“ Auch, sestricka, kvoli Vam este raz rad spadnem z kona,” skeril sa krotitel divych koni, ktoreho doviezli nad ranom do ich nemocnice.
“ Radsej to neskusaj, Wild Jimmy, lebo mozes si hladat nove remeslo,
aj tak s touto nohou velmi nerataj, ostanes krivy.” Zakrical na neho z vedlajsej miestnosti doktor.
“ Doktorko, ja som sa dostal z horsej slamastiky, naposledy ma domorodci priviedli k zivotu v hlbokej busi a tu som, Vam doktorom sa neda verit…auch.”
Perpetua mu naschval stiahla obvaz trosku silnejsie na nohe a huncutsky nanho pozrela: “ Jimmy na tvojom mieste by som sa hned pomodlila, ze si tu stihol doktora na jeho pravidelnej obchodzke, inak by si skoncil v mojich rukach a ja som kosti este nenapravala.”
Doktor presiel okolo nich so zbalenym kufrikom a kyvol na Perpetuu, aby ho nasledovala. Ked stali za klastornou nemocnicou vonku na prasnom priestranstve usmial sa na nu a pozrel na jej velke brucho: “ Take dva tyzdne maximalne, ak budu komplikacie, zavolajte.”
“ Mnisky sa o mna postaraju, nebudem prva ani posledna, casto zistim, ze moja skola by mi bola k nicomu bez nich.”
“ Nepodcenuj sa, tu horuckovu epidemiu ste zvladli vyborne, a mala se pravdu, komare ju roznasali, aha, uz je tu, nie je nad lietadlo, to sa uz inac cestuje po tychto nemocniciach na konci sveta.” Zakyval jej a zmizol do rozvireneho prachu.
Perpetua si zaclonila oci proti slnku a sledovala ako sa male lietadlo s hukotom vznieslo k oblohe. Ked sa vratila do malej osetrovne, Jimmy sa zmietal v horucke. Sestra Bernadeta sa nad nim sklanala.
“ Musim ist, Matka predstavena nas zvolava na vecerne bohosluzby, lepsie ked s nim zostanes.” Mniska prehovorila, ked ju pocula otvorit dvere.
“ Predvolala si ma predvcerom a davala mi kazen, este ze som pre nu uzitocna, inak by ma vyrazila.” Zasomrala si pod nos Perpetua a zacala utierat Jimmove spotene celo.
“ Perpetua, toto je klastor, prichylili sme Tvoju mamu pred Tebou, ked budeme takto pokracovat …dufam, ze si jej nepovedala koho to je?”
“ Nie som vcerajsia a to som este prisahala na bibliu, ak sa budem skvarit v pekle bude to tvoja chyba.” Uskerila sa na na Bernadetu, ktora zbledla a rychlo sa prezehnala.
“ Panenka Maria skakava, ale je to pre vsetkych dobro, tvoju mamu by to polozilo do hrobu, a specialne teraz,” sestra Bernadeta pozrela ustarostene na Perpetuu: “ No musim ist, nezabudni, ked pride cas zvlademe to iba my dve.”
Ked sa za sestrou Bernadetou zavreli dvere, skusila Jimmov pulz, ktory sa utisil a potom chvilu pozorovala ako si pravidelne odfukuje az jeho tvar sa v jej mysli zmenila na tvar jej matky, na jej vyraz plnny bolesti, ked ju privitala v Broome pred ich domom.
“ Boze moj, Perpetua, preco musis opakovat moje chyby?”
Perpetua si vsimla jej vychudnutu tvar, ktora sa tak nahle zmenila za toho pol roka a nepovedala nic.
Elizabeth sa oprela o eukalyptus, akoby ju aj stanie vysilovalo a pokracovala slabym hlasom: “ ten mestsky chuligan co to sposobil neprisiel, vsak?”
“ Nie je to ziaden mestsky chuligan a ved Ty ho dobre poznas…” Perpetua naraz vyhrkla v zlosti ale Elizabeth necakala na jej odpoved a poberala sa cestickou k ich domu.
Pred schodami na verandu sa naraz otocila: “ Aspon niecim Ta potesim Perpetua, nas Windjana konecne dosiel k rozumu, len pred tyzdnom mal svadbu tu v nasom kostoliku…”
Teraz bol rad na Perpetui, ktora sa naraz musela chytit zabradlia.
“ Ta cesta Ta vysilila Perpetua, pod z toho slnka, spravim Ti nieco chladene...”
