sa rozrastla o noveho clena rodiny…klokanku Klaru a ked Vam poviem, ze je to horsie ako sa starat o dieta, tak vobec neprehanam…ved uvidite…
Wednesday, April 28, 2010
GIRLS' POWER - BLONDINKY DOMA A V AUSTRALII
SLUBENA PHOTO-STORY, asi nie aku cakate, ale pero mi pisalo same...
Maria a ja
Blondinky na Slovensku - sexy krasky na prechadzky
‘CO BY POVEDALI LUDIA …’
Spomienka na moju kamaratku z detstva, Mariu mi priblizuje moje najkrajsie chvile stravenne v Tatrach, ked sme pod dozorom jej otca, znameho Slovenskeho horolezca,
sa skriabali na dalsiu skalu v plavkach, s lyzami na chrbte aby sme sa zhora spustili po poslednych zbytkoch snehu z druhej strany. Mala som 10 rokov a Maria 14. Bola mojim idolom. Prekrasna Slovenska blondinka s vlasmi po pas a stihlym driekom, majsterka v lyzovani v junioroch ma vzdy nechala v zavese.Vzdy som sa bala vysok a v polovici steny som sa vzdy pozrela dolu a chcela som sa vzdat a zliezt spat, ale ona mi zhora podavala ruku a kricala: “ Hlavu hore a dopredu, dokazes to, len sa prestan bat!” Ona sa nebala nicoho a zivot bol pre nu gombicka.
Na zelanie mojich rodinnych prislusnikov, ktori verili, ze pobyt v kupeloch s Mariou mi pomoze zbavit sa mojich depresii a navratit doveru k muzskemu pohlaviu, ja som sa tam ocitla s nou zo zdravotnych dovodov na odporucenie psychologa. Maria mala 18 rokov a vyzivala sa v prepychu a neustalych partiach s Olympijskymi sportovcami a nasimi znamymi hercami, ktorym bola vzdy vyhradena cast kupelneho zariadenia. Neskor nabrala odvahu a nechala sa pozyvat od zahranicnych hosti do prepychovych restauracii a nechat si od nich platit vo valutach. Rada s hostami smiala a tancovala, ale styk s nimi nikdy nebol viac intimny ako dotyky pri tanci. Ja som ju vsade nasledovala ako tien a vsetci ma brali ako jej mladsiu sestru.
Mariina sportova dravost, s ktorou sa jej podarilo vyhrat lyziarske preteky sa zmenila na zensku dravost a jej snahu najst dostatok obdivovatelov v hereckych kruhoch. Bola prijata na studium herectva na VSMU a citila potrebu vydlazdit si cestu k slave a uspechu. Cele dni sme travili v nasom kupelnom prepychovom apartmente, ignorujuc predpisane procedury, malovanim a chystanim sa na vecerne zabavy. Moj nezaujem o moj vonkajsok ju vzdy uvadzal do zufalstva a nedala mi vydychnut, kym som jej nedovolila ma upravit k jej uspokojeniu az sme nase ubytovanie opustali ako dvojicky.
Pocas troch rokov co sme navstevovali dvojmesacne letne kupele, Mariina chut davat si platit za spolocnost vzrastala umerne s mojou nechutou a nedoverou k nasim nocnym zabavam, ktore zacinali byt viac a viac nebezpecnejsie. Nastastie nase vylety so zahranicnymi hostami sa skoncili, ked nas raz nalakali po polnoci do tmaveho parku, z ktoreho sme utekali v roztrhanych satach spat do kupelneho komplexu.
Casto som si vsimla pri prichode a odchode z nasho komplexu skupinu mladych vozickarov a invalidov. Vzdy nas sledovali s ich smutnymi ocami a ja som si vzdy uvedomila, ze tieto kupele su urcenne pre nich. My sme len ta ‘smotanka’, co tu vlastne nema co hladat.
Ked som chcela obist mladeho muza, ktory tlacil dalsieho invalidneho mladika vo voziku, dotkol sa mojej ruky a poprosil ma, ci by som nachvilu nemohla robit jeho bratovi spolocnost, ktory o tom sniva a mozno by zmenil jeho nazor na beznadejnost jeho situacie. Suhlasila som, nevediac, co za spolocnost mysli a odisla som s nimi do ich skromne zariadenej malej izby na prizemi, ktora sa nedala porovnat s nasim prepychom.
Porozpraval mi o nestastnom osude jeho brata, ktory sa dostal pod vlak a teraz si chce siahnut na zivot. Invalidny brat ma sledoval hladnymi ocami, kym on mi vysvetloval ako si mu mam do vozika sadnut na kolena…Ked som pochopila, co odo mna ziada, pokrutila som hlavou a otvorila dvere na odchod, ale zase sa mi zdravy brat dotkol ruky a zasycal mi do tvare: “ Za valuty sa chodite zabavat, ale chudakovi, co si chce siahnut na zivot nechcete pomoct, bodaj by si sa aj ty tu raz ocitla, nie tam hore, ale tu dole…”
Utekala som odtial ako najrychlejsie som mohla minajuc jednu mladu kocku vo voziku ktora ma sledovala s takym nenavistnym pohladom, az ma v chrbte zamrazilo.
Ked som tu prihodu rozpravala Marii, ta len mavla rukou, ze invalidov mam vypustit z hlavy. Ale ja som nemohla. Na druhy den som zaklopala na ich dvere a opytala sa zdraveho brata, ci mozem jeho brata invalida zobrat na prechadzku. On vsak zaporne pokrutil hlavou. Ked som dalsi den opustala vestibul na mojej ceste do Tuzexu kupit si za darovane valuty rifle, dobehli ma. Invalidny brat sa pytal ci moze mi pomoct s nakupom.
Bola to moja najneprijemnejsia cesta po kupelnom meste, ale na jeho rozziarenej tvari som videla, ze mu to pomaha, celou cestou kyval ostatnym vozickarom, ktorych sme minali. Ja som sa naucila manipulovat s invalidnym vozikom v autobuse a v obchode , kym som pocuvala jeho monolog o jeho smutnom osude. Odvtedy som sa im vyhybala, ale citila sa za to velmi vinna.
