Moj sused pstros

Moj sused pstros

Pre Slovakov doma z laskou zo Zapadnej Australie


Niektori ludia zbieraju anekdoty, ini si prinasaju musle z dalekych ciest, ja si ukladam utrzky rozhovor, vyraz tvare,
dotyk ruky, odraz slnka na hladine, dozvuk krokov na kamennej dlazbe...milion nesuvislych vnemov v mojej pamati.
Ked polozim pero na papier tak sa naraz vynoria a ten kalejdoskop vnemov sa vyformuje do mojej dalsej basne a ci poviedky. Mnohi moji Slovenski citatelia mi napisali,ze im uz nestacia ich znalosti Anglictiny sledovat moje pisacky na Australskych blogoch, tak skusim znovu trosku moju matercinu...

Monday, February 28, 2011

SVADBA V MELBOURNE CAST OSMA


 “ Tieto Vianoce su horucejsie nez ktorekolvek si tu pamatam,” Mary si utrela pot z cela a pokracovala v krajani Vianocnej morky.

       “ To hovoris kazde Vianoce,” zamrmlal George od televizora.

       “ Ahojte spolocnost,” rozospaty James strcil nos do jedalne a ked videl Perpetuu prinasat na stol Vianocny puding, zaskeril sa: “ Dnes musis ist do Surf klubu, vcera sme tancovali na plazi…”

       “ Twist alebo Jive, nie?”  Perpetua sa zasmiala, ked ho videla dupat okolo stola v jeho karovanych sortkach.

      “ Co si, videla si Twist tancovat na piesku v slapkach?” James si poklopkal na celo: “ Vola sa to ‘stomp’, jednoducho dupeme do rytmu, alebo mozes skusit ‘rock’n’roll’.” Zajacal posledne slovo Perpetui do ucha a pritom predstieral, ze hra na gitare.

       “ Ticho, vy tam, nepocujem spravy,” zakrical George od televizora a pridal zvuk: ‘ Vitame Vas pri obednajsich spravach, dnes je Prvy Vianocny Den, 25. Decembra1958, teplota vystupila v Sydney na 39 stupnov Celzia a specialne slavnostny den je to pre nasho Ministerskeho predsedu Menzies, ktory vyhral jeho stvrte volby …’

       “ Vypni to, George pre kristove rany, su predsa Vianoce a chod dorobit tie salaty,” Mary zacala ozdobovat stol cervenymi, zelenymi a zlatymi papierovymi ‘crackers’ a zasepkala si sama pre seba: “ Nase dcery s rodinami tu uz mali byt, dufam, ze sa im po ceste nic nestalo.”

     “ Uz idem, ‘love’, uz sa tolko necerti,” George sa s nechutou postavil a ked sa otocil zbadal Jamesa smerovat k umelemu Vianocnemu stromceku : 
“ Hej, Mikulasa si prespal, bol tu rano, radsej chod do flaskoveho obchodu a dones dve krabice piva.”

      “ Zase ja,” vzdychol si James, hodil na seba tricko a zacal hladat kluce od auta: “ Ked sa vratim, pustim vam Beatles alebo nejaky rock, mam novu platnu, lebo inak tieto Vianoce s Vami ‘staruskovia’ su na umretie…”

      “ Ja Ti dam rock,” Mary sa nanho zahnala uterkou, ked sa k nej sklonil a zo zartu jej dal boztek na lice: “ A nemysli, ze si ma udobris a zmenim nazor, na tu svadbu do Melbourne ides s nami.”

      “ Mama, to mi nemozes urobit, budete prec cely tyzden, vies, ze potrebujem prazdny byt, urobim najlepsiu party v Sydney, huuu.” A necakajuc na odpoved vyletel von. Sietkove dvere sa za nim s buchotom zaplesli.

     “ Cim sa skor odstahuje, tym lepsie,” George zakrical z kuchyne: 
“ On vsak nie je dost seriozny na vaznu znamost…”

     “ George, on ma na zenenie este cas,” Mary zakricala spat a obratila sa k Perpetui, ktora zasnene pozerala von z okna: “ Chcela by si byt v Broome so svojimi, vsak?”


Perpetua len sklonila hlavu.

