Moj sused pstros

Moj sused pstros

Pre Slovakov doma z laskou zo Zapadnej Australie


Niektori ludia zbieraju anekdoty, ini si prinasaju musle z dalekych ciest, ja si ukladam utrzky rozhovor, vyraz tvare,
dotyk ruky, odraz slnka na hladine, dozvuk krokov na kamennej dlazbe...milion nesuvislych vnemov v mojej pamati.
Ked polozim pero na papier tak sa naraz vynoria a ten kalejdoskop vnemov sa vyformuje do mojej dalsej basne a ci poviedky. Mnohi moji Slovenski citatelia mi napisali,ze im uz nestacia ich znalosti Anglictiny sledovat moje pisacky na Australskych blogoch, tak skusim znovu trosku moju matercinu...

Saturday, June 18, 2011

CAST 12. WINDJANA V PERTHE



     Pisal sa rok 1968. Perpetua sedela pred ich novym televizorom v ich moderne zariadenej hale a slzy jej prudom tiekli dolu licami.

      “ Ake romanticke,” uchlipla si z ginu jej susedka s vysoko natupirovanym ucesom a potom si prelozila nohy aby vynikli jej nove biele tenisky: “ Kupila som si ich len vcera, hodia sa mi k sortkam, o chvilu mam prvu hodinu tenisu.”

Perpetua ju ignorovala plne zaujata zabermi poslednych obyvatelov puste, pod nimi sa objavil titulok: ‘ Tajni milenci z puste.’

    “ Fuj, predtym aspon ten domorodec vyzeral k svetu, ako naozajstny bojovnik, ale teraz su to len dve kostry a su skoro nahi, nechutne,” jej spolocnicka sa na nu neisto pozrela a zacala si lakovat nechty: “ No ja radsej pojdem, Lauchlana tu necham, ak Ti to nevadi, vyzera to, ze si s Marcom rozumeju…”

     “ Prepac, Anthea,” Perpetua sa vyfukala do papierovej vreckovky: “ Ale bola to naozajstna ‘love story’.”

    “ Toto je naozajstna ‘love story’ pozri,” Anthea si prestala lakovat nechty a ukazala na biely par kupajuci sa v modernych bikinach na Sydney plazi: 
“ To je Jeannie Drynan a Harold Hopkins z toho noveho serialu, vola sa tusim ‘ Modre pastviny’, sledujes ho?”

Perpetua sa zohla a pozbierala pokrcene pouzite vreckovky: “ Hm, to je o tom dievcati, ktora neznasa domorodcov, ale potom zisti, ze bol nejaky v ich rodine?’

     “ Predstav si ten pocit, si z vazenej bohatej rodiny,  si biela brunetka, patri Ti svet a naraz zistis, ze tvoj predok vyzeral ako ten…teraz sme ho videli v televizii, divoch z puste, to musi byt hrozne, nie?”

     “ Pocula som, ze Lauchlan je vyborny v tenise?” Perpetua rychlo zmenila temu.

     “ Draha moja, to by si ani neverila, je najlepsi v ‘Scott College’ /elitna sukromna chlapcenska skola v Perthe/, preto sme sa rozhodli postavit mu sukromne tenisove ihrisko za domom a ma aj sukromneho trenera, byvaleho sampiona, dnes aj mne ide dat lekciu, preco ho nevyuzit, ved ho platime dobre a vyzera vyborne…” zasmiala sa Anthea a pokracovala v trkotani.

Perpetua ju prestala pocuvat, otocila sa k oknu a tuzobne prilozila dlane na sklo: ‘ Mali sme aj my ujst do pusti, Windjana.’




2.

     V tom case slepy Windjana opierajuc sa o jeho dceru stal v rade na polievku v poulicnej kuchyni pre bezdomovcov na rohu Beaufort kostolika v Perthe.
Mary Bernadette sa obzerala po divnej spolocnosti otrhanych bielych alkoholikov, azisjskych uprchlikov, ktori sa sem preplavili nacierno z ostrovov a hrstku zamracenych domorodcov. Ked dostali plne misky, tak ho viedla k najblizsiemu stolu, ale zarasteny biely ‘bushman’ poukazal na posledny stol v rohu, kde uz sedela domoroda rodinka.

