“ Tieto Vianoce su horucejsie nez ktorekolvek si tu pamatam,” Mary si utrela pot z cela a pokracovala v krajani Vianocnej morky.
“ To hovoris kazde Vianoce,” zamrmlal George od televizora.
“ Ahojte spolocnost,” rozospaty James strcil nos do jedalne a ked videl Perpetuu prinasat na stol Vianocny puding, zaskeril sa: “ Dnes musis ist do Surf klubu, vcera sme tancovali na plazi…”
“ Twist alebo Jive, nie?” Perpetua sa zasmiala, ked ho videla dupat okolo stola v jeho karovanych sortkach.
“ Co si, videla si Twist tancovat na piesku v slapkach?” James si poklopkal na celo: “ Vola sa to ‘stomp’, jednoducho dupeme do rytmu, alebo mozes skusit ‘rock’n’roll’.” Zajacal posledne slovo Perpetui do ucha a pritom predstieral, ze hra na gitare.
“ Ticho, vy tam, nepocujem spravy,” zakrical George od televizora a pridal zvuk: ‘ Vitame Vas pri obednajsich spravach, dnes je Prvy Vianocny Den, 25. Decembra1958, teplota vystupila v Sydney na 39 stupnov Celzia a specialne slavnostny den je to pre nasho Ministerskeho predsedu Menzies, ktory vyhral jeho stvrte volby …’
“ Vypni to, George pre kristove rany, su predsa Vianoce a chod dorobit tie salaty,” Mary zacala ozdobovat stol cervenymi, zelenymi a zlatymi papierovymi ‘crackers’ a zasepkala si sama pre seba: “ Nase dcery s rodinami tu uz mali byt, dufam, ze sa im po ceste nic nestalo.”
“ Uz idem, ‘love’, uz sa tolko necerti,” George sa s nechutou postavil a ked sa otocil zbadal Jamesa smerovat k umelemu Vianocnemu stromceku :
“ Hej, Mikulasa si prespal, bol tu rano, radsej chod do flaskoveho obchodu a dones dve krabice piva.”
“ Zase ja,” vzdychol si James, hodil na seba tricko a zacal hladat kluce od auta: “ Ked sa vratim, pustim vam Beatles alebo nejaky rock, mam novu platnu, lebo inak tieto Vianoce s Vami ‘staruskovia’ su na umretie…”
“ Ja Ti dam rock,” Mary sa nanho zahnala uterkou, ked sa k nej sklonil a zo zartu jej dal boztek na lice: “ A nemysli, ze si ma udobris a zmenim nazor, na tu svadbu do Melbourne ides s nami.”
“ Mama, to mi nemozes urobit, budete prec cely tyzden, vies, ze potrebujem prazdny byt, urobim najlepsiu party v Sydney, huuu.” A necakajuc na odpoved vyletel von. Sietkove dvere sa za nim s buchotom zaplesli.
“ Cim sa skor odstahuje, tym lepsie,” George zakrical z kuchyne:
“ On vsak nie je dost seriozny na vaznu znamost…”
“ George, on ma na zenenie este cas,” Mary zakricala spat a obratila sa k Perpetui, ktora zasnene pozerala von z okna: “ Chcela by si byt v Broome so svojimi, vsak?”
Perpetua len sklonila hlavu.
“ Tvoja mama sa ma v liste pytala, ci si si tu nasla nejakeho…” Mary zacala opatrne, ale ked zbadala Perpetuin nahnevany vyraz, zdvihla ruky v predstieranej sebeobrane: “ Nemozes jej to mat za zle, Perpetua, o chvilu dostudujes, uz si aj nieco zarobis ako sestra, a prisla si do veku, ze musis mysliet na svoju buducnost.”
“ Mary, ja som sa chcela uz davno odstahovat, jedna zo sestriciek v nemocnici nasla sluznu izbu za…”
“ Perpetua, o tom nechcem ani pocut, tu si doma, ako by som sa pozrela Tvojej matke do oci, mysli na svoju povest.” Mary ju pohladkala materinsky.
“ To su staromodne reci, ja nepotrebujem nikoho aby sa o mna staral.” Perpetu odostrela zaclonu: “ Pozrite Vase vnucata su tu.”