O par dni som nasla v nasom apartmante, ktory sme zabudli zamknut dalsieho mladeho invalida, ktory stratil polovicu nohy pod elektrickou. Sedel na nasej posteli, jeho rifle a proteza opreta on roh postele a vital ma so slovami: “ S nim si uz mala rande, teraz som ja na rade.”
Maria, ktora o chvilu prisla za mnou ho vyhnala s nadavkami na chodbu, kym on hopkal prec, somrajuc: “ On bol na voziku, co ja som horsi…”
Ale ja som si naraz uvedomila, ze to nie je zivot, aky chcem zit. Vyzliekla som priesvitne saty, zmyla malovku z tvare a navliekla stare tricko a rifle, v ktorych som sa citila najlepsie. Maria to pochopila tiez a objala ma: “ Chod za svojim amaterskym fotografom, ty snilko.”
Ten amatersky fotograf bol 23 rocny student Architektury, ktoreho som stretla v mojom prvom roku v kupelnom parku, kde fotil sochy. Spajal nas rovnaky zaujem o umenie a ja som pochopila, ze pobyt v kupeloch mi nakoniec predsa pomohol. Nasla som niekoho, kto mi znovu pomohol uverit, ze nie vsetci muzi su sexualni predatori.
Maria sa v kupeloch zalubila do syna Arabskeho sejka, ktory sa vratil spat domov a jej zostala po nom dcera. Napriek tomu uspesne skoncila VSMU a ja som ju cakala s malou Mary v naruci pri zadnom tmavom vchode do Malej Sceny, kde zacala dostavat male ulohy. Nakoniec sa rozhodla nechat Mary vo vychove jej tety, ktora byvala v Pezinku.
“ Co by povedali ludia, keby vedeli, ze som slobodna mamicka s dietatom od Araba?”
Vzdy sa zacala ospravedlnovat, ked som ju navstivila a hladala Mary: “ Staci, ze moj otec frfle, ze som si pokazila karieru aj zivot, nepotrebujem aby sa mu susedia smiali co to ma za vnucku.”
Pocas mojich kratkych navstev Slovenska som nikdy nenasla dost casu alebo odvahy ju vyhladat. Po patnastich rokoch som dostala od nej kartu z Viedne s vystrizkami filmu, ktory sa tam nataca. Bol tam aj datum, kedy ma planuje navstivit v Australii s jej dcerou Mary.
Maria a ja
Blondinky v Australii - tough beauties and mates in one
‘ I DON’T GIVE A SHIT, WHAT THEY THINK..’
35 rokov ubehlo od casu, ked sme sa splhali po Tatranskych kopcoch s Mariinym otcom a 30 rokov od casu nasich kupelnych vyletov.
‘Spoznam este Mariu’, rozmyslala som, ked som ju cakala v letistnej budove v Perthe: ‘Bude to ta sebavedoma, atraktivna blondina, ktora prijimala moje gratulacie za jej dalsiu vedlajsiu ulohu na Novej Scene a rozmyslala, ci sa ma znovu rozviest a vydat za bohaca zo Severneho Talianska.”
Aka bude Mary? Pokracovala som v dumani, ked zrazu som ich zbadala tlacit letecky vozik plnny batoziny.
Upravenna Maria s kruhami pod ocami, ale s nebojacnym vyrazom, ktory som si dobre pamatala ma hladala v dave. Ked ma zbadala, jej vymalovana tvar sa rozziarila a rozhodnym krokom sa pobrala ku mne. Mary, uz vysoka ako mama, jej cierne vlasy nakratko ostrihane, jej vyspela postava skryta v sportovom tricku letargicky tlacila vozik, az naraz drgla to niekoho a z vozika vypadol jeden kufor na zem.
“ Mary!” Marrin burlivy hlas sa rozlahol v plnnej hale a zastavil okoloiducich v ich cinnosti. Mary len mykla plecami a hodila kufor spat.
“ Boze moj, tie deti,” prehrasila teatralne akokeby recitovala Hamleta na podiu a potom sa na mna beznadejne pozrela: “ Nechal ju jej chlapec, jeho rodicia si nepriali Mary, lebo zevraj je spinava Arabka a jej otcec je urcite terorista.”
Chcela som Mariu potesit, ale Mary sa priblizila a usmiala na mna, jej mandlove Arabske tmave oci zostali smutne.
Ja som ju tuho objala a zacala spievat: “ Ma 17 a chodzu zeny a v ociach otazku, co laska zmeni…”
Maria sa k nam pridala a dala ruky okolo nasich pliec spievajuc: “ Ma 17 a uz vie, ze lasky niet.”
Ked som im poukazovala farmu, kde zijem a ulozili si veci do hostovskej casti domu, Mariu sa s velkou kozmetickou taskou brala do kupelky.
Zastavila som ju v polceste: “ Pamatas na nase pobyty v kupeloch, kde som Ta musela pocuvat pri kozmetickych procedurach…”
“ Samozrejme a teraz som v tom este vacsia odbornicka, privyrabam si ako maskerka, to vies, uz nemam vela hereckych uloh v mojom veku,” zasmiala sa a ukazala na preplnenu tasku: “ Zmalujem Ta zase, zislo by sa Ti to.”
Zobrala som jej tasku z ruky a oznamila rozhodnym hlasom: “ Tento mesiac budes pocuvat Ty mna a zrkadlo potrebovat nebudeme.”
“ Ty si sa zblaznila,” Maria zacala burlivo protestovat : “ Slubila si mi specialne oslavy mojich 50tin a nedovolis sa mi ani upravit.”