     “ Opis mi to tu,” zasomral Windjana, ked si k nim prisadli na druhy koniec stola.

     “ Teraz prisiel postarsi par z kostola,” jeho dcera si vsimla prekvapene.

     “ Co ti tu chcu, ti maju predsa domov,” Windjana pokrutil hlavou, napravil si plastikove slnecne okuliare a pustil sa do polievky.

     “ Myslim, ze im to patri, lebo sa zastavuju pri kazdom a robia im krizik na celo.”

     “ Dalsi klastor, ktory chce pomoct domorodcom?” Windjana odsunul tanier s polievkou az sa cast vyliala na stol.

     “ Papa, ale tu su aj bieli aj Azijci,” Mary Bernadette ho chytila za ruku prestrasena, ze sa zase poberie prec a ona sa ani nestihne najest ako mnohokrat predtym: “ Ako Lee, pamatas, ten Cinan bez papierov, ktory nam povedal, ze my domorodci mame teraz obcianstvo a mozme si ist ziadat o podporu ako vsetci Australcania.”
     “ Cinan bez papierov,” vzdychol si Windjana a polozil si hlavu na stol v zufalstve.

Mary Bernadette si vydychla a pustila sa rychlo do polievky pocuvajuc jeho somranie.

     “ Ja som pre nich tiez taky ‘Cinan bez papierov’,” a ty tiez, lebo si moja dcera a tvoja matka je neznama.”

     “ Bola moja matka, ta biela pani na cintorine alebo nie?” Mary Bernadette polozila lyzicku a potichu sa spytala, ale vedela, ze odpoved bude rovnaka.

     “ Ty si domorodkyna, tvoja matka je biela a preto o Teba nestoji, nemozes jej to mat za zle, tak tento svet funguje.”

Mary Bernadette pokrcila plecami a vylizala tanier: “ Mary ma chce, to je stastie, ze aspon ona s malym Windjana dostali podporu a mozu byvat v uchylku pre nezamestnanych, hladaju jej aj pracu, vravi, ze len skoda, ze mnisky ju nanaucili citat a pisat…”

     “ Musim si najst pracu, musim Ta dat do skoly,” Windjana sa naraz zdvihol a ona rychlo k nemu priskocila, lebo tym prudkym pohybom prevratil stolicku a teraz habkal okolo. 

Palicku v nahlej zlosti hodil do Labutej rieky pred tyzdnom, ked znovu beznadejne ziadal miestny urad o podporu. Vybavila sa jej pred ocami tvar nezainteresovaneho uradnika ktory listoval v jeho papieroch a ziadal si ukazat doklady: “ Doklad o narodeni.”
     “ Nemam, nasli ma na plazi v Broome a mnisky v klastore Svateho Jana v Kimberley ma priviedli spat k zivotu.”
     “ Mate o tom doklad?”
     “ Nemam.”
      “ Mate doklad, ze ste obcanom Australie.”
      “ Nemam, ale domorodci neboli obcanmi Australie a stali sa nimi az teraz.”
     “ Cele kmene ziskali obcianstvo a oni neopustaju svoju zem, svoj kmen to je proti ich kulture. Mam tu jasne zaznacene: ‘domorodec, ktory opustil svoj kmen- venovat specialnu pozornost, hlasit uradom.’”
     “ A co domorode deti, ktore boli nasilne odvlecene z kmenov,” buchol do stola Windjana.
    “ Tie nosia so sebou doklad o ich totoznosti, ktory bol vystaveny v klastore, kde boli vychovane, a ak hned 
neoditete zavolam na Vas policiu, ak nemate doklad, to znamena, ze ste asi v Australii nacierno…” 


     “ Mary Bernadette, pomoz mi, kde si?” Zrazu sa prebrala z myslienok, ked pocula zufaly hlas jej otca. Zbadala, ze Windjana uz pochoduje dolu vianocne vysvietenou ulicou a naraza do ludi, ktori ho s odporom obchadzaju. Naraz jej prislo luto tej chabej zarastenej postavy v starych otrhanych satach a utekala rychlo k nemu.