Obidve sa chvilu pozerali ako dve napakovane auta zastali pred ich domcekom a dva mlade pary s parom deti v predskolskom veku zacali vystupovat. Mary rychlo otvorila dvere a s krikom vybehla von. Perpetua sa vybrala za Georgom do kuchyne.
“ Ja nechapem Mary a moju mamu, nutia ma vydavat, ale pritom ked Jack sa zeni, tak somru, ze si nasiel pristahovalku z Rumu…odkial to vlastne je?”
“ Rumunsko, niekde je to v Europe…” George na nu zmurkol: “ Asi trik je v tom dobre sa vydat, skus toto,” podal jej malu lyzicku s bielou omackou.
“ Malo slane,” vratila mu lyzicku: “ Co mate proti Rumunsku?”
“ Pozri sa na nase dcery, su zabezpecene…” Zrazu male dievcatko s maslami sa objavilo v dverach a on ju chytil so smiechom do narucia: “ Ahoj mala Mary, mala Anglicanka.”
“ Preco som Anglicanka, dedko?” Mala Mary sa nanho pozrela spytavo.
2.
Perpetua nervozne preslapovala na verande, kym Pan Weirman jej uz pol hodinu vysvetloval, ze ako uctovnik ma zaruceny staly prijem a dobru perspektivu na zalozenie rodiny. Zbadala ako Mary na nu cez okno vyrecne zmurka a jej dve dcery v identickych pastelovych kostymoch sa chichocu za poharmi so sampanskym. Najradsej by na ne vyplazila jazyk. Nasucho preglgla, ked si spomenula ako ju privitali s ich povestnym: ‘ Uz si si lapla toho doktora v nemocnici?’ a potom ‘ Mozme Ti predstavit pana Weirman, pracuje s mojim muzom v banke a bol taky laskavy sa k nam pripojit, nechce ostat na Vianoce sam.’
Ked naraz zbadala, ze jej nervozny spolocnik so sedivujucimi vlasmi nachvilu prerusil jeho monolog aby si utrel zarosene okuliare, nestracala cas:
“ To bolo velmi zaujimave, pan… pan Weir…” zrazu zapanikovala, lebo si nevedela spomenut jeho meno.
“ Weirman, k Vasim sluzbam spanila Slecna,” s ulysnym usmevom sa sklonil, aby pobozkal jej ruku, ale ona ju stihla odtiahnut: “ Ale pre Vas, Tony.”
“ Pan Weirman, neviem, ci Vam bolo povedane, ale ja…” Perpetua kutikom oka sledovala cez okno ako James rozdal posledne pivo a kyve vsetkym na rozlucku: “ Ja mam hroznu povest, cele noci chodim tancovat na plaz so surfistami, ‘stamp’, poznate to?”
A kym sa ohureny uctovnik stihol spamatat, stupla mu na nohu, az od bolesti zjajkol: “ Tancuje sa to takto,” kyvla mu hlavou na rozlucku a rozbehla sa za Jamesom. Ked otvorila dvere na nastartovanom aute, pozrela sa este raz na osvietenu verandu kde stal zmateny uctovnik: “ A viete co nenavidim viac ako starych Anglicanov?”
“ Cislaaa,” kricala dolu ulicou, az kym auto nenabralo poriadnu rychlost a dom jej nezmizol z dohladu.
3.
Ked vsak zastali pred osvetlenou drevenou chajdou na plazi, odkial sa ozyvala rytmicka hudba, hrmot a krik, stratila vsetku odvahu a pytala sa sama seba, co tam robi. James si z nej celu cestu robil zarty ako sa z jeho chudobnej pribuznej stala v meste rebelka, a ona sa ho znazila ignorovat. Ked vsak odparkoval auto, bez dalsieho pohladu jej smerom vybehol hore schodmi a stratil sa v tancujucom dave.
“ To sa na Teba podoba,” povedala si pre seba a rozmyslala, ci sa vybrat do preplnenej chajdy alebo k tmavemu oceanu, kde videla na plazi horiet par ohnov.
