v bushi s klokankou Klarou…
Zuzka zakyvala svagrovcom, ktori posledny krat zatrubili a ich Ute nalozeny az po strechu rebarborou, mandarinkami a silver-
beet zmizol za zakrutou. Potom si vzdychla a poobzerala sa po farme. Deti behali okolo psej klietky, v ktorej chovali Australske ovciarske psi na predaj. Kym suka spala pokojne v klietke, jej sedem rozdivocenych steniatok robilo nezbedu.
“ Das to sem,” Zuzka sa rozbehla za jednym steniatkom, ktore s radostou jej uchytilo zahradnicku rukavicu a hralo sa s nou ako s loptou. Medzitym dalsie steniatko prevratilo novonasadene crepniky a dalsie utekalo vitazoslavne s uterakom v papuli, ktory sa mu podarilo stiahnut zo snury.
“ Vsak su sikovne, mama, vsak?” Majka k nej pribehla so ziarivym usmevom drziac jej najoblubenejsie steniatko v naruci:
“ Dufam, ze sa nam ich nepodari predat, ja ich chcem vsetky…”
“ Aj ja, setky, setky…” opakoval po nej jej brat ako ozvena.
“ Ja to tu nevydrzim,” rozbehla sa Zuzka s placom za jej muzom, ked sa jej konecne podarilo vybojovat rukavicu spat a drzala ju mokru a dozuvanu v ruke.
Jej muz hrabal zbytky rebarbory, ktore zostali z ranajsej oberacky a zahundral popod nos: “ Skoc mi pre pivo, svagor sa ponahlal na trh a nestihli sme si ani dat po jednom.”
“ Vies mysliet aj na nieco ine ako na pijatiku?” Zuzka ocervenela od zlosti a na opatku sa rychlo zvrtla, ze ide spat do domu.
Zrazu sa pri ich vonkajsej brane objavila postarsia zenska postava v gumakoch a zakyvala na nu. Zuzka sa priblizila k bielemu nizkemu plotu, ktory ich oddeloval a zaclonila si oci proti ostremu obednajsiemu slnku: “ Hello, suseda.”
Suseda zacala nieco vysvetlovat a ukazovat na domcek oproti, kde kosila travu a jej nova kosacka sa vynimala v strede travnika. Potom sa pozrela na jej vysoke gumaky a spat na Zuzku s otazkou v ociach. Zuzka zachytila len dve slova: “ Suzi” a “ shit”, ktorym susedka koncila kazdu vetu.
Zuzka sa rozbehla spat za muzom, ale v polovici cesty sa zastavila a zakricala na zmatenu susedu: “ Pockajte, hned zavolam pomoc, help, ok?”
Zuzkin muz si zatial skocil pre pivo a rozvalil sa na verande s novinami, nevsimajuc si hurhaj okolo.
“ Ale uz aj vstan a pod mi pomoct,” zvrieskla mu Zuzka do ucha, ked pri nom udychcana zastala a za nou dobehli aj deti so svorkou stekajucich steniat v patach: “ Ked do tyzdna nepredame tieto psi tak sa stahujem a teraz este do toho nasa suseda, ktora opakuje ‘shit’ a ‘shit’, neda sa jej rozumiet a…”
“ Shit, shit, shit,” opakoval Majkin brat radostne.
Majka si zakryla usta a spolu sa s ocinom na seba pozreli a vybuchli smiechom: “ Mama to sa nehovori, to je skareda nadavka.”
Zuzka zmatene pozerala z jedneho na druheho a rychlo klepla maleho syna po ustach, aby to prestal opakovat. Ten sa pustil do revu a Zuzkin muz si vzdychol a vstal pomaly zo stolicky:
“ V tejto rodine clovek nikdy nemoze mat klud, co vlastne chce ta suseda?”
“ Tak Ty nemas klud, ha?” Dala si Zuzka ruky v bok a nasledovala muza, ktory sa pobral dolu cestickou k branke: “ Ja som sa na farmu nebrala a teraz aha,” rozlozila ruku na jednu stranu kde sa vynimal mandarinkovy sad a velke pole rebarbory:
“ Teraz 5 akrov tohoto a este k tomu 5 akrov s tvojimi kozami, ovcami a tym potvornym dobytkom, co som komu spravila…”
“ Hello, Steve,” suseda zakyvala s ulahcenim na jej muza, ktory sa obratil na Zuzku a ukazal jej, aby stichla.