Vecer sme si sadli na terasu s poharmi Australskeho cerveneho a pozorovali ako macka s malou jasterickou, ktora sa k nam zatulala piju mlieko z jednej misky. Farebne papagaje skriekali vo vysokych eukalyptoch a domorody vtak sa usadil na nedalekom konari s hadom v zobaku. Krvavocervena farba zapadajuceho slnka sa rychlo vytracala a ochvilu nas obklopila husta tma. Z nedalekej bushi sa ozyval suchot a dupot skryvajucich sa klokanov. Horuci letny vzduch bzucal hmyzom, ktory lietal v hufoch okolo nasich hlav.
“ Ako tu mozes zit?” Maria sa zachvela v nahlom strachu z neznama.
Zapalila som sviecku proti hmyzu a s prekvapenim som sa na nu pozrela: “ Ty, co si sa nicoho nebala, co sa s Tebou stalo?”
Jej tvar bez zvycajneho mejkapu vyzerala unavena a vraskava. Naraz mi rezignovane odpovedala: “ Naucila som sa bat ludskych reci a otcovych vycitavych pohladov a Mary s jej otazkami: “ Preco nie som ako ostatni?” ”
Zahladela som sa na velkeho pavuka, ktory si v nedalekom kriku spriadal svoju nocnu siet. Maria ho nastastie nezbadala. Cez okno som pozorovala Mary ako si prehrava s mojim synom najoblubenejsie pesnicky na Ipode.
“ Zajtra zacina kurz Anglictiny pre zahranicnych studentov, uvidis tam budu vsetci rovnaki,” zahladela som sa znovu na Mary, na jej stustredennu rozhodnu tvar a vedela som, ze ma Mariinu povahu a s tou sa nestrati.”
Prvy tyzden sa zacal prvym prekvapenim, co som pre Mariu pripravila.
Prvy vylet spocival z trojhodinovej jazdy do Yorku, kde sme si malom miestnom letisku si vyskusali skok s padakom v tandeme. Chichotali sme sa ako skolacky, ked nas miestny letec ucil ako pristavat na tvrdom terene a potom nas navliekol do predpisaneho munduru. Ked sme sedeli v radoch a cakali kym nase lietadlo dosiahne najvyssiu moznu vysku na vyskok, Maria mi stisla ruku a jej oci sa rozziarili mladickym elanom. Nahle sa otvorili dvere , napravili sme si okuliare a skontrolovali padaky na chrbte a po jednom sme si sadali na prah lietadla s nohami hompalajucimi sa v nekonecne…Prudky odpor vzduchu nas vysotil von a naraz vsetky svaly na tvari sa nam zacali vzduvat a v usiach nam sycal rychly hvizd vetra, co nas unasal kozmickou rychlostou. Rychlo sme dosiahli polovicnu vysku, padak sa nam
otvoril a naraz zavladol vsade pokoj a ticho. Padak nas unasal a my sme sa citili ako chumace peria hojdajuce sa v zamatovom vzduchu. Pod nami sa pod mrakmi skryvali kusky zeme a vody a my sme pomalicky sa vznasali v jemnom vanku a zemska pritazlivost nas tahala jemne dole…
Ked sme jedna vedla druhej tazko dopadli na zem a vymotali sa z padakov, stretli sa nam oci a vedeli sme, ze sme prezili nieco neopakovatelne, nieco, co sme si pamatali z Tatranskych vrcholov a kusok mladosti sme si pricarovali spat.
Druhy tyzden som zaviedla Mariu na oslavu 50tin mojej kolegyne z prace. Isli sme do oblubeneho ‘Battle zone laser bush camp’. Tam sme sa obliekli do vojenskeho munduru, precvicili sa v plazeni sa na bruchu cez bush, skakanim cez umele priekopy, preliezanim prirodnych prekazok a splhanim sa po lane. Po uspesnom ukonceni vojenskeho vycviku sme kazdy vyfasovali laser gun a rozdelili sa do dvoch taborov. Pocas dvoch hodin sme sa snazili dobyt do nepriatelskeho tabora a ukradnut im spred nosa uskladnenu municiu na neznamom mieste. Po skonceni sme oslavovali vitazstvo a narodeniny pri grilovacke a bedniach piva alebo vina. Ked som pozorovala vycerpanu, ale stastnu Mariu , jej vzdy upravene vlasy zalepene potom a prachom, s bojovym pomazanim zdobiacim jej tvar namiesto maskary, usmiala som sa na nu a pridala sa k jej bojovemu pokriku. Vedeli sme, ze dalsi kusok nasej mladosti sme si pricarovali spat.
Jeden teply letny vecer v tretom tyzdni sme dostali pozvanie od mojej 60rocnej kolegyne oslavit jej narodeniny v letnom kine. Prisli sme dve hodiny pred zacatim filmu s nazvom: “ Sestry” z jej rodneho Holandska. Rozpresteli sme si piknik do travy pred platno a popijali sampanske. Oslavenkyna Jo a Maria sa po niekolkych poharikoch velmi skamaratili a dokonca sa aj dorozumeli s pomocou mojho prekladu. Maria sa jej priznala, ako lutuje, ze uz straca shihlu liniu, naco sa moletna Jo bezstarostne rozosmiala, ze ona nastastie nema take problemy, lebo co clovek nema, nemusi sa obavat, ze strati. Maria sa pozalovala, ze po styroch nevydarenych manzelstvach este stale tuzi byt vydatou, lebo to jej doma zaruci uctu a spolocensky status.
Jo pokrutila hlavou a povedala, ze ona po jednom nevydarenom manzelstve pochopila, ze ta nemoderna institucia nie je pre nu a uz 20 rokov si seruje dom s boyfriendom. Respekt a sebaucta sa neda kupit obruckou a schovavanie sa manzela iba maskuje zenin vlastny pocit zavislosti a menejcenosti. “ Okolie je spokojne, ze zena je zabezpecena, manzel je samozrejme tiez spokojny, ze ma zenu pod kontrolou, ale co s tym zena ziska?” Jo sa na nas vitazoslavne pozrela a strnkla si s nami: “ Girls power”.
