‘ Komunizmus sa blizi smerom k nam, minuly rok v Oktobri Cina padla a dnes, mili posluchaci, 25. Juna 1950 Komunisticka Severna Korea napadla Juznu Koreu. Musime ich zastavit, nas ministersky predseda
Menzies je pripraveny poslat nasich statocnych vojakov na pomoc Amerike, ktora urcite zastavi tuto cervenu hrozbu…’
“ Ach boze, dalsia vojna, nebolo toho uz dost,” vzdychla si Elizabeth a pokracovala v aranzovani kvetin na obyvackovom stole: “ Preco nasi vojaci zase musia obetovat zivoty v cudzej krajine?” Obratila sa s otazkou na jej muza, ktory sedel s uchom na radiu.
“ Musime zastavit ten cerveny terror, inak pride az sem, sh, teraz pocuvaj, asi zvolaju povinnu vojensku sluzbu, ved nam nezostalo vela vojakov…” Johnyho otec sa otocil k nej s prstom na perach a potom znovu prilozil ucho k radiu.
“ To nespravia, to nemozu,” Elizabeth sa hrozou otocila k nemu.
“ To je vyborne, aspon sa dostanem z tohto nudneho kuta, prask, prask,”
Johny vletel do obyvacky, vyvalil sa do kresla pri otcovi a rukami predstieral strielanie z pusky.
“ Jej, lebo uz iba na Teba cakaju, babatko,” Perpetua sa nanho pohrdlivo usmiala z obyvackovych dveri a potom sa otocila k mame: “ Idem von, je caj o piatej v mestskej hale.”
“ Iba ak Ta Johny doprovodi, je to neskoro,” Elizabeth prehodila smerom k nej a potom zalomila rukami: “ Moja ananasova torta je v trube.” A nez mohla Perpetua protestovat zmizla v kuchyni.
Perpetua sa spytavo pozrela smerom k Johnymu, ktory ju narocky ignoroval.
“ Johny, prosim, nie si babatko, urcite Ta zoberu, bude z Teba najlepsi vojak…”
Ale Johny na nu vyplazil jazyk a to uz Perpetua nevydrzala, vyzula si lodicku a zacala ho nahanat po obyvacke: “ Ty nespratnik, ty babatko…”
“ Budte ticho, tu si clovek ani radio nemoze v klude pocuvat,” zahrmel Johnyho otec ale oni uz vybehli von.
“ Co sa deje?” Elizabeth sa objavila v obyvackovych dverach s uterkou v rukach.
“ Tak je, ako som povedal,” Johnyho otec sa na nu smutno usmial: “ Mozem zavriet kino, ked vsetci zivotaschopni chlapi zase zmiznu odtialto.”
“ Paneboze, Johny,” Elizabeth nanho s hrozou pozrela.
“ Povinna vojenska sluzba pre osemnastrocnych a starsich, zatial len na sest mesiacov,” jej muz si posuchal bradu: “ Ak tato Korejska zapletka nepotrva tri roky, tak Johny je mimo nebezpecenstva.
Vojna v Korei sice trvala tri roky, ale Johnyho otec mohol kludne spavat. Australia bola okrem Ameriky jedina krajina, ktora tam poslala vsetky svoje vojenske a civilne sily. Pocet padlych a zranenych bol taky velky, ze v poslednom roku tam zacali posielat len dobrovolnikov a profesionalnych vojakov. Napriek uspesnemu zastaveniu komunizmu, zavedenie povinnej vojenskej sluzby urobilo Menziho takym nepopularnym, ze ziaden ministersky predseda po nom sa tejto chulostivej temy viac nechytil.
2.
Zivot v Broome sa spomalil, senzaciu a zahadnom zmiznuti ciernej perly z pred nosa Broomskych hodnostarov vystriedali spravy o bliziacej sa Korejskej vojne. Perlarsky business sa zastavil, kedze vacsina perlarov odisla na vojenske cvicenia.
Perpetua casto cestou do skoly zastala v pristave, ktory naraz bol nezvycajne tichy. Presla Azijskou ulickou, kde zname cinske restauracie mali zatiahnute zaluzie a nikto nesedel vonku na ulici, s kym by sa mohla porozpravat.