“ A nenavidim nezodpovednych rozmaznanych nevlastnych bratrancov…” Zakricala z plnych pluc smerom k hlucnej chajde a zrazu sa jej ulavilo a lahkym krokom sa vybrala smerom na plaz.
Ked sa priblizila k prvej malej skupinke, ktora sedela okolo maleho ohnika na plazi, videla mlade dievca asi strnastrocne hrat ostosest na gitare a ostatni tiez v trickach a sortkach okolo nej podupavali do rytmu. Potom zacala spievat: ‘ He’s My Blonde Headed Stompie Wompie Real Gone Surfer Boy.’ Chlapci a dievcata okolo nej vyskocili a zacali tancovat dupavy tanec, co im James predvadzal v jedalni. Perpetua tam ako v tranze stala a pozerala na nich. Nikto jej nevenoval pozornost. Zrazu vykriky o pomoc pretali nocny vzduch. Gitara zmlkla a vsetci spozorneli. Dvere na chajde sa nahle otvorili a skupina plavcikov utekala smerom k oceanu. Nez sa sietkove dvere za nimi stihli zaplesknut uz skakali do vody a plavali za panickym hlasom, ktory sa stracal v hukote vln. Preslo len niekolko sekund a uz tahali chlapcensku postavu na plaz aj s jeho surfovou doskou. Vsetci sa okolo nich zhrkli a Perpetua ich zvedavo nasledovala.
“ Je tu doktor?” “Rychlo volajte ambulanciu…” ozyvalo sa okolo nej a kym jeden z plavcikov zacal s procedurou prvej pomoci, par mladasov utekalo smerom k chajde pre pomoc.
“ Perpetua, kde si?” Zrazu pocula volat jej meno a zacala sa s prekvapenim obracat. V tom v jednom z plavcikov spoznala Jamesa, nez stihla nieco povedat, uz ju drapol za ruku a tahal ju do stredu k utopencovi.
“ Ona je sestricka z nemocnice, uhni, aj tak nevies ako sa to poriadne robi..”
Odsunul plavcika, ktory skusal davat umele dychanie a Perpetua sa ocitla zoci voci zmodrenej tvari asi patnastrocneho mladika, ktory nejavil ziadne znaky zivota. Na jeho temene mal modriny, vyzeralo to, ze silny prud ho hodil na utesy a stratil vedomie.
“ Ale ja som este neskoncila…” Pozrela okolo prestrasenych tvari okolo nej, zrazu ta mlada spevacka z plaze potriasla dlhymi zltymi vlasmi a zasycala jej do tvare: “ Kto sa stara, zacni a zachran ho, pocujes…on je nas najlepsi surfer”.
Perpetua si mechanicky v hlave opakovala tisic krat pocute procedury prvej pomoci a pustila sa do prace. Raz, dva, tri, styri, pat…pravidelne stlacat hrudnik, aby sa srdce rozbehlo, vyklonit hlavu dozadu, otvorit usta, stlacit jemne nos a vdychnut z celej sily vzduch do zranenneho ust….a znovu….
Perpetua ako v tranze pravidelne opakovala proceduru az kym sa utopenec neprebral a nezacal kaslat. Jemne ho presunulu do odpocinkovej polohy…a uz tu bola ambulancia. Nez sa stihla spamatat, jej pacient zmizol na nositkach v dverach bieleho auta, ktore vyrazilo so sirenou smerom k mestu.
Mladez sa vytratila k ich ohnom, ako by sa nic nestalo a spievanie a hudba sa znovu zacala ozyvat zo vsetkych stran. Perpetua sa naraz od slabosti podrazili kolena a dopadla do vlhkeho piesku, zrazu prisiel priliv a ona sedela v kaluzi vody.
“ Hej, pod si sadnut k nam, ohen Ta osusi,” mlada spevacka k nej dobehla, chytila ju za ruku a tahala ju k ich ohniku na konci plaze. Perpetua sa nechala tahat a pripadalo jej naraz komicke, ze ona dospela sa necha viest touto ‘zabou’. “ Tu za dunami tak nefuci, hej urobte miesto…” jej priatelia sa hned zacali podavat a az ked jej ohnik opaloval nohy si uvedomila aka je jej zima. “ Little Pattie je moje meno, pocula si moju platnu?” mlada spevacka jej podala flasu: “ Ty uz mas 21nie, ty uz mas dovolene pit, nie ako my…”
“ To je asi jedine, co mam dovolene,” zasmiala sa Perpetua a glgla si z flase: “ Ty chces byt slavna spevacka, vsak?”