     “ Tvoja mama sa ma v liste pytala, ci si si tu nasla nejakeho…” Mary zacala opatrne, ale ked zbadala Perpetuin nahnevany vyraz, zdvihla ruky v predstieranej sebeobrane: “ Nemozes jej to mat za zle, Perpetua, o chvilu dostudujes, uz si aj nieco zarobis ako sestra, a prisla si do veku, ze musis mysliet na svoju buducnost.”

      “ Mary, ja som sa chcela uz davno odstahovat, jedna zo sestriciek v nemocnici nasla sluznu izbu za…”

      “ Perpetua, o tom nechcem ani pocut, tu si doma, ako by som sa pozrela Tvojej matke do oci, mysli na svoju povest.” Mary ju pohladkala materinsky.

      “ To su staromodne reci, ja nepotrebujem nikoho aby sa o mna staral.” Perpetu odostrela zaclonu: “ Pozrite Vase vnucata su tu.”

Obidve sa chvilu pozerali ako dve napakovane auta zastali pred ich domcekom a dva mlade pary s parom deti v predskolskom veku zacali vystupovat. Mary rychlo otvorila dvere a s krikom vybehla von. Perpetua sa vybrala za Georgom do kuchyne. 

     “ Ja nechapem Mary a moju mamu, nutia ma vydavat, ale pritom ked Jack sa zeni, tak somru, ze si nasiel pristahovalku z Rumu…odkial to vlastne je?”

     “ Rumunsko, niekde je to v Europe…” George na nu zmurkol: “ Asi trik je v tom dobre sa vydat, skus toto,” podal jej malu lyzicku s bielou omackou.

     “ Malo slane,” vratila mu lyzicku: “ Co mate proti Rumunsku?”

     “ Pozri sa na nase dcery, su zabezpecene…” Zrazu male dievcatko s maslami sa objavilo v dverach a on ju chytil so smiechom do narucia: “ Ahoj mala Mary, mala Anglicanka.”

     “ Preco som Anglicanka, dedko?” Mala Mary sa nanho pozrela spytavo.

     “ Lebo tvoj otecko, postmajster pochadza z Anglicka, presne ako my.”



2.

    Perpetua nervozne preslapovala na verande, kym Pan Weirman jej uz pol hodinu  vysvetloval, ze ako uctovnik ma zaruceny staly prijem a dobru perspektivu na zalozenie rodiny. Zbadala ako Mary na nu cez okno vyrecne zmurka a jej dve dcery v identickych pastelovych kostymoch sa chichocu za poharmi so sampanskym. Najradsej by na ne vyplazila jazyk. Nasucho preglgla, ked si spomenula ako ju privitali s ich povestnym: ‘ Uz si si lapla toho doktora v nemocnici?’ a potom ‘ Mozme Ti predstavit pana Weirman, pracuje s mojim muzom v banke a bol taky laskavy sa k nam pripojit, nechce ostat na Vianoce sam.’

Ked naraz zbadala, ze jej nervozny spolocnik so sedivujucimi vlasmi nachvilu prerusil jeho monolog aby si utrel zarosene okuliare, nestracala cas:

     “ To bolo velmi zaujimave, pan… pan Weir…” zrazu zapanikovala, lebo si nevedela spomenut jeho meno.

      “ Weirman, k Vasim sluzbam spanila Slecna,” s ulysnym usmevom sa sklonil, aby pobozkal jej ruku, ale ona ju stihla odtiahnut: “ Ale pre Vas, Tony.”

      “ Pan Weirman, neviem, ci Vam bolo povedane, ale ja…” Perpetua kutikom oka sledovala cez okno ako James rozdal posledne pivo a kyve vsetkym na rozlucku: “ Ja mam hroznu povest, cele noci chodim tancovat na plaz so surfistami, ‘stamp’, poznate to?”

A kym sa ohureny uctovnik stihol spamatat, stupla mu na nohu, az od bolesti zjajkol: “ Tancuje sa to takto,” kyvla mu hlavou na rozlucku a rozbehla sa za Jamesom. Ked otvorila dvere na nastartovanom aute, pozrela sa este raz na osvietenu verandu kde stal zmateny uctovnik: “ A viete co nenavidim viac ako starych Anglicanov?” 

     “ Cislaaa,” kricala dolu ulicou, az kym auto nenabralo poriadnu rychlost a dom jej nezmizol z dohladu.