     “ Mary povedala, ze pride do Botanickej zahrady, kde spime a donesie nam tam veceru.” Povedala veselo, ked ho chytila pod pazuchu.

     “ Podme hore spat do Kralovskeho parku, tam nie je tolko policajtov,”vyhlasil nahle Windjana a zacal sa krutit na mieste: “ Ktorym smerom je to?”

Mary zastala a spytala sa ho s panikou v hlase: “ Papa, ale Mary pride do Botanickej zahrady a bude sa o nas bat, podme jej to aspon povedat do utulku.”

     “ Mary sa musi postarat o mojho syna, lebo ja nie som schopny zivitel rodiny, ona uz vie a musi ma pocuvat, ci sa jej to paci alebo nie.”

     “ Ale papa, Mary mi slubila, najde si pracu a potom si tu spolu najdeme domcek…”

     “ Mary Bernadette, dost,” Windjana sa naraz otocil za jej hlasom: “ Ved ma do Kralovskeho parku.”

Ked sa ulozili pod starym eukalyptom v zadnej casti parku, Mary Bernadette sa zadivala pred seba na rosvietene mesto pred nimi. Teply letny vanok jej ofukoval tvar. Windjana mlcal a ona sa zacala nudit. Naraz si vsimla nove noviny trcat z odpadoveho kosa pri lavicke. Rychlo vstala a priniesla si ich pod strom. Sadla si spat vedla Windjana, ktory tam sedel oprety ako socha a zacala v nich listovat. Zrazu narazila na strednu dvojstranku s velkym obrazkom stihleho muza v strednom veku ako sa v bielych plavkach hadze do vln.





     “ Pozri, toto je zevraj nas Ministersky Predseda, jeho meno je H- o- l- t.” Mary Bernadette sa pozrela smerom k nemu: “ Prepac, papa, ja som zabudla, ze nevidis.”

Chvilu bolo ticho ked sa snazila prelustit text a potom si v hroze dala ruku pred usta. Pozrela sa znovu smerom k nehybnemu Windjana a zacala ho znovu mykat, pocuvaj toto: “ Dnes, 19teho Decembra 1968 nas Ministersky Predseda, vyborny plavec zmizol v silnych vlnach na plazi blizko jeho dovolenkovej vily…”

Windjana sa zamrvil: “ To musi byt pekna smrt, zmiznut len tak vo vlnach.”




3.

     Perpetua si uchlipla zo Sampanskeho v Kralovskom Golfovom Klube a sledovala ako jej muz sa kruzi okolo mladych krasok v kratkych minisukniach.
O chvilu ich zavolali sadnut a jej prideleny casnik jej uctivo odsunul stolicku. Na podiu v predu sa objavil sedivy pan v smokingu a zacal recnit:      
    “ Vitame Vas, mili hostia na tejto specialnom banickom bankete a rad by som Vam predstavil nasho najuspesnejsieho ‘businessman’ roka…”
Perpetua prestala pocuvat a zacala sa obzerat po tychto najbohatsich ludoch Perthu v ich vecernych robach ako nafukovali plni sebadolezitosti na zamatovych stolickach. Ich zeny si dolezito prihladzali natupirovane vlasy a preberali ich uspesnych potomkov a najnovsi doplnok do domu.
Zrazu zacula potlesk a jej muz vedla nej si odsunul stolicku a vyskocil na podium. Rychlo zbystrila sluch. Pan v smokingu chytil Marca okolo pliec a predstavil ho: “ Pani a Damy, predstavujem Vam vlastnika najuspesnejsej Zapadoaustralskej banickej firmy nazvanej ‘Poseidon’, ktorych stavky vysli hore z 50 centov na 280 dolarov v priebehu troch mesiacov, vazeni Pani a 
Damy, Zapadna Australia si bude dlho pamatat tento uspesny den v Septembri 1969…”
Uz je jar, pomyslela si v duchu Perpetua, ako ten cas leti, a zahladela sa cez obrovske okna von na vysvieteny golfovy travnik, ktory sa leskol ako sytozeleny zamatovy koberec a na jemny dazdik, ktory nanho dopadal a odrazal sa od neho ako roztratene snury peral. Dotkla sa jej ciernej perly, ktoru mala bezpecne schovanu v jej satenovej bluzke a usmiala sa spolocnika oproti, ktory sa jej nieco pytal.