V obyvacke pri limonade s ladom Elizabeth pokracovala: “ Mozno sa Ti zda, ze som prikra, ale ja viem co Ta caka, ja som tym presla, ale mozno sa vsetko spravi a ked sa to narodi a posleme mu fotku, tak zmeni nazor, niektori chlapi sa boja zenenia…co si vravela, ze ho poznam?”
Perpetua rezolutne pokrutila hlavou.
“ Myslela som si, ze sa mi to zdalo.” Elizabeth ticho skonstatovala a chytila sa za hlavu: “ Som tak unavena, stale sa mi toci hlava…”
“ Si v poriadku, mama?” Perpetua sa naraz spytala previnilo, ale Elizabeth ju rychlo chytila za ruku a laskavo sa na nu usmiala.
“ Ja budem v poriadku, neboj sa.” Chvilu ticho sedeli, kazda schovana vo vlastnych chmurnych myslienkach.
“ Vravela si, ze sa ozenil?” Nakoniec sa Perpetua spytala chraplavym hlasom.
“ Hm, poslal mi pozvanku, po tolkych rokoch, ale nemohla som ist, nemohla…” Elizabeth rychlo pozrela na Perpetuu akoby cakala vybuch zlosti, ale ta len hladela do zeme, tak pokracovala: “ Potom som si to aj vycitala, nikoho tam nemali, ale aspon sestra Bernadeta im robila svedka, lebo nevesta vies…”
Perpetua naraz vyskocila, az ju pichlo v bruchu, a musela si znovu sadnut:
“ Mama, idem pozriet sestru Bernadetu, budem aj tam byvat, aj tak potrebuju sestricku a aspon nebudem ludom na ociach.”
“ Nerobte to, ubehate ich k smrti, zlomia si krky na utese, prec, prec s tymi hroznymi strojmi, nieeee…” Jimmy sa zrazu zacal metat v horucke. Perpetua sa rychlo prebrala z myslienok a snazila sa ho udrzat na posteli.
“ Jimmy, Jimmy to je len sen.” Laskavo k nemu prehovarala a utierala mu pot z cela, ked sa konecne utisil. Naraz otvoril oci a pozrel na nu akoby ju videl prvy krat. Jeho neudrziavana sediva brada sa chvela a jeho pokozka sneda od staleho slnka a vetra naraz zbelela.
“ Sestricka, mate radi kone, divoke kone ‘brumbies’ ?” Spytal sa jej nahle.
“ Neviem, nikdy som o tom nerozmyslala, pravdu povediac, nikdy som nesedela na koni.” Mykla plecom Perpetua.
“ Vy mestski ludia, co vy viete,” vzdychol si nahle Jimmy: “ Len nedavno sa na farme bez kona nemohli ani pohnut, ale objavili motorky, tak ich strielaju ako divu zver a vies ako ich chcu krotit?” Jeho pohlad na nej visel az sa citila neprijemne.
“ To mi musis ty povedat, ty si krotitel divokych koni,” usmiala sa nanho a podala mu vodu.
“ Chcu ich nahanat tym novym vynalezom, lietadlom, ustvu ich tak…” Jimmy sa naraz rozkaslal, lebo mu zabehla voda, “ k smrti .”
“ To sa nikdy nestane, Jimmy,” Perpetua ho utisovala a v tom nou zatriasla panika, lebo citila bolestive bodnutie, az sa musela sklonit. Polozila pohar spat na stolik a rychlo si sadla. Jimmy si nic nevsimol, pozeral do stropu zahlbenny v jeho myslienkach.
“ V busi som prezil cely zivot, ” potichu pokracoval: “ Zil som s roznymi domorodymi kmenmi, so vsetkym sa so mnou rozdelili…s niektorymi sme zacali chytat divoke kone, oni su tak zrucni.”
Izba stichla a Perpetua myslela, ze Jimmy zaspal, ale naraz zbadala, ze na nu spytavo hladi.
“ Preco je to tak?”
“ Co Jimmy?”
“ Ked som ja chytil divokeho kona, trvalo mesiace, kym som sa ho naucil ovladat, kym mi zacal verit, nikdy som vsak nezlomil jeho ducha. Ostal divoky, len sa naucil niekomu doverovat.”
Perpetua nanho hladela stiskajuc zuby pri kazdom bolestivom bodnuti.
“ Preco je to sestra, ze ludia chcu znicit vsetko, comu nerozumeju?”
V tom sa otvorili dvere na osetrovni a v nich sa zjavila sestra Bernadeta. Perpetua si vydychla ulavou.
