Moj sused pstros

Moj sused pstros

Pre Slovakov doma z laskou zo Zapadnej Australie


Niektori ludia zbieraju anekdoty, ini si prinasaju musle z dalekych ciest, ja si ukladam utrzky rozhovor, vyraz tvare,
dotyk ruky, odraz slnka na hladine, dozvuk krokov na kamennej dlazbe...milion nesuvislych vnemov v mojej pamati.
Ked polozim pero na papier tak sa naraz vynoria a ten kalejdoskop vnemov sa vyformuje do mojej dalsej basne a ci poviedky. Mnohi moji Slovenski citatelia mi napisali,ze im uz nestacia ich znalosti Anglictiny sledovat moje pisacky na Australskych blogoch, tak skusim znovu trosku moju matercinu...

Thursday, November 11, 2010

Perpetua konecne v Sydney Cast 7.



     Pisal sa rok 1956, Perpetua sa poberala hore uzkou kamennou ulickou, cez najstarsiu mestsku stvrt nazvanu ‘Rocks’. S rozkosou privonala k ‘bottle brush’ cervenym kvetom, ktorych nizke stromy rastli skoro pred kazdym uzkym jednoposchodovym domcekom s bielou verandou. Nahle zastala pred rozpadavajucou sa kamennou vilou, ktoru mesto zacalo rekonstruovat. Tak tu byval ich prvy guverner Artur Phillip, ktory tu pred dvesto rokmi doviedol prvych pristahovalcov, 1030 muzov, zien a deti.
A vybudovali toto, zrak sa jej rozbehol po nedoziernej zaplave striech, soch a parkov az ku konecnej modrej linii Atlantickeho Oceanu. V dialke na pobrezi sa vypinala prva vaznica s hrozivymi kamenymi murmi. Tam byval jej prastary otec, Irsky politicky trestanec. Zvuk motora ju vytrhol z myslienok a musela sa rychlo uhnut, ked biely Holden bez strechy zastal pri nej.



     “ Chces sa odviezt, ideme do Hyde Park,” jej sirokopleci nevlastny bratranec v pasikavom tricku sa na nu uskeril spoza volantu. Auto bolo plnne jeho kamaratov, ktori na nu piskali a vykrikovali: “ Nechces vidiet konske preteky?” “Je tam aj boxersky turnaj, pridaj sa k nam.”

Perpetua sa hanblivo usmiala a zavrtela hlavou. Ked auto s velkym hukotom odfrcalo, vydychla si. James pracoval v miestnej automobilke a kazdy volny cas travil na plazi, kde patril do dobrovolneho klubu plavcikov. Hoci bol o dva roky mladsi, jeho bezstarostne zartovne maniere ju uvadzali do pomykova a casto mala pocit, ze na nu hladi zvrchu.



     “ Ah, tak ty si ta tajomna chudobna pribuzna z busi, ktora teraz bude u nas byvat?” Privital ju so smiechom prvy krat.

     “ James,” jej nevlastna teta ho odsunula a chytila ju laskavo za ruky: “ Tak ty si Elizabetina dcera, som rada, ze Ta konecne poznam, ako sa ma Tvoj otcim, boli sme ako pes a macka, my dvaja s nim, ked sme vyrastali…” Zrazu sa jej vyblednute modre oci zarosili davnymi spomienkami: “ Povedz mi, ta Cinska stvrt v Broome este existuje, predavali tam najlepsie dobroty..”



     “ Preboha, Mary, nechaj to ubohe dievca vydychnut,” jej nevlastny stryko jej zakyval z kuta kde montoval novy televizor: “ Perpetua, videla si uz tento carovny vydobytok techniky, kupil som ho len vcera…”

     “ George, neviem na co nam to bude, bolo to tak drahe,” Mary si prihladila natupirovane sedive vlasy a tahala Mary k prestretemu stolu.