“ Ona uz je,” mladik vedla zamrmlal hrdo: “ Jej prva pesnicka bola tento tyzden druha najpopularnejsia hned za Beatles, co ty nepocuvas radio?”
Perpetua sa s prekvapenim otocila na Patie, ktora len zavrtela jej zltou hrivou a oprasila si biele sortky od piesku: “ Pred rokom som vyhrala sutaz spevakov v surfovom klube na opakocnom konci Sydney a ponukli mi nahravaci kontrakt.”
“ Nie som, rodicia sa postavili proti tomu a dobre, ze ma nevyhodili z domu, ze to nie je pre dievca, ze sa obliekam ako ‘vagabund’…ze skoncim na ulici…”
“ A ty?”
“ Ja viem, co chcem a povedala som im, ze ich staromodne nazory si mozu strcit za klobuk.” Rozosmiala sa Pattie, chytila do ruky gitaru a zacala spievat: “ He’s My Blonde Headed Stompie…”
Perpetua sa pridala k nej a bez toho, ze by si to uvedomila spievala: “ He’s My Black Headed Stompie…”
4.
“ Boze moj, to bola svadba,” Elizabeth si vzdychla a posunula si jej damsky klobuk, aby si mohla utriet pot z cela: “ Kedy sa uz konecne ochladi.”
“ Je iba zaciatok leta, otvor si okno,” Elizabethin muz sa na nu ustarostene pozrel soferujuc ich stare auto novou asfaltkou cestou cez uschnutu bus: “ Mala si zostat v Broome, vies, ze doktor povedal, tato cesta bude prilis dlha pre Teba.”
“ Tyzden v aute a noci spime v moteli, co to je,” Elizabeth ho pohladila na zatylku a potom sa otocila dozadu k Perpetuii: “ Som rada, ze stravis dovolenku s nami, uvidis, ako sa Broome zmenil, sestra Bernadetta sa Ta uz nevie dockat…vravi, ze ju musis naucit vsetko nove…”
“ Pisala mi, ze sa znovu neciti dobre,” Perpetua zamrmlala zo zadneho sedadla.
“ Ona sa zo vsetkeho vystrabi, je ako stary dub, co vydrzi vsetky burky, ona este aj mna prezije…” Elizabeth sa trpko zasmiala, ale potom sa dychtivo otocila k Perpetui: “ A neustale sa ma pyta, ci sa uz budes vydavat, co jej mam povedat?”
“ Co vravis na Jack zenu, Ronda je jej meno, nie?” Perpetua sa naklonila k otcimovi ignorujuc jej otazku: “ Teda skratka jej mena, lebo cele meno je Rodo…a uz som zabudla.”
“ Je to taka zvlastna rasa, ti Rumuni, tie ich svadobne zvyky a tazko im rozumiet, ten ich tvrdy prizvuk…”
“ Pocula si, ze Rondin otec sa tiez prezyva ‘Jack’, zacali ho tak volat farmari okolo, tie ich mena su proste nevyslovytelne…” Elizabeth mu skocila do reci vidiac, ze z Perpetui nic viac nedostane.
“ Ale Rondin otec je nezvycajne zrucny farmar, vsetko si sam vyraba, vsetko si opravi akurat chudak, este nechape, ze toto nie je Europa,” Perpetuin otcim si vzdychol a ukazal rukou na suchotu okolo.
“ Vyzeral tak hrozivo, ked zazeral spod toho cierneho obocia a nehovoril nic, boze a videl si tu jeho rozpadavajucu sa farmu, len zakladny domavyrobeny nabytok, obite hrnciky a nic, moj otec…”
“ Tvoj otec zdedil prosperujucu farmu s Irskym nabytkom a kristalom, dovezenym specialne pre Vasu rodinu, tento chlap sem prisiel s prazdnymi rukami len par rokov dozadu,” prerusil ju jej muz hnevlivo: “ Je katolik, videla si bibliu a nakoniec, vsetko co zarobi ide na skolske poplatky pre jeho dceru studujucu v meste.”