Jedno poobedie stvrty tyzden sme sledovali preteky v surfovani, ktoreho sa zucastnil aj moj syn a jeho najlepsi kamarat, ktoreho ‘girlfriend’, moletna nenapadna brunetka v surfovom ubore si prisadla k nam.
Maria si ju nenapadne obzerala a nechapavo krutila hlavou zakial mi sepkala do ucha v nasom jazyku: “ Ako si ju ten pekny chlapec mohol vybrat, ani stihla, ani atraktivna, ved na nej nic nie je…”
Aby som uspokojila Mariinu zvedavost, spytala som sa ho priamo po pretekoch, co na tej svojej ‘girlfriend’ vidi.
Odpovedal jednoducho: “ Rozumieme si, mame spolu ‘fun’.”
Ked sme ich potom sledovali ako spolu hraju beach volleyball a cricket na plazi, skacu hlavicky do vody a potom sikovne poskacu na surfove dosky a nechaju sa unasat vlnami, pozrela som sa na Mariu ci to chape. Ona naspulila pery, ze mi odpovie, ked moj syn si sadol medzi nas: “ Mojho kamarata ‘girlfriend’ je tak ‘cool’, keby som aj ja taku mohol najst.”
Maria naraz zbadala na plazi sa opalovat mladucku vymalovanu krasavicu v malickych bikinach, skonstatovali sme, ze je to asi turistka: “ Pozri to by bola girlfriend pre Teba,” ukazala na nu prstom a pozrela sa na mojho syna, ktory naspulil pery v nesuhlase:
“ Boring.”
“ Co tym myslis, boring?” Protestovala Maria: “ Co sa stalo s Vami, Australcanmi, stratili ste vsetok zmysel pre krasu?”
“ Australcania maju radi ‘sporty, outgoing’ typ,” moj syn sa zahladel na Mariu, ktora si zacala pudrovat nos v malom zrkadle a kontrolovat uces a potom mavol rukou: “ To sa neda Tebe vysvetlit, Maria, you know ‘tough beauty and mate in one’.”
“ Maria bola velka sportovkyna kedysi, pretekarka v lyzovani,” zacala som prekarat mojho syna, ale ten len mykol plecami, akoze co bolo ho nezaujima. On zije teraz, nie ako my s Mariou, v minulosti.
“ Co tym myslel, ‘tough beauty and mate in one’? “ Maria sa ma zrazu spytala, ked videla ako moj syn skace na jeho doske na vlnach.
“ Tym, co si bola, Maria, tam na Tatranskom stite pred 35 rokmi, pamatas?” Pozrela som sa pozorne na nu: “ A to co sa snazim v Tebe prebudit,” zdvihla som jednu tazku surfovu dosku a poukazala som na druhu: “ Pod ideme to skusit.” A necakajuc na odpoved som sa rozbehla smerom k vlnam.
“ Ja uz nemam 20, vies?” Kricala za mnou, ale videla som, ze ma vahavo nasleduje tahajuc dosku za sebou po piesku.
Sledujuc jej sustredeny vyraz, ked jej moj syn vysvetloval, kedy ma na dosku skocit a ako sa postavit zo zaciatku aspon na jedno koleno…sledujuc jej bezuspesny boj s vlnami a doskou, ktory brala so smiechom a sportovym duchom, vedela som, ze dalsi kusok mladosti sme si pricarovali spat.
Posledny den pred ich odletom domov, v den Mariinych 50tich narodenin som sa jej spytala, co by chcela robit.
Ona na mna zmurkla, nenamalovana, natrela sa opalovacim kremom, rozpustila sedivejuce vlasy, ktore si zabudla nafarbit a navliekla sa do plaviek: “ Vies na ktorej plazi su najvacsie vlny, taky naozaj divoky ocean?”
Mary sa objavila vo dverach jej izby, kde studovala Anglictinu, jej smutne oci sa blystali novym elanom do zivota: “ Pockajte, idem s Vami.”
Na parkovisku nas privital silny Juzny vietor prinasajuci chladny vzduch od Antarktidy:
“ Leto sa pomaly konci, “ skonstatovala som a zahladela na rozburene vysoke hrebene vln ktore sa v bielej pene rozbijali o breh: “ Si si ista, ze chces skoncit na svoje narodeniny s modrinami?”
Namiesto odpovede sa Maria rozbehla k oceanu a nebojacne skocila do vln. My sme ju s vyskotom nasledovali, kriciac od bolesti aj radosti ked nas ladove hrebene
s treskotom oblievali a podlamovali nam nohy.
Naraz sa Maria otocila k nam a my sme s hrozou zistili, ze vo vlnach stratila vrchnu cast plaviek.
“ Dievcata, hladajte,” prikazala a my sme sa v marnosti potapali a skusali vylovit strateny kusok latky.
“ Co povedia ludia..” zacala kvilit Maria naco Mary sa poobzerala po ludoprazdnej, vetrom slahanej plazi a zasmiala sa: “ A ktori?” Strhla si svoj vrch plaviek a odhodila ho do vln opakujuc novo naucene slovicka: “ Anyway, I don’t give a shit, what they think.”
“ GIRLS’ POWER” , zakricala som do vetra a strhla moju vrchnu cast plaviek. Nasla som rychlo pod vodou Mariine a Mary ruky a silno som ich chytila s vykrikom:
“ HLAVU HORE A DOPREDU A DOKAZES TO, LEN SA PRESTAN BAT.”
Na buduce znovu na veselsiu notu, na zelanie Zuzky poviedka o nasej klokanke Klare.