     “ Neboj sa, Mary, ani sa nebudes chciet od tej skrinky pohnut, hlavne teraz ked zacinaju nase Olympijske hry v Melbourne…”  George oprasil posledny krat televizor a pobral sa k nim.

     “ Ozaj, pisal Vam Jack z Melbourne, nam poslal kartu, zevraj mu to studovanie ide.” Mary sa usmiala na Perpetuu a dala jej tanier: “ Naber si co chces, George je dobry kuchar a teraz ked je na dochodku vari viac ako ja.”



Perpetua sa s chutou pustila do chladenej nakrajanej morky s rybim a zeleninovym salatom.

     “ Pockaj ked vytiahnem lod na ocean, to Vam spravim rybaciu specialitu.” George sa hrdinsky vypol a potom sa nepohodlne zavrtel na novej jedalenskej stolicke: “ Boze tieto hranate stolicky.”

     “ Su moderne, George.” Mary nanho karavo pozrela.

     “ Ja dnes doma nejem, mame ‘party’ v klube plavcikov,” James im zakyval spoza dveri a uz ho nebolo.

     “ Tento najmladsi sa stale tula a moje dve dcery su povydavane po svete, este ze ty si k nam prisla.” Mary sa na nu laskavo usmiala a Perpetua vedela, ze sa tu bude dobre citit.





2.

     “ Vyhrali sme, uz mame 13 zlatych medaili,” George prisiel s krikom na zadny dvor, kde stala skupina ich susedov a priatelov okolo grilovacieho stola.

     “ Uz mas po sesdesiatke a skaces tu ako maly chlapec a pusti sa do grilovania prosim Ta, nechces vyhladovat hosti kvoli tvojim Olympijskym hram,” Mary ho privitala karavo a pokracovala v krajani zeleniny do salatu.

    “ Mary, ale to musime vidiet, nie je nahodou teraz prenos atletiky, John Landy bezi.” Ich dlhorocny priatel, ktory chodil casto rybarcit s Georgom zmurkol na Mary a vsetci sa pobrali do obyvacky pred televizor.

     “ Ja som to vedela, ten televizor je prieklatie, ani sa uz ludia nemaju cas rozpravat,” Mary pozrela na Perpetuu a zapichla zlostne noz do uhorky.




     “ Nevsimaj si to Perpetua, Mary vzdy vybuchne, ale uvidis ona prva bude Johnymu fandit, ked vyhra.” Postarsia vdova zo susedstva chytila Mary a Perpetuu pod pazuchu a viedla ich smerom k obyvacke: “ Tak ako sa Ti paci studovat za sestricku, Perpetua?”

     “ Teraz mame prave praktikum v nemocnici, musim povedat, mnisky ma vela naucili, ale stale nie som zvyknuta na ten rychly kolobeh a ruch, je to taky obrovsky kolos, teda oproti co som…”

Jej hlas zanikol v hlucnom fandeni v obyvacke. George rozdaval pivo z chladnicky a to vsetkym podvihlo naladu a ochladilo ich od pribudajucej horucavy vonku. Zrazu priamy prenos z atletiky bol preruseny zabermi z Madarska, kde ukazali Ruske tanky premavat sa po Budapestianskych uliciach a mierit na ludi.




     “ Co to je, nejaka porucha?” George pristupil k televizoru namrzene a prehodil deviaty kanal, ale ten ukazoval to iste.

     “ Ticho, pocuvajte,” naraz niekto zavelil.

‘ Dnes krvave demonstracie zacali v Polsku a Madarsku, kde Stalinisti boli vystriedani modernejsou vladou v Oktobri tohto roku a Ruske vojska
 opustili tieto uzemia. Ale dnes sa vratili spat a vsetci, ktori demonstruju
su kruto potrestani.’

     “ Co to znamena?” Perpetua sa obratila zmetene na Georga.

     “ Pocula si o krvavom Stalinovi v Rusku, ktori zabil viac ludi ako Hitler, okolo 18 milionov?” Perpetua prikyvla a on pokracoval: “ Nuz tito komunisti okupuju vychodnu Europu a vyzeralo to, ze stracaju silu, ale ako vidis, nedovolia ziadnu demokraciu.”