     “ Prosim, mozte zopakova otazku, zamyslela som sa.” Usmiala sa spat ospravedlnujuco.

     “ Pytal som sa na meno Vasej firmy, co to znamena?”

Perpetua ospravedlnujuco zavrtela hlavou: “ Ja neviem, to je mojho muza firma, pravdu povediac ani som nevedela, ze taku vlastni,” pokrcila plecami a zahanbila sa, ked zbadala ako jej posluchac v uzase zdvihol obocie.

     “ My Taliani si drzime nase zeny len na okrasu,” vratil sa Marco a s rehotom zdvihol pohar: “ A aby nam rodili schopnych synov, uspesnych pokracovatelov v businesse.” Zmurkol na jej spolocnika oproti a strnkol si s nim: “ To nie ako Vy Anglicania, urobite si zo zien partnerky v businesse a potom sa s nimi rozvediete a o vsetko Vas oberu.” 

     “ Vy to mate prespekulovane,” zasmial sa jej spolocnik a zdvihol pohar: “ Tak na Vasu krasnu zenu a Vasho uspesneho syna, Marco sa vola, nie ?”

Marco ju vlastnicky chytil okolo pliec a upil si z pohara: “ Samozrejme, jeho meno Marco, po otcovi.”

Perpetua sa zahladela na jeho zaokruhlujucu sa pozitkovu tvar a male brusko, ktore sa zacalo vypinat pod jeho perfektne usitym zamatovym sakom a zdvihol sa jej zaludok. Otriasla jeho ruku dole z pliec a vstala zo stolicky. Marco na nu spytavo pozrel a ona mu posepkala do ucha: “ Je mi z Teba na zvracanie.” A sladko sa usmiala na spolocnika oproti, ktory tajnostkarsky naspulil usta.

Ked odchadzala smerom k damskym toaletam, zacula Marcov hlas ako oznamuje jej spolocnikovi: “ Oznamila mi, ze cakame dalsieho syna, to aby som rychlo otvoril dalsiu firmu… hej a zabudol som, ‘ Poseidon’ bol boh mora a ja som ‘boh Indickeho Oceana’, co na to poviete?”
Spolocnost zacala vyskat a pohare strngat. Perpetua rychlo vosla do obrovskej haly so zlatom oramovanymi benatskymi zrkadlami a zabuchla za sebou dvere.

Ked konecne vysla z damskych izieb, spolocnost sa rozchadzala. Vonku nasla podpiteho Marca nastupovat do limuziny s partiou mladych dievcat v minisukniach: “ Perpetua, odvez sa mojim autom domov, ja mam este nejake dolezite jednanie.”

Ked zbadal jej uzasnuty pohlad, vytiahol z vrecka bankovu knizku : “ Alebo vies, co, chod dnes do kasina, na moj ucet, netvar sa ako mucenicka, peniaze su na to aby sa minali.” Strcil jej do ruk knizku a pobozkal ju zlahka na lice.

Kym sa spamatala limuzina odfrcala aj s rozjarenou spolocnostou. Jedna z dievcat zvyskla a jej perfektna noha vo vysokej lodicke sa objavila v okne. Auto sa naraz prudko otocilo v zakrute a lodicka vyletela do vzduch a pristala v mlake na prostriedku cesty. Perpetua na chvilu zmatene pozerala na tu lodicku a potom k nej podisla a pohrdlivo ju odkopla.