                                              
3.


     Ked vsak zastali pred osvetlenou drevenou chajdou na plazi, odkial sa ozyvala rytmicka hudba, hrmot a krik, stratila vsetku odvahu a pytala sa sama seba, co tam robi. James si z nej celu cestu robil zarty ako sa z jeho chudobnej pribuznej stala v meste rebelka, a ona sa ho znazila ignorovat. Ked vsak odparkoval auto, bez dalsieho pohladu jej smerom vybehol hore schodmi a stratil sa v tancujucom dave.

     “ To sa na Teba podoba,” povedala si pre seba a rozmyslala, ci sa vybrat do preplnenej chajdy alebo k tmavemu oceanu, kde videla na plazi horiet par ohnov. 

     “ A nenavidim nezodpovednych rozmaznanych nevlastnych bratrancov…” Zakricala z plnych pluc smerom k hlucnej chajde a zrazu sa jej ulavilo a lahkym krokom sa vybrala smerom na plaz.

Ked sa priblizila k prvej malej skupinke, ktora sedela okolo maleho ohnika na plazi, videla mlade dievca asi strnastrocne hrat ostosest na gitare a ostatni tiez v trickach a sortkach okolo nej podupavali do rytmu. Potom zacala spievat: ‘ He’s My Blonde Headed Stompie Wompie Real Gone Surfer Boy.’ Chlapci a dievcata okolo nej vyskocili a zacali tancovat dupavy tanec, co im James predvadzal v jedalni. Perpetua tam ako v tranze stala a pozerala na nich. Nikto jej nevenoval pozornost. Zrazu vykriky o pomoc pretali nocny vzduch. Gitara zmlkla a vsetci spozorneli. Dvere na chajde sa nahle otvorili a skupina plavcikov utekala smerom k oceanu. Nez sa sietkove dvere za nimi stihli zaplesknut uz skakali do vody a plavali za panickym hlasom, ktory sa stracal v hukote vln. Preslo len niekolko sekund a uz tahali chlapcensku postavu na plaz aj s jeho surfovou doskou. Vsetci sa okolo nich zhrkli a Perpetua ich zvedavo nasledovala.


     “ Je tu doktor?” “Rychlo volajte ambulanciu…” ozyvalo sa okolo nej a kym jeden z plavcikov zacal s procedurou prvej pomoci, par mladasov utekalo smerom k chajde pre pomoc.

      “ Perpetua, kde si?” Zrazu pocula volat jej meno a zacala sa s prekvapenim obracat. V tom v jednom z plavcikov spoznala Jamesa, nez stihla nieco povedat, uz ju drapol za ruku a tahal ju do stredu k utopencovi.
“ Ona je sestricka z nemocnice, uhni, aj tak nevies ako sa to poriadne robi..”
Odsunul plavcika, ktory skusal davat umele dychanie a Perpetua sa ocitla zoci voci zmodrenej tvari asi patnastrocneho mladika, ktory nejavil ziadne znaky zivota. Na jeho temene mal modriny, vyzeralo to, ze silny prud ho hodil na utesy a stratil vedomie.    

    “ Ale ja som este neskoncila…” Pozrela okolo prestrasenych tvari okolo nej, zrazu ta mlada spevacka z plaze potriasla dlhymi zltymi vlasmi a zasycala jej do tvare: “ Kto sa stara, zacni a zachran ho, pocujes…on je nas najlepsi surfer”.

Perpetua si mechanicky v hlave opakovala tisic krat pocute procedury prvej pomoci a pustila sa do prace. Raz, dva, tri, styri, pat…pravidelne stlacat hrudnik, aby sa srdce rozbehlo, vyklonit hlavu dozadu, otvorit usta, stlacit jemne nos a vdychnut z celej sily vzduch do zranenneho ust….a znovu….

Perpetua ako v tranze pravidelne opakovala proceduru az kym sa utopenec neprebral a nezacal kaslat. Jemne ho presunulu do odpocinkovej polohy…a uz tu bola ambulancia. Nez sa stihla spamatat, jej pacient zmizol na nositkach v dverach bieleho auta, ktore vyrazilo so sirenou smerom k mestu.
Mladez sa vytratila k ich ohnom, ako by sa nic nestalo a spievanie a hudba sa znovu zacala ozyvat zo vsetkych stran. Perpetua sa naraz od slabosti podrazili kolena a dopadla do vlhkeho piesku, zrazu prisiel priliv a ona sedela v kaluzi vody.