     “ To je daleko, to sa nas predsa netyka, preco neprepnu spat na atletiku,”zacali sa rozculovat niektori, ale priamy prenos prisiel spat a vsetci rychlo zabudli na neprijemne prerusenie programu.




3.

     Perpetua unavene zatvorila za sebou kovovu starodavnu branu ‘ Rumovej nemocnice’. V duchu sa pousmiala, ked si spomenula ako tato impozatna budova s dvoma kridlami dostala meno. V roku 1810 Guverner Macquarie si uvedomoval, ze rastuce Sydney potrebuje nutne novu nemocnicu, ale nemohol najst dost vyucenych murarov na jej stavbu. Nakoniec dal vyhlasit, ze murarska partia, ktora sa na to da, dostane monopolne povolenie na dovoz 45 000 galonov rumu z Anglicka.
Pomaly sa poberala dolu obchodnou ulicou pomenovanou v jeho mene a kochala sa pohladom na impozatne mestske palace z minuleho storocia obyvanne najbohatsimi obyvatelmi Sydney. Pri bronzovej soche Anglickeho krala Eduarda Siedmeho sa otocila a pobrala sa hore kamennymi schodami k nedostavanemu katolickemu kostoliku svatej Marie.
Slubila mniskam v Broome, ze tu navstivi ich sestry a konecne sa na to odhodlala. Nedokonceny kostolik v strohom gotickom style stal na prostriedku Anglickej zahrady plnnej ruzi a travnikov. Ked vosla do tmaveho interieru s mozajkovymi oknami a ohromnym do nekonecnej vysky sa cnucim stropom, zostala stat v nemom uzase. Zaspominala si na ich maly chudobny kamenny kostolik v Broome a srdce jej zaplavila nezvycajna clivota. Zrazu zbadala staru mnisku zapalovat sviecky na hlavnom majestatnom oltari a pobrala sa za nou. Mniska ju zaregistrovala a kriticky sa na nu pozrela.



     “ Ty nie si z nasej fary, Irka, katolicka, cestujes tadialto?” zasepkala na nu a prebodavala ju pohladom: “ Nas pan vidi vsetko.” Prezehnala sa nakoniec smerom k oltaru a cakala netrpezlivo na odpoved.

Perpetua naraz stratila chut rozpravat a nakoniec len zamrmlala: “ Chcela som vidiet tento kostol.”
     “ Hm, mas divny prizvuk, ale dobre si urobila, ze si prisla do nasho kostola, aj ked nie je dostavany a asi ani nikdy nebude, nie ako ten protestansky vedla.” Mniska si vzdychla a mavla rukou.

     “ Myslite tu katedralu s dvomi vezami na konci parku?’

     “ Ta katedrala bola dostavana uz v roku 1870, ked iba zacali stavat tento kostol a moji rodicia, boh ich pozehnaj museli sa modlit tam, taka nespravodlivost.” Mniska sa rychlo prezehnala a pobrala sa k vychodu.



Perpetua zostala nerozhodne stat pred oltarom. Zrazu si klakla a zacala sa modlit, ako bola zvyknuta kedysi davno. Poprosila o dobre zdravie pre sestru Bernadetu a aby nasla raz Windjana. Darmo sa pytala v nemocnici, domorodci nezili v Sydney a nikto nepocul, ze by sem doviedli zranenych domorodych vojakov. Nikto ani nepocul, ze by domorodci sluzili v armade.
Vela ludi v Sydney ani nikdy nestretli domorodca, pre nich to boli divosi ktori zili a patrili do busi. Podvedome sa dotkla jej ciernej perly na krku a slzy jej vybehli do oci. Rychlo si ich opakom ruky utrela a vybehla von do ostreho slnka a mestskeho hluku.




POKRACOVANIE NABUDUCE





  

No comments:

Post a Comment