Po chvili nastartovala Marcovo obrovske terrene auto a pobrala sa do kasina. 
Tam si sadla do radu medzi ostatne vysperkovane bohate Aziatky a par bielych postarsich dam a stlacila pokerovy stroj. Farebne svetielka a monotony zvuk stroja jej utlmoval nervy. Stroj jej neustale vypluval zetony, vyhravala, vyhravala…Neprestala stlacat packy na stroji ani ked uz dalsi den sa chylil k veceru, diskretny casnik ju pravidelne zasoboval alkoholom a jednohubkami. Tu mohla zabudnut na vsetko. Minulost, pritomnost aj buducnost sa jej rozplynula pred ocami a a cas prestal pre nu mat zmysel.
Jedine na com jej zalezalo bolo dostatok zetonov vo vyhadzovacej zasuvke.




3.

     ‘ Australia si bude dlho pamatat tento slnecny Majovy den roku 1970, ked nasa kralovna Elizabeth Druha prisla nas znovu navstivit a uctit si nase vyrocie, 200rocne vyrocie co nas hrdinsky kapitan Cook zastal prvy krat s jeho lodami presne tu na pobrezi ‘ Botanickeho Zalivu’ v Sydney…’

Perpetua si pred televizorom uchlipkavala whisky a apaticky pozerala na obrazovku, ked naraz Marco vosiel do haly a hodil jeho kozeny kufrik do kuta. 

     “ Zistilo sa, zevraj ze moje niklove loziska boli prehodnotene, pocula si uz nieco take,” obratil sa jej smerom, ale ked zistil, ze nereaguje, mavol rukou a pokracoval: “ Hodnota nasich stavok klesla z jedneho dna na druhy a stale klesa, budem rad ked sa zastavi na par centoch.”
Zacal nervozne chodit hore a dole a potom naraz prisiel k nej, vypol jej televizor a pozrel na nu zvrchu: “ Tvoj dobry zivot skoncil, vytrhol jej pohar z ruky a isiel vyliat obsah do umyvadla: “ Radsej si zvykaj na zivot bez alkoholu a kasina.”

     “ Vrat mi to, ty zviera,” Perpetua sa naraz spamatala a v nocnej koseli utekala za nim a jej roztrapatene vlasy viali za nou. Ked mu chcela zobrat pohar z ruky, uhol sa a zasycal jej do tvare: “ Zviera co?”

     “ Aj mojho syna si mi zobral, moju poslednu radost.” Rozplakala sa nahle a oprela sa mramorovu dosku kuchynskeho stola.

     “ Zobral?” Marco sa zasmial: “ Ked letel do Londyna, tak si sedela v kasine a potom si prespavala opicu, trvalo tyzden kym si zistila, ze tu nie je.”

Perpetua naraz zdvihla hlavu a odhrnula si vlasy z cela: “ Ako to ty mozes vediet, ved uz doma ani nespavas?”

Marco sa zacal prechadzat po hale a obzerat sochy, naraz vytiahol zapisnik a zacal si nieco donho pisat. Perpetua ho podozrivo sledovala a naraz sa rozbehla a postavila sa pred staru malbu, ktoru hodnotil: “ To nemozes predat.”

     “ Kto povedal?” Vysmial sa jej do tvare a odsunul ju: “ Este aj tvojej mamy obrazy mozno skusim predat, zacala byt nejaka znama po smrti, tvoj otcim zacal predavat jej obrazy, ktore si tam nechala a zevraj su vystavene v Galerii v Sydney, kto by to povedal.”

     “ Len cez moju mrtvolu,” zasycala mu do tvare a zacala rychlo odvesovat zo stien mamine krajinky.

Marco ju s uskrnom sledoval a potom poznamenal: “ Ak budes pokracovat vo svojom zivotnom style, tak ani nebudem musiet dlho cakat.”


                                                              4.