Maria a ja
Blondinky na Slovensku - sexy krasky na prechadzky
‘CO BY POVEDALI LUDIA …’
Spomienka na moju kamaratku z detstva, Mariu mi priblizuje moje najkrajsie chvile stravenne v Tatrach, ked sme pod dozorom jej otca, znameho Slovenskeho horolezca,
sa skriabali na dalsiu skalu v plavkach, s lyzami na chrbte aby sme sa zhora spustili po poslednych zbytkoch snehu z druhej strany. Mala som 10 rokov a Maria 14. Bola mojim idolom. Prekrasna Slovenska blondinka s vlasmi po pas a stihlym driekom, majsterka v lyzovani v junioroch ma vzdy nechala v zavese.Vzdy som sa bala vysok a v polovici steny som sa vzdy pozrela dolu a chcela som sa vzdat a zliezt spat, ale ona mi zhora podavala ruku a kricala: “ Hlavu hore a dopredu, dokazes to, len sa prestan bat!” Ona sa nebala nicoho a zivot bol pre nu gombicka.
O rok na to sa vsetko zmenilo.Jej mama skoncila v protialkoholickej liecebni, kym jej otec sa znovu pokusal zdolat so Slovenskou expediciou K2. Mna vodili rodinni prislusnici po sudoch, kde som bola svedkom ci vlastne obetou sexualneho predatora.
Zobrala si ma pod ochranne kridla a stravili sme spolu kazde prazdniny lozenim po kopcoch s jej otcom, ktory ju dostal do opatery po rozvode. Jeho castu nepritomnost s dalsou horolezeckou expediciou kompenzoval tym, ze kupil Marii vsekto, na co si zmyslela. Spolu s jej vzrastajucim poctom obdivovatelov som pocuvala zahranicnu hudbu na najmodernejsej vezi v jej moderne vybavenom byte. Ako Maria dospievala, horolezectvo a lyzovanie ju prestalo zaujimat. Zacala snivat o herectve. Ako dcera vrcholoveho sportovca mala otvorenne dvere do luxusnych kupelnych liecebni pre zahranicnych turistov na statne utraty.
Na zelanie mojich rodinnych prislusnikov, ktori verili, ze pobyt v kupeloch s Mariou mi pomoze zbavit sa mojich depresii a navratit doveru k muzskemu pohlaviu, ja som sa tam ocitla s nou zo zdravotnych dovodov na odporucenie psychologa. Maria mala 18 rokov a vyzivala sa v prepychu a neustalych partiach s Olympijskymi sportovcami a nasimi znamymi hercami, ktorym bola vzdy vyhradena cast kupelneho zariadenia. Neskor nabrala odvahu a nechala sa pozyvat od zahranicnych hosti do prepychovych restauracii a nechat si od nich platit vo valutach. Rada s hostami smiala a tancovala, ale styk s nimi nikdy nebol viac intimny ako dotyky pri tanci. Ja som ju vsade nasledovala ako tien a vsetci ma brali ako jej mladsiu sestru.
Mariina sportova dravost, s ktorou sa jej podarilo vyhrat lyziarske preteky sa zmenila na zensku dravost a jej snahu najst dostatok obdivovatelov v hereckych kruhoch. Bola prijata na studium herectva na VSMU a citila potrebu vydlazdit si cestu k slave a uspechu. Cele dni sme travili v nasom kupelnom prepychovom apartmente, ignorujuc predpisane procedury, malovanim a chystanim sa na vecerne zabavy. Moj nezaujem o moj vonkajsok ju vzdy uvadzal do zufalstva a nedala mi vydychnut, kym som jej nedovolila ma upravit k jej uspokojeniu az sme nase ubytovanie opustali ako dvojicky.
Pocas troch rokov co sme navstevovali dvojmesacne letne kupele, Mariina chut davat si platit za spolocnost vzrastala umerne s mojou nechutou a nedoverou k nasim nocnym zabavam, ktore zacinali byt viac a viac nebezpecnejsie. Nastastie nase vylety so zahranicnymi hostami sa skoncili, ked nas raz nalakali po polnoci do tmaveho parku, z ktoreho sme utekali v roztrhanych satach spat do kupelneho komplexu.
Casto som si vsimla pri prichode a odchode z nasho komplexu skupinu mladych vozickarov a invalidov. Vzdy nas sledovali s ich smutnymi ocami a ja som si vzdy uvedomila, ze tieto kupele su urcenne pre nich. My sme len ta ‘smotanka’, co tu vlastne nema co hladat.
Ked som chcela obist mladeho muza, ktory tlacil dalsieho invalidneho mladika vo voziku, dotkol sa mojej ruky a poprosil ma, ci by som nachvilu nemohla robit jeho bratovi spolocnost, ktory o tom sniva a mozno by zmenil jeho nazor na beznadejnost jeho situacie. Suhlasila som, nevediac, co za spolocnost mysli a odisla som s nimi do ich skromne zariadenej malej izby na prizemi, ktora sa nedala porovnat s nasim prepychom.
Porozpraval mi o nestastnom osude jeho brata, ktory sa dostal pod vlak a teraz si chce siahnut na zivot. Invalidny brat ma sledoval hladnymi ocami, kym on mi vysvetloval ako si mu mam do vozika sadnut na kolena…Ked som pochopila, co odo mna ziada, pokrutila som hlavou a otvorila dvere na odchod, ale zase sa mi zdravy brat dotkol ruky a zasycal mi do tvare: “ Za valuty sa chodite zabavat, ale chudakovi, co si chce siahnut na zivot nechcete pomoct, bodaj by si sa aj ty tu raz ocitla, nie tam hore, ale tu dole…”
Utekala som odtial ako najrychlejsie som mohla minajuc jednu mladu kocku vo voziku ktora ma sledovala s takym nenavistnym pohladom, az ma v chrbte zamrazilo.
Ked som tu prihodu rozpravala Marii, ta len mavla rukou, ze invalidov mam vypustit z hlavy. Ale ja som nemohla. Na druhy den som zaklopala na ich dvere a opytala sa zdraveho brata, ci mozem jeho brata invalida zobrat na prechadzku. On vsak zaporne pokrutil hlavou. Ked som dalsi den opustala vestibul na mojej ceste do Tuzexu kupit si za darovane valuty rifle, dobehli ma. Invalidny brat sa pytal ci moze mi pomoct s nakupom.