“ No a co, ona mi aj tak nerozumie, to nie je Anglictina, co ona rozprava, to je daka hatlanina.” Mykla plecami Zuzka a pobrala sa spat.
“ To je narecie akym rozpravaju tu ludia na farmach, cim skor sa ho naucis tym lepsie.”
Zuzka sa otocila, ze mu odpovie, ze ona sa veru ucit nic nebude, ale Stefan uz so susedou spekulovali nad novou kosackou.
Zuzka s plnnou parou vpochodovala spat a nahnala vsetky steniatka spat do kliekty, ktoru rychlo za nimi zavrela za velkeho protestu Majky a jej brata.
“ Tak, teraz si mozte vybrat, bud mama alebo steniatka, tak co to bude?” Zuzka si dala ruky v bok a prisne sa pozerala na jej dve vrieskajuce deturence.
“ Steniatka, steniatka…” Opakovali oni ako verkliky.
“ V poriadku,” zopakovala urazena Zuzka a slzy sa jej tisli do oci, ani nevedela preco: “ Tak s nimi mozte aj v tej klietke spat, aj jest aj..”
“ A mozme ich aj otvorit?” Potesila sa Majka a hned bezala ku kliekte.
Zuzka ju zastavila v polceste: “ To teda nie, chodte teraz pustit sliepky, nech sa napasu v mandarinkovom sade, nenesu ziadne vajicka potvory…”
“ Suseda Ti odkazuje, ze tu sliepky v lete nenosia vajicka, je tu prilis teplo, ale posiela Ti dalsieho kohuta,” objavil sa jej muz na verande a do ruk jej posadil trepajuceho sa vtaka.”
“ Jaj,” zvrieskla Zuzka a kohut jej vyletel z ruk a zacal behat splaseny po verande. Deti sa rozbehli vyskajuc za nim.
“ Ja nepotrebujem ziadneho druheho kohuta,” nafukla sa Zuzka, ale zacala sa smiat, ked Stefan na nu zmurkol a stipol ju do lakta.
“ To dufam, ze Ty nie, ale nase sliepky asi ano, ten nas stary vypelichany len kikirika a k nicomu sa nema,” Stefan si hvizdol, chytil kohuta sikovne pod rameno, za vyskotu deturenci, ktore ho veselo nasledovali do kurnika.
Zuzka sa zahladela na skriekajuce krdlo bielych papagajov, ktore sa usadili na blizkom eukalypte a upokojila sa. Otvorila sietkove dvere, ktorymi sa dostala z verandy rovno do prijemne chladnej jedalne s kamennymi dlazdicami a stenami v hnedocervenych odtienoch. Bezovy kuchynsky pult s barovymi stolickami sa vynimal na konci jedalne. Zuzka rychlo postavila na kavu a zacala zhladuvat, co rychlo vymysli na obed, ked Majka splasena dobehla na verandu a kricala cez sietkove dvere: “ Dalsie ovce zdochli, ocino zuri, pod rychlo…”
Horna cast farmy sa stracala v bushi, kde sa paslo stado kozi s obrovskym capom, ktory smrdel na sto honov, taktiez dobytok a stado vychudnutych, zakrpatelych oviec. Majka ju tahala za ruku cez pichlave kriky, az sa dostali na cistinku, kde lezali tri nevladne biele chuchvalce. Stefan stal zamraceny pri nich, kym maly Stevko behal okolo a nosil mu kusky travy: “ Zla buvina, zla buvina…”
“ Suseda mi povedala, ze tu rastie taka jedovata burina, ktoru treba najprv vytrhat, kym tam das ovce, lebo oni su na nu chulostive, boze tolko sme so svagrom vysolili za tieto zdochliny a teraz co?”