     Pisal sa rok 1975. Uz znovu sa blizilo k Vianociam, co Mary Bernadette privitala s radostou, lebo to znamenalo, ze pridu balmove noci, kedy sa dobre spi vonku pod hviezdami. Aj ludia boli stedrejsi v tomto obdobi a ako zistila, ked drzala klobuk pri vchode trznice vo Fremantle, kde Fabian hral na didgeridoo.

     “ Hej za toto si kupime dnes Mac Donald veceru,” uskeril sa na nu atleticky domorodec, ked v Nedelu vecer zacali zatvarat stanky okolo nich a on zbalil nastroj do starej plachty.

Vyskocila od radosti a narazila mu klobuk na hlavu. 

     “ Hej, kiddo, kde su peniaze?” Naraz sa otocil k nej a ona mu strcila vsetky drobne aj s par bankovkami do dlane.

     “ Nie som Tvoje decko, si len o par rokov starsi,” zamracila sa nanho, ked kracali cez bocnu uzku ulicku smerom k pristavu.

     “ Ked som Ta pred par rokmi objavil ustrasenu stat na rohu, tak si tak nerozpravala,” drgol do nej a ona sklonila hlavu: “ Keby som Ta nezachranil tak za hamburger budes nejakemu bielemu pasakovi slapat ulicu….”

     “ Prestan,” Mary Bernadette sa od neho oddelila a presla na druhu stranu ulice.

On ju vsak dobehol a dal si ruku okolo jej pliec: “Hej, kiddo, neblazni, som Tvoj frajer, nie?” 

Ked neodpovedala, zastavil ju. Dal jej ruku prec z ramien a prehodil si nastroj cez plece. Ona stala namosurene a pozerala na asfaltovy chodnik. Zrazu ju chytil ju za bradu a vyvratil jej hlavu dozadu. Pozrel jej do oci. 
Bol taky vysoky, cnel sa nad nou ako vysoky eucalyptus a to jej davalo pocit strachu aj istoty. 

     “ Hej, kiddo, nezahravaj sa so mnou,” posepkal jej do ucha hlbokym hlasom a potom jej dal dlhy bozk.

Ona ho objala okolo pasu a slabo sa nanho usmiala: “ Ale tvoja mama vravi, ze sa nemozeme vziat, vy ste predsa Nyangar ludia, toto uzemie Vam kedysi patrilo.”

Fabian sa zhlboka zasmial a pokracoval v ceste: “Mama a jej Nyangar kmen, to si nevsimaj.”

Ked sedeli na plazi a s pozitkom zahryzavali do hamburgera zapijajuc to velkymi duskami Cocacoly, Mary Bernadette sa zahladela na pokojny ocean na ktorom sa hojdali plachetnice a zrazu jej prisiel na rozum posledny vecer, pokojny ako tento, ktory stravila s jej otcom. Tu na tejto plazi.


