Zuzka /ala Suzi/ a Majka na dovolenke
s klokankou Klarou…
Zuzka zakyvala na Majku, ktora si zavesila skolsku tasku na stenu pred jej triedou a posledny krat sa otocila, aby skontrolovala, ci klokanka spi v jej kosiku.
“ Klara je v poriadku, chod rychlo do triedy, lebo prides neskoro,” zakricala na nu Zuzka a prehodila si kosik s Klarou z jednej ruky na druhu.
“ Spytam sa nasej ucitelky, ci Klara moze so mnou chodit do skoly, moje spoluziacky povedali, ze to je vyborna myslienka.” Odpovedala Majka a zmizla za dverami.
Zuzka si vzdychla a poobzerala sa po naraz stichnutej skole. Par oneskorencov sa este hralo s loptou na basketbalovom ihrisku v strede skoly, ale naraz sa otvorili dvere na jednej z najblizsich tried a oni rychlo zhrabli loptu a uz ich nebolo. Prizemne triedy s priestrannymi verandami, proti slnku a dazdu boli pospajane do ucka. V strede ucka boli ihriska a altanky so stolami, kde ziaci jedli cez prestavky. Na konci ucka bola riaditelna, kniznica a skolska kantina, kde si ziaci objednavali obedy. Zuzka odtial pocula hlasy a hlasny smiech.
Zrazu sa dvere na kantine otvorili a postarsia zenska postava v bielej zastere na nu zakyvala.
Zuzka sa opatrne priblizila ku kantine a zaclonila si oci proti ranajsiemu slnku, ktore uz zacalo pripekat: “ Hello.”
Zena v bielej zastere zacala rychlo gestikulovat v nezrozumitelnej Anglictine, ale ked videla Zuzkin zmateny pohlad, len sa usmiala a prstom ukazala na oznam pripnuty na dverach: ‘ Looking for volunteers.’
Zrazu sa Klara zobudila, vystrcila hlavu z kosika a zacala cmukat, co bol jej signal, ze je hladna.
Zena v bielej zastere zakyvala na dalsie zeny, ktore robili vnutri oblozene chlebicky a vsetkych pat ich vyslo von. Zhromazdili sa okolo Zuzky a zacali hladkat Klaru. Zuzka spoznala jednu zo zien a s vydychom sa na nu otocila: “ Hi, Margaret.”
“ Hi, Suzi,” objala ju Margaret, pristahovalkyna z Polska, ktorej Anglictine Zuzka bola schopna rozumiet: “ Tak toto je ta Vasa klokanka, tvoj Stevko o nicom inom v predskole nerozprava, teraz aj moj syn chce klokanku.”
“ Rada by som si nasla nejaku pracu, teraz ked uz obidvaja chodia do skoly, ale co s Klarou?”
Margaret sa zasmiala a ponukla klokanke prst, ktora ho chytila do obidvoch prednych labiek ako flasu: “ To mas namiesto babatka, my hladame vypomoc, ale to vies, klokanku nemozme mat v kuchyni…”
Zuzka pokrutila hlavou: “ Ja viem a tiez, potrebujem nieco zarobit, nasa farma nejde tak dobre, ako sme pocitali.”
Margaret na nu zmurkla: “ Musis muza poslat robit do bani na severe, nasi vsetci muzovia tam robia, vidime ich sice iba raz do mesiaca, ale…”
Zuzka chcela povedat, ze jej muz nie je banik, ale zena v bielej zastere ju chytila za ruku a ukazala na seba: “ Volam sa Ann a…”
Margaret jej skocila do reci: “ Ann, Suzi ma problemy rozumiet normalnu Anglictinu, nie este tu tvoju Skotsku hatlaninu.”
Ann sa vsak nedala: “ Budem rozpravat pomaly, vsetci sme odnekial,” a s tym sa otocila k Zuzke: “ My sme tu vsetko dobrovolnicky, mame akurat obed zadarmo alebo jedlo, co zostane, ale hladaju skolsku upratovacku, chod sa popytat do riaditelne.”