“ Nuz asi z tej zincovnice a bryndze nic nebude,” zacala zartovat Zuzka, ale ked videla muzov nestastny pohlad tak stichla: “ Este mas tie tvoje kozy, neviem naco si ich chcel, ale…”
“ Na kozie mlieko predsa, kozi syr tu teraz leti, naucim Ta ich dojit, ked zakopem tieto…” Odplul si Stefan zrazu veselsie do dlani a chytil sa lopaty. Zuzka prevratila oci a v duchu sa prekarala, ze tie kozy vobec spomenula.
Ked sa tropicke slnko rychlo stracalo za obzorom v krvavocervenej ziare, Zuzka so Stefanom si zasadli na prednej verande s vyhladom cez rozlahlu farmarsku krajinu a bush az k modrej ciare oceanu na obzore a pripili si ich cervenym z prvej urody.
Deti rychlo zaspali od unavy, zvierata sa tiez utisili po vecernom krmeni a konecne vsade nastal pokoj. Australske straky doskriekali, papagage odleteli a kookaburra sa posledny krat zasmiala na konari. Vecerny hmyz bzucal okolo nich v tropicky teplom vzduchu a Zuzka sa labuznicky natiahla skrabajuc za uchom ich kocura, ktory skoncil v jej lone. Zrazu sa zamyslene zahladela na rozsvietene okno oproti.
“ Kedy ten jej muz pride spat, videli sme ho iba raz a to tu uz byvame dobre dva roky, nie?”
“ Hm, uz skoro,” poskrabal sa Stefan za uchom: “ To nie je tak jednoduche prist z bani zo severu, je to vyse tisic kilometrov a myslim, ze im to obom tak vyhovuje, ona vyrastla na rozlahlej farme na severe a je zvyknuta na samotu, predstav si, ze dnes sa jej chytil had do kosacky a…”
“ Boze, ani mi to nehovor,” zrazu striaslo Zuzku od zimy a podozrivo sa zahladela do tmavych krikov, kde uz svetlo z verandy nedosiahlo.”
“ Treba dat pozor na deti, neposielaj ich same pre vajicka do kurnika, niekedy tam moze byt aj had schuleny, boze, tie lisky ma tiez hnevaju, zase nam ukradli sliepku…” Stefan si odpil z pohara za riadny dusok: “ Este ze to vino nam vyslo, dobre, ze nasadil hrozno ten byvaly majitel, vidno, ze bol Talian.”
Zrazu nieco zasustalo v krikoch a Zuzka s krikom vyskocila.
“ Boze, prestan jancit, to su len klokany,” Stefan sa zrazu otocil a vybral z puzdra novucicku gulovnicu.
Zuzka si dala ruku pred usta: “ Stefan, Ty si sa namojveru zblaznil, naco Ti to je, ved to ani nevies pouzivat..”
“ So svagrikom sme to kupili na klokany, mozeme klokanim masom krmit psov, aspon niekde usetrime,” skonstatoval odborne Stefan a zacal vyberat naboje.
Zuzka k nemu priskocila ze mu pusku zoberie z ruky ale on sa uhol: “ Zuzka neblazni, co myslis, co sme na vojne robili a ked zijeme na farme to patri k tomu,” Stefan na nu zmurkol a otocil sa k odchodu: “ Pod, ideme ju vyskusat.”
“ Kam?”
“ Na susednu farmu, tam je len bush a nikto tam nebyva.”
Ta ich prva polovacka sa skoncila neslavne. Stefan mieril a strielal, strielal a mieril na rychlo skakajuce klokany, ktore sa mihali medzi krikami v oziarenom svetle z vystrelov. Nakoniec sa znechuteny vzdal a otocil sa k Zuzke, ktora ho prestrasena cakala na cesticke k domu. Zrazu sa v polceste zastavil a vratil sa spat do bushi.
“ Stefan, co tam robis?” Zuzka sa roztriasla v sviezom nocnom vzduchu, ked ho zrazu zbadala ako drzi nieco zabalene v jeho svetri. Dal jej to opatrne do ruk, ked sa k nej priblizil.
Mala srncia tvar sa na nu zahladela a velke nezne oci prestrasene behali zo Zuzkinej tvare spat na Stefanovu. Male srdiecko v rozochvenom telicku bilo ostosest pod Stefanovou bundou. Zuzka nezne pohladkala velke usi: “ Co s tym budeme robit?”