Bola to moja najneprijemnejsia cesta po kupelnom meste, ale na jeho rozziarenej tvari som videla, ze mu to pomaha, celou cestou kyval ostatnym vozickarom, ktorych sme minali. Ja som sa naucila manipulovat s invalidnym vozikom v autobuse a v obchode , kym som pocuvala jeho monolog o jeho smutnom osude. Odvtedy som sa im vyhybala, ale citila sa za to velmi vinna.
O par dni som nasla v nasom apartmante, ktory sme zabudli zamknut dalsieho mladeho invalida, ktory stratil polovicu nohy pod elektrickou. Sedel na nasej posteli, jeho rifle a proteza opreta on roh postele a vital ma so slovami: “ S nim si uz mala rande, teraz som ja na rade.”
Maria, ktora o chvilu prisla za mnou ho vyhnala s nadavkami na chodbu, kym on hopkal prec, somrajuc: “ On bol na voziku, co ja som horsi…”
Ale ja som si naraz uvedomila, ze to nie je zivot, aky chcem zit. Vyzliekla som priesvitne saty, zmyla malovku z tvare a navliekla stare tricko a rifle, v ktorych som sa citila najlepsie. Maria to pochopila tiez a objala ma: “ Chod za svojim amaterskym fotografom, ty snilko.”
Ten amatersky fotograf bol 23 rocny student Architektury, ktoreho som stretla v mojom prvom roku v kupelnom parku, kde fotil sochy. Spajal nas rovnaky zaujem o umenie a ja som pochopila, ze pobyt v kupeloch mi nakoniec predsa pomohol. Nasla som niekoho, kto mi znovu pomohol uverit, ze nie vsetci muzi su sexualni predatori.
Maria sa v kupeloch zalubila do syna Arabskeho sejka, ktory sa vratil spat domov a jej zostala po nom dcera. Napriek tomu uspesne skoncila VSMU a ja som ju cakala s malou Mary v naruci pri zadnom tmavom vchode do Malej Sceny, kde zacala dostavat male ulohy. Nakoniec sa rozhodla nechat Mary vo vychove jej tety, ktora byvala v Pezinku.
“ Co by povedali ludia, keby vedeli, ze som slobodna mamicka s dietatom od Araba?”
Vzdy sa zacala ospravedlnovat, ked som ju navstivila a hladala Mary: “ Staci, ze moj otec frfle, ze som si pokazila karieru aj zivot, nepotrebujem aby sa mu susedia smiali co to ma za vnucku.”
V case, ked som sa odstahovala do Australie sa stihla rozviest a znovu vydat, hrat vedlajsie ulohy v par filmoch.
Pocas mojich kratkych navstev Slovenska som nikdy nenasla dost casu alebo odvahy ju vyhladat. Po patnastich rokoch som dostala od nej kartu z Viedne s vystrizkami filmu, ktory sa tam nataca. Bol tam aj datum, kedy ma planuje navstivit v Australii s jej dcerou Mary.
Maria a ja
Blondinky v Australii - tough beauties and mates in one
‘ I DON’T GIVE A SHIT, WHAT THEY THINK..’
35 rokov ubehlo od casu, ked sme sa splhali po Tatranskych kopcoch s Mariinym otcom a 30 rokov od casu nasich kupelnych vyletov.
‘Spoznam este Mariu’, rozmyslala som, ked som ju cakala v letistnej budove v Perthe: ‘Bude to ta sebavedoma, atraktivna blondina, ktora prijimala moje gratulacie za jej dalsiu vedlajsiu ulohu na Novej Scene a rozmyslala, ci sa ma znovu rozviest a vydat za bohaca zo Severneho Talianska.”
Aka bude Mary? Pokracovala som v dumani, ked zrazu som ich zbadala tlacit letecky vozik plnny batoziny.
Upravenna Maria s kruhami pod ocami, ale s nebojacnym vyrazom, ktory som si dobre pamatala ma hladala v dave. Ked ma zbadala, jej vymalovana tvar sa rozziarila a rozhodnym krokom sa pobrala ku mne. Mary, uz vysoka ako mama, jej cierne vlasy nakratko ostrihane, jej vyspela postava skryta v sportovom tricku letargicky tlacila vozik, az naraz drgla to niekoho a z vozika vypadol jeden kufor na zem.
“ Mary!” Marrin burlivy hlas sa rozlahol v plnnej hale a zastavil okoloiducich v ich cinnosti. Mary len mykla plecami a hodila kufor spat.
“ Boze moj, tie deti,” prehrasila teatralne akokeby recitovala Hamleta na podiu a potom sa na mna beznadejne pozrela: “ Nechal ju jej chlapec, jeho rodicia si nepriali Mary, lebo zevraj je spinava Arabka a jej otcec je urcite terorista.”
Chcela som Mariu potesit, ale Mary sa priblizila a usmiala na mna, jej mandlove Arabske tmave oci zostali smutne.
Ja som ju tuho objala a zacala spievat: “ Ma 17 a chodzu zeny a v ociach otazku, co laska zmeni…”
Maria sa k nam pridala a dala ruky okolo nasich pliec spievajuc: “ Ma 17 a uz vie, ze lasky niet.”
Ked som im poukazovala farmu, kde zijem a ulozili si veci do hostovskej casti domu, Mariu sa s velkou kozmetickou taskou brala do kupelky.
Zastavila som ju v polceste: “ Pamatas na nase pobyty v kupeloch, kde som Ta musela pocuvat pri kozmetickych procedurach…”
“ Samozrejme a teraz som v tom este vacsia odbornicka, privyrabam si ako maskerka, to vies, uz nemam vela hereckych uloh v mojom veku,” zasmiala sa a ukazala na preplnenu tasku: “ Zmalujem Ta zase, zislo by sa Ti to.”
Zobrala som jej tasku z ruky a oznamila rozhodnym hlasom: “ Tento mesiac budes pocuvat Ty mna a zrkadlo potrebovat nebudeme.”