Zrazu sa dvere tried pootvarali a ziaci v sportovych uniformach vybehli na bezecke prekazkove drahy, ktore obkolesovali skolu. Dalsia skupina v surfovom obleceni sa vybrala k blizkemu oceanu.
Ann sa rychlo pobrala spat do kantiny: “ Podme zienky, musime sa poponahlat s obedom, o chvilu tu mame zastupy hladosov.”
Zuzka prikryla klokanku s ovcou kozusinou, ktora zaspala uvedomujuc si, ze dnes sa jedla nedocka a zdvihla kosik zo zeme. Zrazu zo zakruty vyletel stary model Holden a so skripanim zastavil na skolskom parkovisku pred tabulkou vyhradennou pre riaditela skoly. Z prednej kapoty sa dymilo. Z auta vystupil postarsi chlapik v sportovej bunde drziac plastikovu flasu s vodou v rukach a nahnevane otvoril kapotu. Zuzka si zrazu spomenula na oznam v skolskych novinach, ktory ziadal vsetkych rodicov, aby upovedomili riaditela o podozrivej cinnosti okolo skoly. V panike rychlo otvorila dvere na riaditelni. Uradnicka sa na nu usmiala spoza stola a cakala, kym upachtena Zuzka zlozi kosik na zem.
Zuzka ukazala cez okno na parkovisko na chlapika, ktory mal teraz pol tela strcenneho v kapote: “ Stoji na mieste vyhradennom pre riaditela.”
Uradnicka sa usmiala a pokyvala hlavou.
Zuzka si zahanbene odkaslala. Uradnicka na nu spytavo pozerala a Zuzka si zrazu uvedomila, ze asi jej neporozumela. Zrazu zbadala na stoliku oznam: ‘ Hladame spolahlivu osobu na denne upratovanie skoly.’
Ukazala na oznam a pozrela sa spat na uradnicku: “ Mala by som zaujem.”
Uradnicka sa znovu usmiala a ukazala na dvere v ktorych sa teraz objavil upachteny chlapik z parkoviska v sportovej bunde: “ Tu je riaditel, najlepsie sa spytat jeho.”
Zuzka sa otocila a chlapik sa na nu srdecne usmieval, utierajuc si ruky cierne od oleja do papierovej vreckovky, ktoru mu uradnicka rychlo podala: “ Nasa nova mamicka v skole, vitajte, samozrejme, ze Vas zamestname, cim viac rodicov pracuje v nasej skole, tym lepsie pre nas…a co je toto?” Zrazu sa sklonil ku klokanke, ktora vystrcila usi z kosika.
Uradnicka rychlo pristupila ku kosiku: “ Musim Vas upozornit, ze zvierata do riaditelne nepatria.”
“ To je v poriadku, Ellen, zoberieme klokanku ku mne a dones nam za hrniec caju a nejake obcerstvenie, zase som stravil hodinu na ceste s tym mojim tragacom.”
“ Co takto si kupit nove auto,” pohorsene sa na nas pozrela uradnicka a pobrala sa do kantiny.
Riaditel sa rozosmial, zdvihol kosik s klokankou a pobral sa do jeho riaditelne kyvajuc na Zuzku, aby ho nasledovala: “ To moje auticko mi sluzi uz dobrych patnast rokov, kazdy skrabanec na nom poznam, je to ako moj stary kamarat.”
Zuzka stravila s jej novym kamaratom riaditelom dobre dve hodiny pochutnavajuc si na chlebickoch a zartujuc o huncustvach jej klokanky Klary. Riaditel jej zase porozpraval o jeho detstve stravenom na velkej farme na severe, az kym jeho rodina skrachovala a museli sa prestahovat do mesta.
Zuzka nastupila od druheho dna ako nova skolska upratovacka. Chcete vediet co sa stalo s klokankou Klarou?