      “ Hej, pod si sadnut k nam, ohen Ta osusi,” mlada spevacka k nej dobehla, chytila ju za ruku a tahala ju k ich ohniku na konci plaze. Perpetua sa nechala tahat a pripadalo jej naraz komicke, ze ona dospela sa necha viest touto ‘zabou’. “ Tu za dunami tak nefuci, hej urobte miesto…” jej priatelia sa hned zacali podavat a az ked jej ohnik opaloval nohy si uvedomila aka je jej zima. “ Little Pattie je moje meno, pocula si moju platnu?” mlada spevacka jej podala flasu: “ Ty uz mas 21nie, ty uz mas dovolene pit, nie ako my…” 

     “ To je asi jedine, co mam dovolene,” zasmiala sa Perpetua a glgla si z flase: “ Ty chces byt slavna spevacka, vsak?”

      “ Ona uz je,” mladik vedla zamrmlal hrdo: “ Jej prva pesnicka bola tento tyzden druha najpopularnejsia hned za Beatles, co ty nepocuvas radio?”

Perpetua sa s prekvapenim otocila na Patie, ktora len zavrtela jej zltou hrivou a oprasila si biele sortky od piesku: “ Pred rokom som vyhrala sutaz spevakov v surfovom klube na opakocnom konci Sydney a ponukli mi nahravaci kontrakt.”

      “ Ty si jedna velmi stastna ‘ baba’.” Perpetua vyhrkla zavistlivo.


      “ Nie som, rodicia sa postavili proti tomu a dobre, ze ma nevyhodili z domu, ze to nie je pre dievca, ze sa obliekam ako ‘vagabund’…ze skoncim na ulici…”

      “ A ty?”

      “ Ja viem, co chcem a povedala som im, ze ich staromodne nazory si mozu strcit za klobuk.” Rozosmiala sa Pattie, chytila do ruky gitaru a zacala spievat: “ He’s My Blonde Headed Stompie…”

Perpetua sa pridala k nej a bez toho, ze by si to uvedomila spievala: “ He’s My Black Headed Stompie…”




4.

     “ Boze moj, to bola svadba,” Elizabeth si vzdychla a posunula si jej damsky klobuk, aby si mohla utriet pot z cela: “  Kedy sa uz konecne ochladi.”

     “ Je iba zaciatok leta, otvor si okno,” Elizabethin muz sa na nu ustarostene pozrel soferujuc ich stare auto novou asfaltkou cestou cez uschnutu bus: “ Mala si zostat v Broome, vies, ze doktor povedal, tato cesta bude prilis dlha pre Teba.”

     “ Tyzden v aute a noci spime v moteli, co to je,” Elizabeth ho pohladila na zatylku a potom sa otocila dozadu k Perpetuii: “ Som rada, ze stravis dovolenku s nami, uvidis, ako sa Broome zmenil, sestra Bernadetta sa Ta uz nevie dockat…vravi, ze ju musis naucit vsetko nove…”

     “ Pisala mi, ze sa znovu neciti dobre,” Perpetua zamrmlala zo zadneho sedadla.

     “ Ona sa zo vsetkeho vystrabi, je ako stary dub, co vydrzi vsetky burky, ona este aj mna prezije…” Elizabeth sa trpko zasmiala, ale potom sa dychtivo otocila k Perpetui: “ A neustale sa ma pyta, ci sa uz budes vydavat, co jej mam povedat?”

     “ Co vravis na Jack zenu, Ronda je jej meno, nie?” Perpetua sa naklonila k otcimovi ignorujuc jej otazku: “ Teda skratka jej mena, lebo cele meno je Rodo…a uz som zabudla.”

     “ Je to taka zvlastna rasa, ti Rumuni, tie ich svadobne zvyky a tazko im rozumiet, ten ich tvrdy prizvuk…”

      “ Pocula si, ze Rondin otec sa tiez prezyva ‘Jack’, zacali ho tak volat farmari okolo, tie ich mena su proste nevyslovytelne…” Elizabeth mu skocila do reci vidiac, ze z Perpetui nic viac nedostane.


