“ Moja perlarska lod vyhrala, ja som na nu stavil,” Windjana maval rukami a vyskakoval v pristave plnnom divakov.
“ Hura, budeme mat na kolotoce, kolko si vyhral?” Perpetua zvyskla od radosti a sledovala ako sa vitazna perlarska lod hned po pristati naplnila ludmi, ktori gratulovali posadke.
“ Chces predsa vidiet poulicny sprievod, aj tak potrebujem tieto peniaze…” Zamrmlal Windjana a uz sa predieral cez ludi smerom k vyhernym budkam.
“ Zgrlos, Perlarsky festival trva cely tyzden, ak o tom nevies,” Hnala sa za nim Perpetua a zrazu sa jej stratil v dave. “ Kde si?” Panicky sa otacala az znovu zbadala jeho krivkajucu postavu. Od toho nestastia na rodeu toto bol jeho prvy vylet z klastora.
Ked ho dobehla, videla ho stat zoci voci utleho Japonca. Volal sa ‘Zun Ti’ a bol najlepsi perlar v okoli. Bol Windjana len po plecia, ale jeho uhranive hrde oci hladeli na Windjana s pohrdanim.
“ Zun Ti, prisli ste prvi, gratulujem, ja som to vedel, ste predsa najlepsi,” Windjana sa uklonil jeho smerom, ale Japonec sa uz uberal dalej. “ Zun Ti, viem, ze Ti lod nepatri, ale keby si sa za mna ty prihovoril, urcite by ma zobrali za lovca peral.” Windjana chytil Japonca za rukav, ale on sa mu vytrhol. Windjana dokrivkal pred neho a vychrlil zo seba:
“ Aspon na lod, budem vsetko robit, zosilnel som pri robote na farme, pozri?” Skrcil ruku v lakti a jeho svaly sa zaligotali v obednajsom horucom slnku. Japonec sa nanho posledny krat pohrdavo pozrel, odplul si jeho smerom a uz ho nebolo.
“ Mame dalsi horuci September, ale aspon sa uz tie hlupe volby skoncili, mama nevedela koho volit, ale Johnyho otec jej povedal, nech zase voli Roberta Menzieho, vies ministerskeho predsedu, co sme mali predtym, lebo zevraj on da pozor aby sme neskoncili v komunizme, ako ta hlupa Cina tento rok a …” Perpetua kracala vedla neho a snazila sa ho prebrat z jeho chmurnych myslienok.
“ Bud chvilu ticho, preco ma to ma trapit, domorodci predsa nemaju dovolene volit.” Osopil sa na nu zurivo a chytil si bolavu nohu.
“ Ale si mi povedal, ze budu, pamatas na rodeu?” Perpetua sa zacala branit: “ Ten domorodec u Vas na farme, ten co bol taky dobry na bykovi, ten to predsa zariadi.”
“ Nerozpravaj o veciach, ktorym nerozumies a ja sa uz aj tak na farmu nevratim.”
“ Ale, Windjana, musis sa vratit dokoncit tuto sezonu, nevies co mama povedala, inak Ta spravca nevyplati, aj tak uz zuri, kolko si vymeskal, kvoli tomu zraneniu…”
Zrazu jej hlas prehlusilo oznamenie z amplionov, ktore boli namontovane na reklamnych autach: ‘ Nedajte si ujst tuto prilezitost, pridte dnes vsetci do mestskej haly, je tam vystavenny dnesny ulovok z vitaznej perlarskej lode, najvacsia cierna perla na svete, najvacsia cierna perla ulovena v historii…nedajte…’
“ Tu mas,” zrazu sa Windjana otocil k nej a strcil jej vyherny listok do ruky: “ Chod si vybrat vyhru a zober Johnyho na kolotoce, to ho potesi, aj tak sa niekde fuka, ze sme ho nezobrali.”