Ked Zuzka konecne opustila riaditelnu s rodivocennou klokankou v kosiku, bola prave obednajsia prestavka a ziaci dzavotali pod pristreskami pochutnavajuc si na chlebickoch. Rychlo sa pobrala dolu ulicou k oceanu, kde si sadla do piesku, zarobila klokaniu formulu a konecne nakrmila hladnu klokanku. Este ani klokanka poriadne nezaspala, ked ich obkolesila hrba ziakov.
“ Toto je Klara,” Majka sa objavila medzi nimi odokryvajuc klokankine usi zahrabanne v kozusine.
“ Majka, co tu robis?” Pytala sa prekvapenna Zuzka, ale naraz si uvedomila, ze kazdy pondelok poobede Majkina trieda chodi k oceanu zbierat musle a pozorovat morske kraby v ramci hodiny Prirodnych Vied.
Majkina ucitelka si tiez prisadla ku Zuzke a tunajsia hodina Prirodnych Vied bola o klokanke Klare.
Ako ano, ako nie, klokanka Klara zacala chodit s Majkou do skoly a stravila vyucovanie v jej kosiku spanim a pozorovanim deti okolo. Ziaci sa striedali v jej krmeni a prebalovani. Ak aj Klara narobila vacsi neporiadok v triede ako treba, Zuzka v ramci jej skolskeho upratovania zahladila vsetky stopy az jedneho dna…
Az jedneho dna klokanka Klara sa rozhodla, ze uz ma dost vyspavania v kosiku a v polovici hodiny matematiky sa rozhodla, ze si musi zaskakat, co je kazdeho klokana pravo aj povinnost.
Par ziakov zacalo pocitat jej rychle skoky z lavice na lavicu, az kym ich neudrela silnym chvostom a neposkrabala pazurmi na lici. V triede nastala panika a Majke trvalo chvilu, kym sa jej podarilo utisit Klaru, ktora sa znovu zmenila na pokojnu klokanku a v tom zmatku zaspala v jej kosiku, akoby sa nic nestalo.
Len potrhanne knihy a zosity, poprevracanne stoly a stolicky a hrba doskrabanych ziakov v kute boli svedkami jej prveho sportoveho vykonu.
Skolske dni klokanky Klary skoncili neslavne, jedinne stastie bolo, ze sa blizili velke skolske prazdniny a Vianoce, tak to nikomu velmi nevadilo a najmenej klokanke Klare, ktorej jej skakanie tak zachutilo, ze v jej kosiku zacala travit len noci.
V ramci rusnych Vianocnych priprav dostala cervenu Mikulassku capicu a spolu s Duncom nazerali cez sietkove dvere do kuchyne a vonali vanilkove rozky a orechove kolace.
Ked ju skakanie vonku na dvore omrzelo, zacala skrabat na dvere a to bolo znamenie, ze Zuzka jej ma otvorit, aby sa mohla usadit pred televizor a sledovat jej oblubeny Vianocny program. Klokani su velmi cistotni, cistia si sustavne kozusinu, podobne ako macky a tiez na potrebu sa pytaju vonku. Napriek tomu tie jedny specialne Vianoce Zuzkin dom dostal zvlastnu klokaniu vonu, ktoru neprehrusili ani vone Vianocnych dobrot.
Skoro rano Zuzku zobudilo specialne klokanie cmukanie /klokani nevydavaju ziadne zvuky/ a kazdeho clena rodiny Klara poskakala a strhla z kazdeho prikryvku, co znamenalo: ‘ Su Vianoce, nebudete vyspavat, dajte mi moje mlieko a pustite mi televizor.’
Kedze chceli mat vsetci pokoj, tak jej rychlo a radi vyhoveli. Klokanka Klara sa rychlo naucila, ze jej zelania musia byt splnene a hned. Klara zacala tyranizovat celu rodinu. Nepomohlo, ze na Vianoce dostala novy velky kosik s kozusinou, gumenne hracky a novu flasu. Rychlo rastla a Zuzkin dom ako aj Zuzkin dvor jej zacinal byt maly. Pomaly, ale iste si Zuzka zacala uvedomovat, ze jej klokanie dieta dorasta a je cas opustit domov a skusit svet.