V skole sa ucili iba o cervenej hrozbe komunizmu alebo opakovali stokrat pocute historie o statocnych Australskych dobrovolnikoch, ktore obetovali svoje zivoty v cudzich krajinach pocas prvej a druhej svetovej vojny. Perpetua to uz nemohla pocuvat. Po skole utekala rychlo domov a tam ju znovu cakali prazdne steny. Johny odisiel studovat do Melbourne a jej mama namiesto neho pomahala Johnyho otcovi v kine.
“ Kitty, podme na pizzu, uz to tu nemozem vydrzat,” zavolala raz jednej z jej kamaratok po skole.
“ Perpetua, pizza je zavreta,” Kitty jej smutno pripomenula do telefonu:“ Valenzio isiel na vojenske cvicenie, ale aj moj brat odisiel, moja mama je cela bez seba, radsej zostanem doma.”
“ To je nuda,” Perpetua mrzuto zlozila telefon. Rozhodla sa ist za mamou do letneho kina.
“ Tento film uz musi ist tisici krat,” Perpetua zastala pri stanku s obcerstvenim, kde jej mama balila pukance a jednym okom sledovala nahanacku kovbojov na velkom platne.
“ Ty si vzdy mala rada Johna Wayna,” Elizabeth sa na nu usmiala a podala jej cukrovu vatu na palicke: “ Daj si pozor na saty, uz nove tak skoro nedostanes.”
“ Hlupy John Wayne, Windjana je lepsi kovboj ako on,” Perpetua namrzene prehodila a s chutou sa pustila do sladkosti.
“ Pss, ticho nepocujem film,” zrazu sa zo strednej rady ozval policajt, Perpetua horko tazko rozoznala jeho crty oproti tmavnucej oblohe.
“ Perpetua, nemas rozum, nespominaj jeho meno,” Elizabeth sa nahla zo stanku a chytila ju za rameno: “ A este k tomu pred nim,” kyvla hlavou smerom k policajtovi. “ Ozaj pocula si o nom?”
“ Nie,” Perpetua pokrutila smutne hlavou: “ Ale urcite sa skoro ukaze…”
“ Dufam, ze nie, policajt len na to caka, kazdy druhy den sa ma pyta ci sa objavil,” Elizabeth si nervozne posuchala tvar: “ Pozri na tie mraky, asi sa spusti lejak a mozme to dnes zbalit v polovicke filmu, obdobie dazda prichadza akosi skor.”
“ Neviem vobec na co ste to pustili,” Perpetua ukazala rukou na prazdne hladisko a hodila prazdnu palicku do kosa: “ Idem spat domov, mam este ulohu.”
“ Perpetua, pockaj,” Elizabeth vysla zo stanku a spolu sa pobrali smerom k vychodu. Elizabeth jej otvorila zadnu branku pri ktorej stala skupina domorodych deti, bez slova im kyvla a oni rychlo vleteli dnu a sadli si k plotu odkial bolo vidno skoro cele platno.“ Windjana je mozno s nimi,” Elizabeth si povzdychla a nechala Perpetuu prejst von.
“ Ty dobre vies, ze to nie je pravda,” Perpetua zastala za brankou a otocila sa k nej: “ On im nerozumie a oni nerozumeju jemu, kazdy kmen ma predsa iny jazyk a ine zvyky, co by tam robil?”
“ Kdekolvek je, slub mi jedno,” Elizabeth vysla za nou a chytila ju za ruku: “ Ked sa objavi, vysvetlis mu, ze uz …” Zrazu si Elizabeth zahryzla do pery nevedia ako pokracovat.
“ Ze uz nie sme jeho rodina? To mu nepoviem!” Perpetua vyhrazne vystrcila bradu.
“ Ak tu perlu ukradol, tak ju vrati,” Elizabeth naraz nabrala dych: “ Ak som aj nic ine nedokazala ako jeho vychovavatelka tak na toto dozriem…”
Perpetua si vytrhla ruku z jej dlani a pobrala sa rychlo dolu ulicou. Za sebou pocula jej mamu buchnut brankou a jej rozhodny hlas sa ozyval dolu ulicou:“ Ja som mu chcela dobre, ale jemu nic nie je svate, nic, ja si uz nedam znicit moju reputaciu, kvoli nemu nie, ani moju ani mojho muza…”
3.