“ Ty si sa zblaznila,” Maria zacala burlivo protestovat : “ Slubila si mi specialne oslavy mojich 50tin a nedovolis sa mi ani upravit.”
Vecer sme si sadli na terasu s poharmi Australskeho cerveneho a pozorovali ako macka s malou jasterickou, ktora sa k nam zatulala piju mlieko z jednej misky. Farebne papagaje skriekali vo vysokych eukalyptoch a domorody vtak sa usadil na nedalekom konari s hadom v zobaku. Krvavocervena farba zapadajuceho slnka sa rychlo vytracala a ochvilu nas obklopila husta tma. Z nedalekej bushi sa ozyval suchot a dupot skryvajucich sa klokanov. Horuci letny vzduch bzucal hmyzom, ktory lietal v hufoch okolo nasich hlav.
“ Ako tu mozes zit?” Maria sa zachvela v nahlom strachu z neznama.
Zapalila som sviecku proti hmyzu a s prekvapenim som sa na nu pozrela: “ Ty, co si sa nicoho nebala, co sa s Tebou stalo?”
Jej tvar bez zvycajneho mejkapu vyzerala unavena a vraskava. Naraz mi rezignovane odpovedala: “ Naucila som sa bat ludskych reci a otcovych vycitavych pohladov a Mary s jej otazkami: “ Preco nie som ako ostatni?” ”
Zahladela som sa na velkeho pavuka, ktory si v nedalekom kriku spriadal svoju nocnu siet. Maria ho nastastie nezbadala. Cez okno som pozorovala Mary ako si prehrava s mojim synom najoblubenejsie pesnicky na Ipode.
“ Zajtra zacina kurz Anglictiny pre zahranicnych studentov, uvidis tam budu vsetci rovnaki,” zahladela som sa znovu na Mary, na jej stustredennu rozhodnu tvar a vedela som, ze ma Mariinu povahu a s tou sa nestrati.”
Prvy tyzden sa zacal prvym prekvapenim, co som pre Mariu pripravila.
Prvy vylet spocival z trojhodinovej jazdy do Yorku, kde sme si malom miestnom letisku si vyskusali skok s padakom v tandeme. Chichotali sme sa ako skolacky, ked nas miestny letec ucil ako pristavat na tvrdom terene a potom nas navliekol do predpisaneho munduru. Ked sme sedeli v radoch a cakali kym nase lietadlo dosiahne najvyssiu moznu vysku na vyskok, Maria mi stisla ruku a jej oci sa rozziarili mladickym elanom. Nahle sa otvorili dvere , napravili sme si okuliare a skontrolovali padaky na chrbte a po jednom sme si sadali na prah lietadla s nohami hompalajucimi sa v nekonecne…Prudky odpor vzduchu nas vysotil von a naraz vsetky svaly na tvari sa nam zacali vzduvat a v usiach nam sycal rychly hvizd vetra, co nas unasal kozmickou rychlostou. Rychlo sme dosiahli polovicnu vysku, padak sa nam
otvoril a naraz zavladol vsade pokoj a ticho. Padak nas unasal a my sme sa citili ako chumace peria hojdajuce sa v zamatovom vzduchu. Pod nami sa pod mrakmi skryvali kusky zeme a vody a my sme pomalicky sa vznasali v jemnom vanku a zemska pritazlivost nas tahala jemne dole…
Ked sme jedna vedla druhej tazko dopadli na zem a vymotali sa z padakov, stretli sa nam oci a vedeli sme, ze sme prezili nieco neopakovatelne, nieco, co sme si pamatali z Tatranskych vrcholov a kusok mladosti sme si pricarovali spat.
Druhy tyzden som zaviedla Mariu na oslavu 50tin mojej kolegyne z prace. Isli sme do oblubeneho ‘Battle zone laser bush camp’. Tam sme sa obliekli do vojenskeho munduru, precvicili sa v plazeni sa na bruchu cez bush, skakanim cez umele priekopy, preliezanim prirodnych prekazok a splhanim sa po lane. Po uspesnom ukonceni vojenskeho vycviku sme kazdy vyfasovali laser gun a rozdelili sa do dvoch taborov. Pocas dvoch hodin sme sa snazili dobyt do nepriatelskeho tabora a ukradnut im spred nosa uskladnenu municiu na neznamom mieste. Po skonceni sme oslavovali vitazstvo a narodeniny pri grilovacke a bedniach piva alebo vina. Ked som pozorovala vycerpanu, ale stastnu Mariu , jej vzdy upravene vlasy zalepene potom a prachom, s bojovym pomazanim zdobiacim jej tvar namiesto maskary, usmiala som sa na nu a pridala sa k jej bojovemu pokriku. Vedeli sme, ze dalsi kusok nasej mladosti sme si pricarovali spat.
Jeden teply letny vecer v tretom tyzdni sme dostali pozvanie od mojej 60rocnej kolegyne oslavit jej narodeniny v letnom kine. Prisli sme dve hodiny pred zacatim filmu s nazvom: “ Sestry” z jej rodneho Holandska. Rozpresteli sme si piknik do travy pred platno a popijali sampanske. Oslavenkyna Jo a Maria sa po niekolkych poharikoch velmi skamaratili a dokonca sa aj dorozumeli s pomocou mojho prekladu. Maria sa jej priznala, ako lutuje, ze uz straca shihlu liniu, naco sa moletna Jo bezstarostne rozosmiala, ze ona nastastie nema take problemy, lebo co clovek nema, nemusi sa obavat, ze strati. Maria sa pozalovala, ze po styroch nevydarenych manzelstvach este stale tuzi byt vydatou, lebo to jej doma zaruci uctu a spolocensky status.