Cakala ich posledna dovolenka s klokankou Klarou. Zuzka sa rozhodla ukazat klokanke Klare juh Zapadnej Australie a podzemne jaskyne.
“ Nech pozna aj nieco ine nez skonci natrvalo v bushi.” Vzdychla si Zuzka, ked videla ako ju Majka so Stevkom zabavaju na zadnom sedadle pocas ich pat hodinovej jazdy na Juh.
Ked konecne dorazili k jaskyniam, klokanka nemala dovoleny pristup, tak ju museli s tazkym srdcom nechat v aute spat. Ked sa vratili, ich auto bolo obkolesene hufom Japonskych turistov s fotoaparatmi. Ked sa cez nich pretlacili, videli cez okna na aute klokanku Klaru v jej dalsom skakacom a trhacom vytrzeni. Ich auto zvnutra vyzeralo ako svinci chliev, ale Japonci na to pozerali ako na specialny Australsky kulturny zazitok a tlieskali klokanke Klare ako filmovej hviezde. Dokonca Stevkovi zacali hadzat mince do jeho siltovky, ktora mu v tej trme vrme spadla z hlavy. Majka v rozculeni zdvihla siltovku a mince z nej vyhodila na zem:
“ To je nasa Klara, ona je nasa clenka rodiny a nie je ziadne cirkusove zviera.”
Jej protesty vsak nepomohli. Japonci s usmevami sledovali ako Zuzka cisti auto a Majka nahana klokanku, ktora sa nedala dlho utisit. Ked konecne Klaru ulozili do jej kosika, nasli si miesto v tom neporiadku na sedenie. Stefan dal Zuzke ultimatum, bud on alebo klokanka a Zuzka vedela, ze nema na vyber.
Ked konecne opustili turisticke parkovisko, autobus plnny Japonskych turistov im bol v patach. Dlhu cestu ich sledoval, az Stefan sa zacal bat, ze s nimi pojdu domov na ich farmu a budu zit zbytok zivota v Australii v Japonskom obkluceni.
“ Mozes ich zamestnat ako modernych otrokov na nasej farme.” Skusila Zuzka zartovat, ale jeden pohlad na Stefanovu zamracenu tvar jej stacil.
“ Na co, aby mi fotili ako mi rastie rebarbora?”
Nastastie v Australii vzdialenosti su dlhe a po case ich ta nekonecna cesta omrzela. To bolo ich jedinne stastie, lebo Stefan so Stevkom uz pripravovali bojovy plan s velkymi hlavkami kapusty a s haluskami tvrdymi ako broky.
Po navrate domov si Zuzka uvedomila, ze Klara potrebuje vacsi priestor a tak kazdy vecer sa s nou vybrala do bushi. Ked sa zotmelo, Zuzka sa vratila spat a zavrela branu, aby ju Klara nemohla nasledovat.
“ Mama, to nemozes robit, ved nasa Klara v bushi neprezije,” plakala Majka a chcela otvorit branu.
“ Neboj sa, Majka, Klara nie je ako ostatni klokani, ona sa nestrati.” Objala ju Zuzka, ale nevedela ci viac utesuje Majku alebo seba.
Dlho tam stali. Zuzka a Majka pred branou a Klara za branou pozerala smutne na nich.
“ Tvoj cas prisiel, Klara, chod si za svojimi,” nezne sa k nej prihovarala Zuzka cez plot, ako keby ju Klara mohla rozumiet.
“ My sme jej rodina, mama, preco ju posielas prec?” Rozculovala sa Majka a znovu chcela otvorit branu.