Tu noc Perpetua nemohla zaspat. Prvy dazd zimnej sezony klopal na okno.
V polosere nocnej lampy sa mihotali crty Windjanovej detskej tvare z obrazku nad postelou, ktory jej mama kedysi davno nakreslila. Kde len moze byt? Moznoze sa skryva u mnisok? Nie, tie by ho vydali, ich katolicka viera im nedovoli klamat a vie, ze su velmi prisne k domorodym detom, aby ich naucili poriadku. A co jeho kamarati z pristavu? Nie, ti by ho prvi vydali, ved ukradnutie perly sa dotyka ich hrdosti…Zrazu ju premohla unava, zhasla lampu, zakutrila sa do prikryvky a zacala snivat o Windjanovi z detstva ked spolu sedeli na plote a snivali, ze raz vylovia najvacsiu perlu na svete…Windjana sa potopil prvy, za nim skocila do vody ona, sledovala jeho tazky potapacsky ubor miznut v hlbke, snazila sa ho sledovat, potapala sa hlbsie, hlbsie…az sa dostali k podmorskym utesom, kde boli prilepene musle, zacali ich zbierat…klop, klop, klop.
Jej sen sa zacal stracat, ale pravidelne klopkane neprestavalo. Prebrala sa a v tme otvorila oci. Klop. Klop. Klop. Studeny pot jej oblial telo. Palmy okolo ich domu sa knisali vo vetre a obtierali o strechu. Ten zvuk pozna. Ale teraz znovu ten neznamy zvuk a este silnejsi: KLOP, KLOP, KLOP. Pri okne sa mihla tmava postava. Perpetua sa striasla od strachu a vyskocila z postele, pomalicky sa posuvala popri stene k dveram. Mozno ich stihne otvorit a zburcovat mamu a otcima v spalni oproti. Uz drzi klucku…zrazu zacula znamy hlas, nechala dvere dverami a utekala k oknu. Plnny mesiac vysiel spoza mrakov a osvetlil vsetko.
“ Windjana, konecne,” otvorila okenicu a zbadala ho skerit sa pod palmou oproti, husty jemny dazd sa trblietal na jeho kuceravych ciernych vlasoch a stekal v uzkych potocikoch dolu jeho zelenou uniformou. “ Pod rychlo dnu, kym sa nerozmocis.” Zakyvala nanho a on uz sa vyskriabal hore a oprasil sa od piesku naprostiedku jej izby.
“ Trosku som si pospal na plazi, kym ma tento dazdisko nezobudil,” Jeho snehobiele zuby sa odrazali na jeho ciernej akosi plnsej a dospelejsej tvari. Ten hnevlivy, trucovity vyraz, ktory tak dobre poznala sa stratil.
“ Tichsie, lebo zobudis mamu,” Perpetua sa naraz spamatala a rychlo pocuvala pri dverach, aby zistila, ci sa nic v dome nehybe.
“ Elizabeth sa nejako skamaratila s tym pupkatym policajtom…” Windjana prehodil lezerne a vystrel sa cely aky bol na Perpetuinej posteli.
“ Ty si pocul?” Perpetua sa nanho pozrela zahanbene. Mesiac sa znovu schoval za mraky a jeho tvar bola nastastie v sere.
“ Stale premietate ten isty film v kine, co ten tvoj otcim nema peniaze na novy?” Windjanove biele zuby sa zaleskli z postele: “ Ako dlho som uz nespal v normalnej posteli, v kasarnach mame len spacaky na zemi…”
“ Windjana, ty mas uniformu?” Perpetua si naraz vsimla: “ Nevedela som, ze aj domorodcov povolali.
“ Na volenie sme im nie dost dobri, ale zda sa, ze ako vojaci im nevadime, potrebuju nas, tak je to.” Windjana hrdo nafukol hrud az sa medene gombiky na jeho sedozelenej uniforme zaligotali v mesacnom svite a zasalutoval poleziacky: “ Privatny Windjana z tretiej divizie Kralovskeho Australskeho regimentu sa hlasi na Vas povel.”