“ Ale Windjana, ja chcem ist s Tebou…” Perpetua sa rozbehla za nim, ale on premohol krivkanie a stratil sa za rohom: “ Nech Ta cert zoberie, Windjana, ” nazlostena zastala, aby chytila dych a vratila sa pre vyhru.
2.
Perpetua sa vratila s Johnym z kolotocov neskoro v noci a nezobudil ju ani nezvycajny ruch v ich novom dome. Na konci leta mala jej mama a Johnyho otec diskretnu svadbu u mnisok v kostole a potom sa nastahovali k nemu. Perpetui sa to sprvu nepacilo, ale naraz zistila, ze uz nikto sa jej nevysmieva, nikto na nu nepozera zdola. Ma bieleho otca, byva v bielej stvrti, patri medzi nich. Dostala vlastnu izbu a mohla chodit do kina kazdy den. Johny bol niekedy otravny, ako byvaju vsetci bratia, ale nikdy nemal zachvaty zurivosti ako Windjana. A Johnyho otec ju nechal na pokoji, volal ju srdiecko a povedal, ze jej vychova bude najlepsia v maminych rukach. Mama zahodila maliarske potreby pod postel, prestala pracovat vo fotoatelieri a cas zaplnala cajovymi posedeniami a klebetami ako vsetky biele damy v susedstve. Perpetua nad nou prevracala ocami, a volala ju ‘malomestiacka’, ale v duchu bola pre nu stastna. Ale Windjana to s nimi nemohol zdielat. To bola jedina podmienka, ktoru Johnyho otec mal. Windjana si musi najst svoj vlastny domov.
Windjana, preco jej ten zlostnik tak velmi chyba? Jeho portret zavesila vo svojej novej izbe na to iste cestne miesto a kazdy vecer sa s nim rozpravala. Lepsie ako v skutocnosti, lebo ich kratke rozhovory vacsinou skoncili hadkou.
“ Perpetua, Perpetua, vstavaj, je tu policajt,” Elizabeth nou triasla az kym horko tazko neotvorila oci: “ Mama, este nie, este sa mi kruti hlava z kolotocov…”
“ Kde si na ne vzala peniaze?” Elizabeth sa na nu oborila.
“ Winjana mi ich dal,” Perpetua sa obranovala: “ Mama, ja som ich nechcela, naozaj, ja viem, ze nema nic, ale on ich vyhral a…"
“ To uz vysvetlis policajtovi, rychlo sa oblec, je velmi netrpezlivy…”
“ Co sa stalo, Windjana neukradol tie peniaze, ja to mozem dokazat…” Perpetua si rychlo prehodila saty cez hlavu.
“ Dievca, kde ty zijes, cele mesto je hore nohami uz od vecera, cierna perla zmizla, je len dufam, ze v tom nema Windjana prsty.”
“ On v tom nema prsty, ja to viem, citil sa zle, isiel spat k mniskam…”
“ Tam nie je, tam uz boli,” Elizabeth si zrazu uhladila perfektne vyfukane vlasy: “ Boze moj, bolo nam to treba, ak Windjana …, ale nie urcite ho najdu na farme, prosila som ho aby sa tam vratil, nema aj tak kam ist…”
“ Tam nie je, povedal mi, ze tam sa uz nikdy nevrati, ale potom kde je?”
Perpetua si zapla gombik na satach a spytavo sa pozrela na Elizabeth.
“ To sa chce ten hrozny policajt spytat Teba.”
POKRACOVANIE NABUDUCE...
Mili moji citatelia, rada sa tulam po vsetkych kutoch Australie, kde mi moje financie dovolia, auto, lod alebo obcas aj lietadlo dopravi a cas dovoli...ked som sa dostala do casti Australie, kde sa odohrava poviedka 'Ciernej Perly', moja dobrodruzna cesta za umeleckymi zabermi zacala...ktory dom, ktora plaz, ktora skala si pamata Windjana?
No comments:
Post a Comment