     “ Pamatas nasu plaz v Broome?” Windjana sa jej nahle spytal, ked sa vratila z mestskych zachodov za rohom, kde bola prat ich nahradny par siat.
     “ Mal by si sa ist osprchovat, papa, teraz je dobry cas, nikto tam nie je.” Vybrala z jednej plastikovej tasky mydlo a polozila mu ho do dlane. Potom zacala rozkladat oprate saty na horucom piesku okolo nich.
     “ Slub mi, ze si das na seba pozor,” Windjana potichu zasepkal a Mary Bernadette v nahlom strachu zdvihla hlavu, ale on viac neprehovoril. Pomaly si obzerala jeho zosuverenu, skoro zostarnutu kostnatu postavu odetu v starom kabate. Nahle jej ho prislo luto a objala ho.
     “ Neboj sa, urcite Ti daju obcianstvo, povedali, ze sa na to pozru a potom Ta konecne bude chciet doktor vysetrit a pomoct Ti s tvojou slepotou.”
Windjana pokrutil hlavou a pobozkal ju zlahka na vlasy: “ Uz je neskoro, som Ti len na obtiaz.” 
Mary Bernadette chcela protestovat, ale on nahmatkal jej tvar a dal jej jeho 
kostnaty prst na usta: “ Pamataj si, tvoja stara mama sa volala Elizabeth Durack, stala sa z nej po smrti slavna maliarka, pamatas sa, ukazoval som Ti jej obraz cez vyklad v tej malej Galerii tu za rohom.”
     “ Naozaj?” Mary Bernadette sa odtiahla v uzase.
    “ Je to dolezite aby si si to pamatala, ked budes ziadat o Australske obcianstvo, nevzdavaj sa, Tebe ho musia dat.” Ani nevnimala, ked nahmatal jej ruku a stisol jej ju. Potom ho pocula ako stazka vstal a habkavo kracal smerom k oceanu.
    “ Papa, mala by si sa ist umyt do sprchy, tato voda je slana, budes sa zase skrabat celu noc.” Zakricala za nim, ale ked videla, ze ju nepocuva a 
habkavo pokracuje v ceste, mavla rukou a lahla si do piesku.
Ked dlho nechodil, zdvihla hlavu ale privital ju len pokojny ocean. Po Windjanovi nebolo ani stopy.
Zostala tam spat na plazi, vystrasena sa chranila proti morskemu vetru jeho starym kabatom, ktory si vyzliekol, nez vstal z piesku. Mnohokrat sa postavila v tme a srdce sa jej rozbusilo radostou, ze pocuje jeho opatrne kroky, ale to bol len mrmlavy zvuk vln, ktore sa pravidelne rozbijali na mokrom piesku. Ked slnko vyslo a po nom nebolo ani stopy v panike sa rozbehla bocnou ulicou spat k zavretej Fremantle trznici. Vykladaci tovaru a vynasaci smetia sa na nu podozrivo pozerali, ked nazerala do vyklenkov, kde sa zvykli chranit pred ostrym slnkom alebo morskym vetrom. Nevie ako dlho ho hladala. Nakoniec sa sklamana vratila na plaz. Uz z dialky tam zbadala skupinu rybarov, ktory sa zhrkli okolo tmavej ludskej formy, obratenej tvarou dole, ktora sa bezvladne kyvala v rastucom prilive nedaleko miesta, kde vcera spala.
     “ Pozna ho niekdo?” Je to nejaky bezdomovec, zavolajte policiu.” Pocula vykriky a schovala sa v pobreznych krikoch a odtial so stiahnutom hrdlom sledovala ako prisla sanitka a zakryla ho bielou plachtou. Rychlo vstala a utekala ako bez duse ani neviem kam, cesta sa jej stracala pred ocami v privale slz, v mysli sa jej opakoval slub, co dala Mary: ‘ Nikdy sa nepozri na mrtveho domorodca, pospinis jeho pamiatku, to je uz len schranka, prazdna schranka..’
     “ Hey, kiddo, pozri co som nasiel,” Fabian do nej drgol a ukazal jej leskly casopis s plagatom ‘nude playboy’ zasunutym vnutri: “ Toto si mozes nalepit do nasho domu, ked ho raz budeme mat. Vybral plagat a podal jej ho.

Mary Bernadette si utrela slzy, ktore jej vystupili pri spomienke a usmiala sa nanho hrdinsky: “ Co mi to davas, ja nepotrebujem nahych chlapov, kde si to nasiel?”  Otocila k sebe casopis, kde bola zobrazena Hollywodska herecka s titulom: ‘ Zeny a Sex’.

   “ Oni to zabudli na plazi,” Fabian sa otocil a ukazala smerom dozadu, kde so smiechom mizla skupina blondinok 
v bikinach.

     “ Hm, asi turistky,” Mary Bernadette si pozrela titulnu stranu a hlaskovala: ‘ Nova Zena – Cleo’.

     “ Turistky, moje oci, rozpravali po nasom jedna radost,” zaskeril sa Fabian a ked videl jej ziarlivy pohlad, hodil ju so smiechom na piesok a vytycil sa nad nou: “ Hej, kiddo, oni nie su ako my.”