2.
V tu veternu noc v jej izbicke, v ktorej stravila tolko casu ako dieta s jej mamou, sa narodila jej dcera. Pozerala na jej neznu tmavu tvar a citila sa naraz tak osamelo. Sestra Bernadeta, ktora si umyvala ruky v malom umyvadle v rohu sledovala jej clivy vyraz.
“ Zavolam Windjana, farma, kde byvaju nie je daleko…”
Perpetua rezolutne pokrutila hlavou: “ Toto je moje dieta, chcela by som mat pri sebe moju mamu.”
Sestra Bernadeta sa k nej doknisala a zobrala jej dieta z ruk: “ Nechaj Tvoju ubohu matku z toho vonku, vies, ze som Ti pomohla za urcitych podmienok a ty si s tym suhlasila.”
Perpetua sa otocila k stene a prehltla slzy.
Sestra Bernadeta zabalila novorodenca zrucne do deky s klastornym znakom: “ Toto dieta nam doniesli z busi, nebude to po prvy krat, vychovame ju na cirkevne trovy a …
“ Sestra Bernadeta, dohodli sme sa…”
“ Neboj sa Perpetua, ja sa budem osobne o nu starat, ona je specialna, napoly biela, vsak moja chovanka?” Laskavo zacala hojdat novorodenca v naruci: “ Budes sa volat Mary, vsetky chovanky tak volame…”
“ Mary nie,” skrikla Perpetua.
“ Perpetua, nebud detinska, pamatas ako si sa o nu bala, dopraj jej aj tvojmu Windjana stastne spoluzitie, patria k sebe, su domorodci.”
“ Chcem, aby sa volala po Vas.” Perpetua nasucho prehltla.
“ Mary Bernadeta,” sestra Bernadeta vyhlasila slavnostne: “ Nie, Mary Bernadette, po svatej Mary z Francuzka.”
3.
Pisal sa rok 1962. Perpetua stala v jej karovanej modernej sukni medzi zastupom ludi na ‘Circular Quay’ v Sydney, kde slavnostne otvarali prvy moderny mrakodrap. Zrazu spanikarila a rychlo sa pozrela na hodinky, uz ma len pol hodinu, aby prisla nacas do sluzby. Rychlo sa pobrala k prechodu, kde stala mlada policajtka v zelenej uniforme. Perpetua sa na nu usmiala a rychlo obehla skupinu prvacikov, ktori sa ucili prejst cez rusnu krizovatku.
Na druhej strane visel velky plagat: ‘ Australia patri bielym.’ Obzrela sa na detske plave a cervene hlavy a vzdychla si.
V nemocnicnej hale ju privitala recepcna, ktora sa trapila s novou technikou, velkym pocitacom na celu stenu: “ Perpetua, toto sa nikdy nenaucim.”
“ Myslim, ze s tym mladym technikom to nebude az taky problem,” zmurkla na nu a bezala k vytahu. Obzrela sa a videla, ako sa recepcna zacervenala a mladik v bielej koseli s kravatou na nu zakyval. Dnes sa jej zdalo, ze vsetko je mozne, co ju dnes caka?
“ Perpetua pockaj, mas tu list, nevedeli tvoju adresu domov, tak to poslali sem.” Pocula hlas recepcnej kricat za nou a prestrcila sa cez zatvarajuce sa vytahove dvere.
V prezliekarni rychlo na seba hodila sestrickovsku uniformu a pritom nervozne rozdrapila obalku. To musi byt od sestry Bernadety. Tie listy boli jedinym spojivom s jej dcerou. Vzdy jej stiahlo hrdlo, ked jej mniska oznamovala prve slovo, co Mary preriekla / bolo to ‘beta’, skratka pre Bernadeta/, prvy krok co urobila…
Ale toto je ine pismo. Perpetua si sadla na stolicku a oci sa je zahmlili privalom slz:
Mila Perpetua, 7-2-1962
Sestry Svateho Jana
Kimberley
Zapadna Australia
Nasa draha sestra Bernadeta nas minulu noc opustila a pred tym nez odisla do kralovstva bozieho, musela som jej slubit, ze Ti napisem. Povedala, aby si sa netrapila s prichodom na pohreb, tu su totizto velke horucavy a jej drahe pozostatky musia byt ulozene k odpocinku co najskor. Tvoje meno bolo posledne co vyslovila, nez zomrela a este jej chovanky, ktorej venovala vsetok svoj cas, Mary Bernadette je jej meno. Ta svata osoba prezila cely svoj zivot staranim sa o tie ‘cierne domorode duse’, Boh mi je svedkom, maloktore jej to vratili.