“ To je vyborne, Windjana, vyzeras ako naozajstny vojak.” Zvyskla od radosti Perpetua: “ Pockaj, poviem to Kitty, ta nebude verit…”
Windjana naraz vyskocil z postele a hrozivo sa pred nou vytycil: “ Neopovaz sa niekomu spomenut, a najmenej tym tvojim uchichotanym klebetnym kamaratkam, ze si ma videla, rozumela si?”
“ Ale, Windjana, Kitty je…”
“ Perpetua!” Windjana si priblizil jeho tvar k jej a jeho oci sa familiarne hnevlivo zableskli.
Perpetua sa trucovito odvratila. Zase vyhral. Vsetky jej kamaratky maju aspon jedneho vojaka v rodine a teraz ma aj ona a nemoze im to ani spomenut, ake nespravodlive…
“ Perpetua,” pocula jeho hlas, ale odmietla sa otocit: “ Perpetua, prestan trucovat, uz nie si male decko, pozri co pre Teba mam.”
“ Ty hrozny…” Perpetua sa naraz otocila a chcela mu to vsetko vytmavit, ale naraz stratila hlas. Plnny mesiac ako na rozkaz znovu osvietil izbu. A ona ako v hypnoze sledovala ako sa velka cierna perla kyvala na zlatej retiazke medzi jeho prstami z jednej strany na druhu.
“ Ty si ju predsa…” Zacala, ale naraz sa jej v uzkosti stiahlo hrdlo.
“ Toto je nasa perla, pamatas, vzdy sme snivali, ze ju vylovime,” Windjana sledoval s obdivom jej lesk: “ Najvacsiu perlu v Broome.”
“ Windjana, ale…” Perpetua zacala este raz, ale hlas ju znovu sklamal.
Windjana si nevsimal jej hrozu, bez dalsieho otalania jej zapol retiazku s perlou okolo hrdla. Potom si ju prehliadol. Retiazka bola dlha a perla sa skryla v jej bielej nocnej koseli, co ho uspokojilo: “ Toto je tvoja perla,cokolvek sa stane, nikomu ju neukaz a nepredaj ju, akokolvek by Ti bolo zle v zivote, nepredaj ju, rozumies?”
Perpetua len pokyvala hlavou a v uzase ho sledovala, ako si napravil vojensky kabat, zapol vsetky gombiky a zasalutoval jej: “ Skoro rano odchadzame do Korei, aspon uvidim nieco ine ako smradlave byky a suchu bus.” S tymi slovami otvoril dosiroka okenicu, ticho preklzol cez okno a zmizol v ciernej tme.
Perpetua tam zostala stat, az kym ju vrznutie dveri neprebralo zo soku.
“ Perpetua, si v poriadku?” Elizabeth vklzla dnu a chcela stuknut vypinacom, ked ju vystraseny Perpetuin hlas zastavil.
“ Prosim Ta, nezazinaj,” Perpetua si pritiahla golier na nocnej koseli blizsie k hrdlu.
“ Mas tu hroznu zimu, Perpetua, na co si si otvorila okno, uz horucavy skoncili,” Elizabeth pristupila k oknu a zavrela okenicu.
Perpetua vyuzila cas, ked sa jej otocila chrbtom a rychlo vklzla spat do postele, na vankusi pod licom ju skriabali zrniecka piesku.
Ked ju prisla Elizabeth skontrolovat iba potichu zamrmlala: “ Ja som v poriadku, mama, chod spat, to bol iba sen, jeden neobycajny sen.”
Only One River to Cross - an Australian Soldier Behind Enemy Lines in Korea
POKRACOVANIE NABUDUCE
Mili moji Slovenski citatelia, po dlhej prestavke sa znovu ozyvam s pokracovanim 'Ciernej Perly'. Dufam, ze Vam po skonceni letnej dovolenkovej sezony, s nastupom dlhych zamracenych Jesennych dni, plnych melancholie a dazda pride nova poviedka vhod. Priblizi Vam vzdialene konciny, kde je skoro stale svieti slnko....kedze moja dusa tuzi po dobrodruzstve a vacnom putovani a objavovani, na mojom poslednom vylete som sa rozhodla peso nasledovat prud nasej Murray River skrytej v bushi...par zaberov z mojej cesty som pouzila v tejto poviedke...prijemne citane a prosim rozhlaste po susedovcov, ze nova poviedka je na svete...
No comments:
Post a Comment