 Mary Bernadette ho odsotila a sadla si spat do piesku: “ Nahodou moja stara mama bola biela, je to vyznamna maliarka, ukazem Ti jej obraz tu v galerii za rohom.”

     “ Hej?” Fabian si usulal cigaretu a neveriacky na nu pozrel: “ Tak potom preco sa tu so mnou zahadzujes?”




4.

     V tom case Perpetua sedela v spalni pred televizorom v malom apartmente vo Fremantle, kde ju Marco dal prestahovat napriek jej namietkam a miesala si jej oblubenu skotsku s ladom.

     “ Konecne ste dostali rozum,” mrmlala si polopita, ked zbadala na obrazovke domorodych aktivistov ako si postavili stan pred Parlamentom v Canberre a odkryli tam aj ich vlastnu domorodu zastavu.

‘ My sme cudzinci v nasej vlastnej krajine, mame narok na vlastnu reprezentaciu.’
Kricali na policiu, ktora nasilne zhodila stan a rozprasila aktivistov. Perpetua sa so smutkom pozerala ako ich cerveno cierna zastava so zltym kruhom skoncila v plamenoch. V nahlej zlosti chytila papucu a hodila ju do televizora. Potom si naliala dalsi pohar skotskej a zadivala sa duchom nepritomna von z okna. Marco ju tu ani raz nebol navstivit, plati jej tento mizerny bytik a posiela jej mesacne par tisicov na vyzitie. Nestaci jej to ani na maly vylet do kasina. Cert aby zobral takyto zivot. Odkopol ju ako nepotrebnu vec, ktora uz stratila svoj uzitok. A jej syn? Nebol ju pozriet, ani kartu neposlal na Vianoce. S trpkostou sa obzrela po stenach obvesanych jej maminymi obrazmi a uchlipla si z pohara. Este ze stihla zachranit tieto diela. Raz sa vrati do Broomu a urobi tam Mame vystavu, raz tam najde Windjana a Mary Bernadette a budu zit stastne.
Raz, vzdychla si a vypila pohar do dna. V momente klesla spat na vankus a zaspala tvrdym opileckym spankom.
Ked sa prebrala televizor este stale hral. Snazila sa zaostrit jej zrak na obrazovku:

Koniec ‘Bielej Australie’, konecne Britski a Irski pristahovalci si nemozu sem prist a roztahovat sa tu ako doma. Odteraz aj oni musia poziadat o povolenie vstupu, tak ako ostatni pristahovalci. Australia je krajina mnohych narodnosti a kazda kultura bude mat odteraz rovnake prava…’

    “Len domorodci nie, vsak,” mrmlala si Perpetua a chytila si hlavu do dlani, hucalo jej v nej ako v osom uli: “ A ako to mozte povedat, moj predok sa sem neprisiel roztahovat, vyplavili ho tu v okovach ako trestanca…”
Znovu si naliala skotsku a tackavo sa pobrala smerom k skrini. Vybrala z nej kufor. Naraz ju opustili sily, sadla si spat na postel a srdcervuco sa rozplakala. 





POKRACOVANIE NABUDUCE

Verim, ze raz vsetci dokazeme prekonat nase predsudky a kazdy z nas bude mat rovnaku sancu v zivote, kazdy kto si poctivo zarobi na svoj chlebik a dokaze vyuzit svoj talent pre radost vsetkych okolo. Verim, ze sebaviera, vytrvalost a statocnost nas vzdy nakoniec dovedie k dobremu koncu. Prajem Vam vsetkym, aby ste nestratili trpezlivost pocuvat Vasich najblizsich aj tych vzdialenych a pomahali si navzajom. Nas cely zivot sa sklada z kazdodennych drobnych porazok a vitazstiev a zavisi len na nas, ako sa k nim postavime. Poucte sa zo sklamani a teste sa zo stastia, kym trva...lebo zajtra je novy den plnny prekazok, ktore treba prekonat...hlavne aby ste nezili na ukor inych...

No comments:

Post a Comment