Kladla mi na srdce, neviem pre aku pricinu, aby si sa nebala o jej buducnost. Jej slova boli, snazila som sa ich zapamatat, aj ked nedavaju velky zmysel: ‘ Vychovala som vela deti, ktore boli nasilne odnate od rodicov a myslim, ze je cas, aby som to napravila. Nemaj mi to za zle, Perpetua, ale citim, ze je cas, aby Mary Bernadette spoznala svojho otca.
Mary si ju velmi oblubila. Su to jej ludia, patri tam. Ma ich poznat.’
Boh mi je svedkom, Perpetua, ze som chcela len to najlepsie. Raz to pochopis.,,
Perpetua vykrikla a skrcila list. V tom sa otvorili dvere a objavil sa v nich mlady chirurg: “ Priviezli nam naliehavy pripad, potrebujeme kazdu volnu ruku.”
Perpetua mechanicky prikyvla, vlozila si list do vrecka uniformy a vysla von. Na chodbe okolo nej preletela mobilna chirurgicka postel s pacientom, ktory bol skryty v obvazoch. Dvaja medici tlacili za behu postel, kym sestricky drzali transfuziu a umelu vyzivu. Doktori kricali povely. Niekto jej strcil nadobu s transfuziou napojenou na pacienta do ruky a uz aj ona bezala zelenou chodbou.
“ Co sa mu stalo ?” Spytala sa postarsieho medika, ktory bezal vedla nej.
“ Havaria, co ine, tito mladi talianski pristahovalci, ziju rychlo a nebezpecne, rychle auta, zeny, alkohol…”
Naraz sa dvere do operacky rozleteli a zhltli ich vsetkych.
4.
Kvap, kvap, kvap, umela vyziva pomaly kvapkala do zily tohto neznameho snedeho krasavca, ktory jej bol naraz taky blizky. Pripominal jej Lorenza, ktory jednou rukou po vojne s veselym usmevom miesal cesto v jej oblubenej pizzerii v Broome. Ale to bolo tak davno. Uz dva tyzdne pri nom sedela, poznala kazdu jeho crtu, jeho nezne crty a kucerave vlasy jej pripominali este niekoho ineho, koho raz takto davno zachranila pocas vojny z plaze. Spomenula si na toho chlapca a srdce sa jej zovrelo velkou bolestou a smutkom. To bol chlapec a toto je muz. Nema este tridsat, a nikto nevie ci sa zobudi, ci zomrie alebo bude zit. Skontrolovala pristroj, ktory pravidelne pumpoval jeho srdce.
“ Svata Maria, matka bozia, zachran ho, zachran ho pre mna,” zlozila ruky a slzy sa jej liali prudom z oci. Naraz zbadala, ze jeho velke snede oci sa otvorili a pozera sa priamo na nu. Mimikoval nieco perami. Opatrne mu vybrala dychaci pristroj z ust.
“ Santa Maria, gracia, Santa Maria.” Opakoval a chytil jej ruku a pobozkal ju.
Perpetua si rychlo zahanbene odtiahla ruku a pozerala nanho zmatene. Potom zazvonila na doktora, ktory mal sluzbu.
“ Tak sme Vas predsa prebrali k zivotu, ” mlady doktor pribehol a skontroloval pacienta, ktory sa skeril, akoby sa mu nic nebolo stalo a ukazoval na Perpetuu.
“ To ona, ona je moja ‘Santa Maria’, priviedla ma spat k zivotu svojou motlidbou,” prehovoril s prizvukom a zlozil si ruky, prevratil oci a mimikoval Perpetuu: “ Santa Maria, zachran ho pre mna.”
Perpetua si schovala tvar do ruk, ked ju doktor zo zartu stipol do lakta:
“ Nuz, Marco, mate stastie, ze ste v nasej nemocnici, kde sestricky pouzivaju velmi netradicne metody na uzdravovanie pacientov.”
“ Ja rozumiem, moja mama sa vzdy modli k ‘Santa Maria’, mame aj jej sosku doma a teraz urcite kupi aj dalsiu.” Marco sa zasmial z plneho hrdla a krical za Perpetuou ktora utekala k dveram: “ Uvidis, s mojou mamou si budete rozumiet.”
“ Sestra, pockajte,” doktor za nou zakrical a ona sa oprela o veraje a pozrela nanho ignorujuc Marcove poznamky: “ Sestra, zatelefonujete jeho pribuznym, ze sa prebral, chcete im nieco odkazat Marco?” Doktor sa naraz obratil k pacientovi.