“ Ona je sikovna, sekretarka vo firme, kde Jack robi, tam sa zoznamili nie?” Elizabeth si vzdychla a ked nedostala odpoved, sama pre seba si somrala: “ Ved nakoniec, oni byvaju v Melbourne, tak preco by ma malo trapit ako ten divny chlap byva…”
Perpetua prestala mamu pocuvat a v myslienkach si vybavila domcek zbity z latiek s pristavnou dielnou na konci prasnej cesty. Kde sa obzrela boli len vyschnute polia a skupiny vyschnutych stromov. Ked vsetci vystupili a Rondin otec s jeho bratom im kyvali spoza domu, kde piekli maso, Perpetua
zbadala v dialke pri nadrzi s vodou malu postavu.
“ Kto to tam je?” Chytila Jacka za rukav, ktory sa uz bral zvitat s Rondinym otcom.
“ To je Raymond, Rondin brat, on je velmi nesmely, nie je zvyknuty na vela ludi, ak chces chod za nim, Ronda Ti bude vdacna.”
“ Nechodi do skoly?” Perpetua sa spytala, ale zbadala, ze Jack jej uz nevenuje pozornost. Tajomna Ronda s dlhymi ciernymi vlasmi a hlbokymi tmavymi ocami sa k nim blizila a Jack stratil pojem o svete.
Ked sa cez pichlavu suchu travu konecne dopracovala k nadrzi, neisto zastala pozorujuc drobneho asi desatrocneho chlapca v tmavom kabatiku a kratkych nohaviciach otoceneho chrbtom k nej. Nakoniec sa odhodlala, priblizila sa k nemu a dotkla sa jeho rukava: “ Raymond?”
Chlapec uskocil ako hadom ustipnuty a zakryl si tvar rukami ako v sebeobrane. Perpetua sa zhacila a potom potichu povedala:
“ Moje meno je Perpetua, moj nevlastny brat si zobral tvoju sestru za zenu, teraz sme vlastne rodina,” ked chlapec nezmenil poziciu, odstupila dalej a sadla si k vode: “ Boze, chyba mi modry ocean a zlty piestok, nemohla by som zit takto, je to take depresivne, akoby tu…”
Naraz zbadala ako chlapec vystartoval a mizne smerom k novovystavanej ohrade na konci nadrze. Po chvili sa otocil a kyvol jej, aby ho nasledovala.
Ked vosli do ohrady, Raymond ukazal na kopu hliny v strede z ktorej trcali biele slepacie kridla: “ Vsetky su mrtve, bolo ich styridsat.”
Perpetua ho s uzasom pozorovala, ako nahle ozil, napodobnoval vystrely z pusky: “ Boom, boom, papa ich postrielal a, a”, naraz zacal dvihat ruky hore a dole: “ A stryko ich dobil lopatou, takto, bac, bac.”
“ Preco?” Perpetua zasepkala v nemom uzase.
“ Boli chore,” chlapec pokrcil plecami a pobral sa k domu.
“ Pockaj,” Perpatua dychcala za nim, odhanajuc drze muchy: “ Kde si sa naucil tak dobre po Anglicky?”
“ Chodim do Katolickej Skoly, je to daleko…”
“ Paci sa Ti tam?”
Raymond len mykol plecami.
“ Ja viem, chyba Ti otec a tvoj stryko…”
“ Stryko s nami nebyva, pomaha stavat priehradu na severe.”
“ Ah, a kde je Tvoja mama?” Perpetua olutovala otazku, lebo Raymond naraz zastal a jeho tmava tvar vyjadrovala tolko smutku, akoby pred nou stal stary clovek nie dieta. Len vtedy si vsimla jeho svetle modre oci, ktore boli v nezvycajnom kontraste s jeho ciernymi vlnitymi vlasmi.