Jo pokrutila hlavou a povedala, ze ona po jednom nevydarenom manzelstve pochopila, ze ta nemoderna institucia nie je pre nu a uz 20 rokov si seruje dom s boyfriendom. Respekt a sebaucta sa neda kupit obruckou a schovavanie sa manzela iba maskuje zenin vlastny pocit zavislosti a menejcenosti. “ Okolie je spokojne, ze zena je zabezpecena, manzel je samozrejme tiez spokojny, ze ma zenu pod kontrolou, ale co s tym zena ziska?” Jo sa na nas vitazoslavne pozrela a strnkla si s nami: “ Girls power”.
Jedno poobedie stvrty tyzden sme sledovali preteky v surfovani, ktoreho sa zucastnil aj moj syn a jeho najlepsi kamarat, ktoreho ‘girlfriend’, moletna nenapadna brunetka v surfovom ubore si prisadla k nam.
Maria si ju nenapadne obzerala a nechapavo krutila hlavou zakial mi sepkala do ucha v nasom jazyku: “ Ako si ju ten pekny chlapec mohol vybrat, ani stihla, ani atraktivna, ved na nej nic nie je…”
Aby som uspokojila Mariinu zvedavost, spytala som sa ho priamo po pretekoch, co na tej svojej ‘girlfriend’ vidi.
Odpovedal jednoducho: “ Rozumieme si, mame spolu ‘fun’.”
Ked sme ich potom sledovali ako spolu hraju beach volleyball a cricket na plazi, skacu hlavicky do vody a potom sikovne poskacu na surfove dosky a nechaju sa unasat vlnami, pozrela som sa na Mariu ci to chape. Ona naspulila pery, ze mi odpovie, ked moj syn si sadol medzi nas: “ Mojho kamarata ‘girlfriend’ je tak ‘cool’, keby som aj ja taku mohol najst.”
Maria naraz zbadala na plazi sa opalovat mladucku vymalovanu krasavicu v malickych bikinach, skonstatovali sme, ze je to asi turistka: “ Pozri to by bola girlfriend pre Teba,” ukazala na nu prstom a pozrela sa na mojho syna, ktory naspulil pery v nesuhlase:
“ Boring.”
“ Co tym myslis, boring?” Protestovala Maria: “ Co sa stalo s Vami, Australcanmi, stratili ste vsetok zmysel pre krasu?”
“ Australcania maju radi ‘sporty, outgoing’ typ,” moj syn sa zahladel na Mariu, ktora si zacala pudrovat nos v malom zrkadle a kontrolovat uces a potom mavol rukou: “ To sa neda Tebe vysvetlit, Maria, you know ‘tough beauty and mate in one’.”
“ Maria bola velka sportovkyna kedysi, pretekarka v lyzovani,” zacala som prekarat mojho syna, ale ten len mykol plecami, akoze co bolo ho nezaujima. On zije teraz, nie ako my s Mariou, v minulosti.
“ Co tym myslel, ‘tough beauty and mate in one’? “ Maria sa ma zrazu spytala, ked videla ako moj syn skace na jeho doske na vlnach.
“ Tym, co si bola, Maria, tam na Tatranskom stite pred 35 rokmi, pamatas?” Pozrela som sa pozorne na nu: “ A to co sa snazim v Tebe prebudit,” zdvihla som jednu tazku surfovu dosku a poukazala som na druhu: “ Pod ideme to skusit.” A necakajuc na odpoved som sa rozbehla smerom k vlnam.
“ Ja uz nemam 20, vies?” Kricala za mnou, ale videla som, ze ma vahavo nasleduje tahajuc dosku za sebou po piesku.
Sledujuc jej sustredeny vyraz, ked jej moj syn vysvetloval, kedy ma na dosku skocit a ako sa postavit zo zaciatku aspon na jedno koleno…sledujuc jej bezuspesny boj s vlnami a doskou, ktory brala so smiechom a sportovym duchom, vedela som, ze dalsi kusok mladosti sme si pricarovali spat.
Posledny den pred ich odletom domov, v den Mariinych 50tich narodenin som sa jej spytala, co by chcela robit.
Ona na mna zmurkla, nenamalovana, natrela sa opalovacim kremom, rozpustila sedivejuce vlasy, ktore si zabudla nafarbit a navliekla sa do plaviek: “ Vies na ktorej plazi su najvacsie vlny, taky naozaj divoky ocean?”
Mary sa objavila vo dverach jej izby, kde studovala Anglictinu, jej smutne oci sa blystali novym elanom do zivota: “ Pockajte, idem s Vami.”
Na parkovisku nas privital silny Juzny vietor prinasajuci chladny vzduch od Antarktidy:
“ Leto sa pomaly konci, “ skonstatovala som a zahladela na rozburene vysoke hrebene vln ktore sa v bielej pene rozbijali o breh: “ Si si ista, ze chces skoncit na svoje narodeniny s modrinami?”
Namiesto odpovede sa Maria rozbehla k oceanu a nebojacne skocila do vln. My sme ju s vyskotom nasledovali, kriciac od bolesti aj radosti ked nas ladove hrebene
s treskotom oblievali a podlamovali nam nohy.
Naraz sa Maria otocila k nam a my sme s hrozou zistili, ze vo vlnach stratila vrchnu cast plaviek.
“ Dievcata, hladajte,” prikazala a my sme sa v marnosti potapali a skusali vylovit strateny kusok latky.
“ Co povedia ludia..” zacala kvilit Maria naco Mary sa poobzerala po ludoprazdnej, vetrom slahanej plazi a zasmiala sa: “ A ktori?” Strhla si svoj vrch plaviek a odhodila ho do vln opakujuc novo naucene slovicka: “ Anyway, I don’t give a shit, what they think.”
“ GIRLS’ POWER” , zakricala som do vetra a strhla moju vrchnu cast plaviek. Nasla som rychlo pod vodou Mariine a Mary ruky a silno som ich chytila s vykrikom:
“ HLAVU HORE A DOPREDU A DOKAZES TO, LEN SA PRESTAN BAT.”
Na buduce znovu na veselsiu notu, na zelanie Zuzky poviedka o nasej klokanke Klare.
Subscribe to:
Posts (Atom)