      “ Ale Rondin otec je nezvycajne zrucny farmar, vsetko si sam vyraba, vsetko si opravi akurat chudak, este nechape, ze toto nie je Europa,” Perpetuin otcim si vzdychol a ukazal rukou na suchotu okolo.

     “ Vyzeral tak hrozivo, ked zazeral spod toho cierneho obocia a nehovoril nic, boze a videl si tu jeho rozpadavajucu sa farmu, len zakladny domavyrobeny nabytok, obite hrnciky a nic, moj otec…”

     “ Tvoj otec zdedil prosperujucu farmu s Irskym nabytkom a kristalom, dovezenym specialne pre Vasu rodinu, tento chlap sem prisiel s prazdnymi rukami len par rokov dozadu,” prerusil ju jej muz hnevlivo: “ Je katolik, videla si bibliu a nakoniec, vsetko co zarobi ide na skolske poplatky pre jeho dceru studujucu v meste.”

     “ Ona je sikovna, sekretarka vo firme, kde Jack robi, tam sa zoznamili nie?” Elizabeth si vzdychla a ked nedostala odpoved, sama pre seba si somrala: “ Ved nakoniec, oni byvaju v Melbourne, tak preco by ma malo trapit ako ten divny chlap byva…”

Perpetua prestala mamu pocuvat a v myslienkach si vybavila domcek zbity z latiek s pristavnou dielnou na konci prasnej cesty. Kde sa obzrela boli len vyschnute polia a skupiny vyschnutych stromov. Ked vsetci vystupili a Rondin otec s jeho bratom im kyvali spoza domu, kde piekli maso, Perpetua
zbadala v dialke pri nadrzi s vodou malu postavu.
     “ Kto to tam je?” Chytila Jacka za rukav, ktory sa uz bral zvitat s Rondinym otcom.
     “ To je Raymond, Rondin brat, on je velmi nesmely, nie je zvyknuty na vela ludi, ak chces chod za nim, Ronda Ti bude vdacna.” 
     “ Nechodi do skoly?” Perpetua sa spytala, ale zbadala, ze Jack jej uz nevenuje pozornost. Tajomna Ronda s dlhymi ciernymi vlasmi a hlbokymi tmavymi ocami sa k nim blizila a Jack stratil pojem o svete.
Ked sa cez pichlavu suchu travu konecne dopracovala k nadrzi, neisto zastala pozorujuc drobneho asi desatrocneho chlapca v tmavom kabatiku a kratkych nohaviciach otoceneho chrbtom k nej. Nakoniec sa odhodlala, priblizila sa k nemu a dotkla sa jeho rukava: “ Raymond?”
Chlapec uskocil ako hadom ustipnuty a zakryl si tvar rukami ako v sebeobrane. Perpetua sa zhacila a potom potichu povedala: 
    “ Moje meno je Perpetua, moj nevlastny brat si zobral tvoju sestru za zenu, teraz sme vlastne rodina,” ked chlapec nezmenil poziciu, odstupila dalej a sadla si k vode: “ Boze, chyba mi modry ocean a zlty piestok, nemohla by som zit takto, je to take depresivne, akoby tu…”