“ Ze sa idem zenit.” Zaskeril sa Marco z postele.
“ A kto je stastna vyvolena, Marco, nejaku, co ste nechali v slamastike a teraz Vas trapi svedomie?” Zasmial sa doktor: “ To sa na Vas podoba ‘wogs’, /posmesna prezyvka pre pristahovalcov zo Stredomoria/.
Marco pokrutil hlavou a ukazal na Perpetuu: “ Santa Maria je moja vyvolena.”
A to uz doktor nemohol vydrzat a pustil sa do hlasneho smiechu: “ A ako viete, ze tato sestricka nie je vydana alebo zadana a ze Vas chce?”
“ Nema obrucku, to je jasne,” Marco sa labuznicky usmial: “ A mna este ziadna baba neodmietla.”
Perpetua vyletela von z pacientovej izby ako na kridlach. Zavolala jeho pribuznym a zdvihla jeho mama, ktora rychlou taliancinou na nu spustila a do toho miesala par anglickych slov. Nakoniec dala sluchadlo mladsiemu Marcovmu bratovi. Perpetua sa konecne dostala k slovu a tak mu povedala len jednu vetu: “ Moj Marco sa prebral.”
Vecer zavolala zo sestrickovskej ubytovne domov.
“ Ah boze, Perpetua, Bernadetin pohreb bol taky smutny, citim, ze za chvilu ju budem nasledovat.” Mamin hlas sa chvel na druhej strane.
“ Ale mama, neprehanaj,” Perpetue stislo hrdlo.
“ Keby som aspon vedela, ze si v poriadku, ked mi sestra Bernadeta povedala / pochvalena bud jej dusa/, ze si potratila tak…”
“ Mama, nespominaj to stale dokola, to uz bolo davno,” Perpetua ju prerusila zlostne.
“ Keby si sa uz usadila, roky Ti letia a ja tu nebudem vecne.”
“ Mama, budem sa vydavat.”
“ Konecne,” Elizabeth si vydychla a potom rychlo dodala: “ Ale dufam, ze je to katolik.”
POKRACOVANIE NABUDUCE
Mili moji citatelia, obrazky k tejto poviedke su vsetky z farmy, kde zijem. Rozhodla som sa tentoraz zostat blizko mojho obydlia, lebo ako sa vravi, ak Ti nie je blizke miesto, kde zijes, tak neobjavis krasu nicoho nikde na svete.
Dufam, ze Vas moje pavuciky neodstrasia, rada ich studujem a obdivujem ich jemne, ale pevne pavucie vlakna po ktorych sa premavaju s ohromnou sikovnostou...ich opatrny pohyb na pavucej sieti mi pripomina nas kazdodenny zivot, cez ktory balancujeme opatrne, pripravujuc sa, ako najlepsie vieme na prekvapenia a tazkosti, ktore na nas cakaju za kazdym rohom.
Nasa poviedka nas pomaly ale iste privadza do casu, v ktorom sa podaktori z nas (ti starsi) narodili a umoznuje mi nahliadnut na nas zivot (a verte mi, nie je az taky rozdiel v ktorom kute sveta zijete) z bezpecneho nadhladu. Rada by som sa dotkla temy, ktora je pre mnohych z Vas velmi citliva. Mnohi z Vas, moji citatelia z domova su veriaci, niektori v pravom slova zmysle, pre niektorych viera je osobna vec a niektori neveria z principu, neuvedomujuc si, ze kazdy z nas veri niecomu, aj ked to nemusi byt 'boh' v nabozenskom zmysle slova.
Ja osobne verim, ze z kazdeho svetoveho nabozenstva sa mozme vela naucit. Kazda viera poukazuje na nasu zranitelnost a uci nas nestratit nasu 'ludskost' a co je najdolezitejsie snazi sa upriast neviditelnu siet, ktora spaja vsetkych ludi....v momente vsak, ked zacneme verit, ze nasa viera je nad vsetkymi ostatnymi, ta siet sa roztrha, ludskost sa zacne vytracat a ostava len ta zranitelnost....
Prajem Vam krasne VELKONOCNE SVIATKY, nezabudnite na tradicie a dovod preco oslavujeme Velku Noc, ale tiez prosim nezabudnite, ze su mnohi ludia na svete, ktori mozno veria v nieco ine ako my, ale nie su preto menej ludskejsi, nez my:)
No comments:
Post a Comment