“ Pretoze prisiel cas, ked my jej uz nemozme dat, co ona naozaj potrebuje.” Pohladkala ju Zuzka po hlavke a chytila jej ruku.
Brana zostala zavreta a klokanka Klara po case odhopkala do bushi, k svojim, ale nad ranom sa vzdy vratila spat domov.
Prisla Jesen. Zacalo prsat. Vsetko ozelenelo a dostatok pase znamenal, ze prisiel cas parenia.
Cez den Klara stale zostavala v bezpeci na dvore. Raz Zuzka vesala pradlo a klokanka sa pri nej pasla, ked zrazu sa v bushi v susedstve objavil velky klokan. Preskocil plot ako hracku a skocil ku Klare. Klara sa zlakla a priskocila k Zuzke. Kedze uz narastla, Zuzka ju uz nemohla zobrat do naruce. Ked sa postavila na zadne nohy, hlavu mala uz Zuzke pod pazuchu. Klokan k nej priskocil a ten bol very vyssi od Zuzky, nehovoriac o klokanke. Nevsimajuc si Zuzky pustil sa hned do jeho biznisu, ktory si prisiel vybavit. Klara sa od strachu chvela a Zuzka sa triasla od rozculenia. Co si ten klokan dovoluje, predsa jej klokanka este nie je dospela. Zuzka si vyzula papucu a bila s nou klokana ostosest. Klokan vsak nevnimal nic, urobil svoje a potom preskocil plot a uz ho nebolo. Na dvore zostala len vystrasenna klokanka stale opreta o Zuzku, rozculenna a upachtena Zuzka s papucou v ruke a kos pradla vysypanny na zemi. Este, ze tu nie je Stevo, pomyslela si Zuzka, ked zberala zaspinene pradlo, ten by si zgustol.
Aj tak je to vsetko jeho chyba. Co ja viem, ako sa ma spravat klokania mama.
Ak Zuzka nevedela, ako sa ma spravat riadna klokania mama, tak to bolo este horsie s vnucatami.
Jedneho dna klokanka Klara preskocila plot a zmizla v bushi, uz natrvalo.
Po case sa ukazala s malym klokankom vo vaku. Velky klokan, ktoreho Zuzka s takym gustom mlatila papucou, radsej zostal
v bezpecnej vzdialenosti v bushi. Asi vedel preco.
Zuzkin a Majkin zivot s klokankou Klarou sa skoncil a jej pravy zivot sa zacal….
Niekedy ju vidia sa past s jej skupinou klokanou a Zuzka rozmysla, ci si ti jej kamarati klokani uvedomuju aka je Klara znama, ved ona chodila do skoly, pozerala televizor a robila filmovu hviezdu pre Japoncov…
“ Ale v bushi su si vsetci rovnaki,” vzdychne si Zuzka a otoci sa s Majkou, ze idu spat do domu, ked naraz Klara sa oddeli od skupiny a prihopka k nim. Zostane stat ako socha na konci bushi a pozoruje ich tymi smutnymi ocami, bez strachu a s pokojnou vaznostou, kym ostatne klokany ustrasene odhopkaju a rychlo sa skryju v bushi.
“ Ona nie je ako ostatni,” Majka zatlieskala od radosti: “ Vela stastia, Klara, ty sa nestratis.”
Mili moji verni citatelia, dufam, ze sa Vam poviedka o klokanke Klare pacila.
Na buduci tyzden zacinam novu poviedku o jednom mojom ziakovi na zelanie mojej Krstnej Mamy, ktora tento mesiac oslavuje 60tku.
Jun je pre mna velmi specialny mesiac, lebo vela ludi mne srdcu blizkych sa narodili v tomto alebo okolo tohto mesiaca. Niektori z Vas tuto poviedku spoznaju, ale kedze som na nu dostala velky ohlas…rada by som sa s nou podelila so vsetkymi z Vas…
takze nezabudnite na buduci Stvrtok….dobre citanie od Beaty zo zimnej Australie.
No comments:
Post a Comment