Naraz zbadala ako chlapec vystartoval a mizne smerom k novovystavanej ohrade na konci nadrze. Po chvili sa otocil a kyvol jej, aby ho nasledovala.   
Ked vosli do ohrady, Raymond ukazal na kopu hliny v strede z ktorej trcali biele slepacie kridla: “ Vsetky su mrtve, bolo ich styridsat.”
Perpetua ho s uzasom pozorovala, ako nahle ozil, napodobnoval vystrely z pusky: “ Boom, boom, papa ich postrielal a, a”, naraz zacal dvihat ruky hore a dole: “ A stryko ich dobil lopatou, takto, bac, bac.”
     “ Preco?” Perpetua zasepkala v nemom uzase.
     “ Boli chore,” chlapec pokrcil plecami a pobral sa k domu.
     “ Pockaj,” Perpatua dychcala za nim, odhanajuc drze muchy: “ Kde si sa naucil tak dobre po Anglicky?”
     “ Chodim do Katolickej Skoly, je to daleko…”
     “ Paci sa Ti tam?”
Raymond len mykol plecami.
      “ Ja viem, chyba Ti otec a tvoj stryko…”
      “ Stryko s nami nebyva, pomaha stavat priehradu na severe.”
      “ Ah, a kde je Tvoja mama?” Perpetua olutovala otazku, lebo Raymond naraz zastal a jeho tmava tvar vyjadrovala tolko smutku, akoby pred nou stal stary clovek nie dieta. Len vtedy si vsimla jeho svetle modre oci, ktore boli v nezvycajnom kontraste s jeho ciernymi vlnitymi vlasmi.
     “ Ma vlasy ako ty,” Nakoniec povedal a chytil ju za ruku. Pomaly kracali smerom k domceku, kde sa odzadu ozyval clivy spec Raymondovho stryka a vesely dzavot navstevnikov. Raymond ju zaviedol do jednoducho zariadenej kuchyni s nabytkom zbitym z dosak roznej velkosti a on zmizol v jednej z bocnych izieb. O chvilu sa vratil s obitym malym kufrom. Ked ho otvoril, zbadala starodavnu bibliu v cudnom pisme a par knih. Naspodu lezali listy zviazane hodvabnou stuzkou.
     “ Raymond, odnes to spat, to su urcite veci tvojho otca,” Perpetua zacala protestovat, ked chlapec jej strcil pod nos cierno bielu fotografiu mladej zeny s hodvabnymi plavymi vlasmi a modrymi ocami so svadobnym zavojom sediacu vedla mladsej podoby Raymondovho otca.
      Perpetua sa nanho prekvapene pozrela: “ Mas jej oci, ona je tiez Rumunka?”

Raymond otocil fotografiu a pomaly cital: ‘ Hamburg 1938’.
      “ To je v Nemecku, nie?”
Raymond pomaly prikyvol: “ Papa tam pracoval a mama mi vravela, ze bol do nej tak zblazneny, ze ked povedala, ze si ho nevezme, tak sa chcel odrstrelit, takto..” chlapec naraz ozil a predstieral, ze si kladie hlaven revolvera k hlave.”
     “ To musi byt velka laska, kde je teraz, odisla spat do Nemecka?” Perpetua naraz bola velmi zvedava.
Raymond pomaly pokrutil hlavou a zahladel sa von oknom, kde jeho stryko
si popijal z flasky domace: “ Usla s mojim druhym strykom do Melbourne,
papa povedal, ze ked ho stretne, tak ho zabije.”
     “ Perpetua, Perpetua, pocuvas ma?” Netrpezlivy hlas jej Mamy prenikol do jej povedomia: “ Ako sa vola Rondin brat, ty si sa s nim rozpravala?”

     “ Raymond,” nasucho preglgla Perpetua.

     “ Raymond, veru tak, divne chlapca, nieco s nim nie je v poriadku, urcite z neho nic suce nevyrastie.”

     “ Asi nie,” prikyvol jej otcim: “ Ale vies co mi je divne, preco odmietli prist na svadbu, ubohe dievca, ziadnu rodinu tam nemala.”

     “ A my sme sa museli trepat cely den na tu ich hroznu farmu, divne zvyky najmoveru,” Skonstatovala Elizabeth a vraskavou rukou s perfektne nafarbenymi nechtami si vytrhla nitku zo sukne: “ Boze, pozri moj novy kostym je cely zniceny, tolko som zanho vyvalila, krajcirka ma ubezpecila, ze je to najnovsia moda z Londyna, ale uz ani sit dnes nevedia poriadne…” Perpetua sa zahladela na zaokruhlujucu sa postavu sediacu pred nou. Co sa stalo s jej mamou, rozmyslala v duchu, tak toto znamena starnut?


POKRACOVANIE NABUDUCE

Mili moji Slovaci, tato poviedka k Vam mala prist na Vianoce, ale ako to uz v nasom ubehanom svete chodi, vsetko si mozes kupit, len nie cas a tak si mozete precitat Vianocnu poviedku z Australie s dvojmesacnym opozdenim.
Aspon sa Vam spravia chutky na bliziacu sa letnu dovolenkovu sezonu, ktora uz k Vam pride za tri mesiace a potom sa uz budete vyvalovat v sieti v slnkom rozziarenej zahrade...presne ako ja...tak dobre citanie a este lepsie snivanie o lete...



  
     

No comments:

Post a Comment