“ Ma vlasy ako ty,” Nakoniec povedal a chytil ju za ruku. Pomaly kracali smerom k domceku, kde sa odzadu ozyval clivy spec Raymondovho stryka a vesely dzavot navstevnikov. Raymond ju zaviedol do jednoducho zariadenej kuchyni s nabytkom zbitym z dosak roznej velkosti a on zmizol v jednej z bocnych izieb. O chvilu sa vratil s obitym malym kufrom. Ked ho otvoril, zbadala starodavnu bibliu v cudnom pisme a par knih. Naspodu lezali listy zviazane hodvabnou stuzkou.
“ Raymond, odnes to spat, to su urcite veci tvojho otca,” Perpetua zacala protestovat, ked chlapec jej strcil pod nos cierno bielu fotografiu mladej zeny s hodvabnymi plavymi vlasmi a modrymi ocami so svadobnym zavojom sediacu vedla mladsej podoby Raymondovho otca.
Raymond otocil fotografiu a pomaly cital: ‘ Hamburg 1938’.
“ To je v Nemecku, nie?”
Raymond pomaly prikyvol: “ Papa tam pracoval a mama mi vravela, ze bol do nej tak zblazneny, ze ked povedala, ze si ho nevezme, tak sa chcel odrstrelit, takto..” chlapec naraz ozil a predstieral, ze si kladie hlaven revolvera k hlave.”
“ To musi byt velka laska, kde je teraz, odisla spat do Nemecka?” Perpetua naraz bola velmi zvedava.
Raymond pomaly pokrutil hlavou a zahladel sa von oknom, kde jeho stryko
si popijal z flasky domace: “ Usla s mojim druhym strykom do Melbourne,
papa povedal, ze ked ho stretne, tak ho zabije.”
“ Perpetua, Perpetua, pocuvas ma?” Netrpezlivy hlas jej Mamy prenikol do jej povedomia: “ Ako sa vola Rondin brat, ty si sa s nim rozpravala?”
“ Raymond,” nasucho preglgla Perpetua.
“ Raymond, veru tak, divne chlapca, nieco s nim nie je v poriadku, urcite z neho nic suce nevyrastie.”
“ Asi nie,” prikyvol jej otcim: “ Ale vies co mi je divne, preco odmietli prist na svadbu, ubohe dievca, ziadnu rodinu tam nemala.”
“ A my sme sa museli trepat cely den na tu ich hroznu farmu, divne zvyky najmoveru,” Skonstatovala Elizabeth a vraskavou rukou s perfektne nafarbenymi nechtami si vytrhla nitku zo sukne: “ Boze, pozri moj novy kostym je cely zniceny, tolko som zanho vyvalila, krajcirka ma ubezpecila, ze je to najnovsia moda z Londyna, ale uz ani sit dnes nevedia poriadne…” Perpetua sa zahladela na zaokruhlujucu sa postavu sediacu pred nou. Co sa stalo s jej mamou, rozmyslala v duchu, tak toto znamena starnut?
POKRACOVANIE NABUDUCE
Mili moji Slovaci, tato poviedka k Vam mala prist na Vianoce, ale ako to uz v nasom ubehanom svete chodi, vsetko si mozes kupit, len nie cas a tak si mozete precitat Vianocnu poviedku z Australie s dvojmesacnym opozdenim.
Aspon sa Vam spravia chutky na bliziacu sa letnu dovolenkovu sezonu, ktora uz k Vam pride za tri mesiace a potom sa uz budete vyvalovat v sieti v slnkom rozziarenej zahrade...presne ako ja...tak dobre citanie a este lepsie snivanie o lete...
Mili moji Slovaci, tato poviedka k Vam mala prist na Vianoce, ale ako to uz v nasom ubehanom svete chodi, vsetko si mozes kupit, len nie cas a tak si mozete precitat Vianocnu poviedku z Australie s dvojmesacnym opozdenim.
Aspon sa Vam spravia chutky na bliziacu sa letnu dovolenkovu sezonu, ktora uz k Vam pride za tri mesiace a potom sa uz budete vyvalovat v sieti v slnkom rozziarenej zahrade...presne ako ja...tak dobre citanie a este lepsie snivanie o lete...
No comments:
Post a Comment