“ No co, Majka vzdy chcela klokana,” mykol plecami Stefan a vybral sa spat k domu s gulovnicou cez plecia.
“ Stefan, nesvanduj, to nie je zajac alebo macka, ja neviem ako sa o to starat,” dobehla ho Zuzka drziac opatrne male telicko v naruci.
“ Zviera ako zviera,” mykol plecami Stefan, ked dosli spat domov a zacal zivat: “ Ja idem spat, nechaj to tu vonku, zajtra uvidime co s tym.”
“ Stefan, kde ides?” Zacala vykrikovat Zuzka, ked zrazu Majka sa objavila na verande. Jej rozospate oci ziarili nadsenim: “ My mame klokana, naozajstneho klokana…”
Majka si ho hned zobrala do narucia: “ Klokani nepiju mlieko, vies Mami, ucitelka nam to povedala a tiez nasa suseda mala raz klokana hore na severe, sama mi o tom rozpravala…”
Ako ano, ako nie, Majka so Zuzkou skoncili u susedy a ta ich bez velkych ceremonii nalozila do stareho terenneho auta a spolu sa vybrali cez bush k miestnej ochrankyne domorodych zvierat. Oma Shanti, to bolo jej meno, nebola domoroda Australcanka, ako ich suseda ale pristahovalkyna z Libanonu. Mala prizvuk, tak ako aj Zuzka, takze bolo jej lahsie rozumiet a hned boli z nich velke kamaratky.
“ Stefko bude tak nestastny, ze toto prespal,” vyskala Majka, ked v jej dlhom pyzame behala po velkej obyvacke plnnej malych klokanov v kosikoch a batozkoch zavesenych na klincoch na stene.
Oma Shanti v satke uviazanej okolo hlavy, z ktorej jej neposlusne vyliezali uhlovocierne kucerave vlasy sa na nu usmiala a podala jej flasu so specialnym dlhym cumlikom: “ Tu mas, nakrm jedneho z nich, musis sa to naucit, lebo budes krmit tvoju klokanku dva roky, kazde styri hodiny…”
“ Je to klokanka, to som rada,” zvyskla Majka a chytila flasu.
“ Co, dva roky a kazde styri hodiny?” Zvyskla Zuzka a v hroze si zakryla oci: “ Ja toho Stefana prichlostim, najmodusu…”
“ Koho?” S udivom sa na nu pozrela Oma Shanti, kym miesala specialnu praskovu formulu pre dalsieho klokana.
“ Steve, jej muz, si doma spi,” zasmiala sa suseda a zobrala do naruce klokanku: “ Mate stastie, nie je az taka mala, ma uz srst a nasli ste ju v lete, tak by mala prezit.”
“ Ako kazdy muz, ked sa nieco deje tak spi,” rozosmiala sa Oma Shanti: “ Prezije, ak sa budu o nu dobre starat, ako sa vola?”
Zuzka ohurena sedela na stolicke a pozorovala malych klokankov ako sa pravidelne zobudzaju, napiju z flase a znovu zaspia.
Oma Shanti sa na nu pozrela a pokyvala hlavou: “ Takto to ide po dva roky, potom zacnu skakat, ale len blizko okolo mamy, ktorou budes Ty a potom ich mozes pustit, ale len okolo domu, ked maju styri roky treba ich zacat pustat do bushi aby si nasli svojich a zacali sa starat sami o seba, je to dlhy proces a nikde nie je zaruka, ze to preziju.”
“Ja ho najmodusu odstrelim, aj s tou jeho puskou,” opakovala Zuzka, kym Majka zacala skakat okolo nej s klokankou v naruci a vykrikovat: “ Klara sa bude volat, Klara.”
Mili moji Slovenski citatelia, dobru noc z Australie /vlastne dobre rano, lebo su prave 3 hodiny nad ranom/. Na buduci tyzden Vas caka posledna cast poviedky o klokanke Klare, prosim kontrolujte si koncom tyzdna vzdy moju FB stenu ci uz je dalsia poviedka nas svete. Mnohi ma ziadate aby som Vas vzdy oboznamila osobne, ale kedze pocet citatelov sa neustale zvacsuje, nestiham to, takze mi tym velmi pomozete...vsetko dobre a prijemne citane...
No comments:
Post a Comment