CAST 16. VOJNA, KTORA SA NIKDY NESKONCILA…

CAST 16.

VOJNA, KTORA SA NIKDY NESKONCILA…

     Pisal sa rok 1991, Arabsky nacionalizmus, ktory zacal zalozenim Izraelskeho statu na Palestinskom uzemi v roku 1948 naberal na sile. Tisic rokov zili Zidia a Arabi mierumilovne v Palestine, ale rok 1948 vsetko zmenil. Navzdy. Uz vyse styridsat rokov nekonecny prud arabskych utecencov sa usidloval v Australii a neprestavali opisovat hrozostrasnych zidov.  A Izraelski zidia, ktori mali vacsie sance sa sem dostat, kedze ich koza bola belsia, ich penazenky plnsie a ich nabozenstvo a kultura viac podobna Australskym pomerom zase sa prezehnavali pri spomienke na fanatickych arabov.

Ale tu boli v Australii, tu bolo vsetko ine. Australsky zid rad chodil na obedy do ‘Arabskej restauracie’ a po anglicky zartoval s arabskym casnikom a takisto Australsky arab bol vdacny zidovskemu doktorovi, ze vyliecil jeho syna zo zapalu pluc. Ich rodiny sa spriatelili, ich synovia chodili spolu do skoly. Synovia vyrastli, otcovia pokojne zostarli a zabudli co je to vojna. Nie, nezabudli, vojna sa pre nich nikdy neskoncila.

Ked o par rokov znovu prislo v vojenskemu konfliktu medzi Izraelom a Palestinou, Australsky arab aj Australsky zid vyslal svojich synov bojovat za ich domoviny. Obidvaja isli, podali si naposledy ruky na letisku a modlili sa kazdy vo svojom jazyku, ze sa nestretnu zoci voci na bojisku. Ak mali stastie, tak konflikt sa o chvilu znovu utisil a oni sa vratili do Australie a podali si znovu ruky. Tento ritual sa zopakoval este mnoho krat a opakuje sa doteraz s ich synmi a vnukmi…

       V roku 1979 Ruske vojska napadli Afganistan a zacali ich desat rocnu vojnu s ‘ Mujahidin’ / Arabski svati bojovnici/, ktori boli zasobovani so zbranami z Ameriky. ‘ Osama Bin Laden’ bol jeden z tych bojovnikov, dobry kamarat s Americanmi. V tom istom roku Arabski fundamentalisti zacali vladnut v Irane. Australcania nechceli verit zaberom v telezii, ktore ukazovali zeny zahalene od hlavy po paty v ciernych robach. Zabery z miest, kde sa cas zastavil. Bol to aj rok, ked Saddam Hussein zacal vladnut v Iraku a dobri priatelia Americania ho zasobovali zbranami, aby mohol okupovat svojich susedov. Osem rokov trvala vojna medzi Irakom a Iranom, skoncila sa remizou. A pred rokom sa Irak rozhodol okupovat Kuwajt.  Novy Americky president George Bush sa rozhodol skoncovat s priatelstvom s Husseinom a Americke vojenske lode s leteckou a pozemnou posilou / 450 tisic vojakov/ vyplavali na pomoc Kuwajtu. 

Australske vojenske lode ich nasledovali.

Iba styri dni trvalo Americanom aby oslobodili Kuwajt, ale z Perzskeho zalivu sa uz nepohli. Australske vojenske lode dostali za ulohu sledovat Irsku morsku prepravu.

    Perpetua s ostatnymi Australcanmi kyvala prvym Australskym vojenskym lodiam, ktore opustali ‘Garden Island’. O dvanast rokov niektore z tych lodi budu potopene pri ‘Rottnest Island’ na velke potesenie rekreacnych potapacov, ale nove lode neprestanu odchadzat do Perzskeho zalivu.

     Pisal sa rok 1991, Australski domorodci konecne dostali prve vladne ospravedlnenie od novozvoleneho ministerskeho predsedu Paul Keating. Perpetua so slzami v ociach pocuvala jeho prejav v televizii, kde prvy krat bola spomenuta vysoka umrtnost domorodcov, nedostatok zdravotnickej starostlivosti, nedostatocne vzdelavacie a pracovne moznosti a dufala, ze toto bude prvy krok k naprave. O dvanast rokov sa maloco zmeni na ich situacii. Okrem jedneho zakonu, domorodci dostali pravo ziadat si o vlastnictvo ich uzemia. Od toho casu az doteraz sudy pokracuju riesit neuskutocnitelne prava na vlastnictvo uzemi na ktorom su teraz bane, farmy v sukromnom vlastnictve, mesta a obytne stvrte, chranene statne parky…otazka, ktoru si teraz vsetci kladu je, co uz z toho vobec patri domorodcom?

     O tri roky nato v jedno slnecne Septembrove rano Perpetua s nadsennou Margaretou cakala jej rozvetvenu Polsku rodinu na letisku. Ked zastup vysokych blondatych muzov a zien s tvrdym Europskym prizvukom sa vyrojil v letistnej hale a zacal sa hlucne k nim blizit, Perpetua zaspatkovala a chcela rychlo zmiznut, ale Margaret ju pritiahla k sebe:

    “ Tu sme vsetci jedna velka rodina a cim skor to pochopia, tym lepsie pre nich, to nie je mozne, to je moj syn…” Naraz roztiahla ruky a k nej sa hanblivo knisal sestnastrocny mladik.

    “ Marek, toto je moj muz, tvoj otcim,” Margaret naraz sa otocila k postarsiemu opalenemu banikovi.

    “ Pre teba Jerry, mate,” jej spolocnik srdecne natiahol ruku smerom k mladikovi, ktory ju okunavo chytil.

Perpetua sa usmiala nad tou rodinou idylkou. Prekvapujuco Margarete sa podarilo ulovit jej muza, aj ked nie najmladsieho, dva krat rozvedeneho, ale zarobil dobre. Roky uz pracoval na severe a len na par tyzdnov sa dostal domov k rodine do Perthu. Zoznamili sa na jeho Vianocnej dovolenke, na plazi. Spajala ich spolocna radost, plavanie. Rozpraval malo, vlastnil plachetnicu, na ktorej sa plavili okolo ostrovov aj s jeho detmi z druhych manzelstiev. To je jedna vec, s ktorou Margaret nepocitala a ucila sa zit. O jej muza sa bude delit s tromi dorastajucimi Australcanmi, ktori jej hned dali pocitit, kto tu bol prvy a kto tu je doma.

     “ Perpetua,” Margaret ju naraz prerusila z myslienok a poukazala na skupinu Poliakov: “ Toto je moja mama a toto moja sestra, jej muz, ich deti, Karolina a Vit, pozdravte tetu…”

Perpetua sa na nich hanblivo usmievala, ked sa snazili vysypat zo seba naucene Anglicke frazy a ospravedlnila sa, ze ma hodinu.

Vydychla si, ked vysla von z letistnej budovy a nastartovala jej novu bielu Toyotu. Jej rozvod dopadol dobre, Mark ju musel vyplatit z jeho bani. Aj ho trochu lutovala, jeho stastie vyprchalo a aj jeho bankove konto sa zacalo scvrkavat odkedy jeho kamarat, milionar Bond sedel vo vazeni za danove podvody. Perpetua zastala na cervenej oproti flaskovemu obchodu a velky plagat s flasou rumu z Queenslandu jej pritiahol oci. Chvilu zavahala, ale ked zasvietila zelena rychlo prefrcala okolo. Uz pol roka vydrzala  bez alkoholu. Mala teraz inu napln. Jen nove zamestnanie. Len raz skoro sklzla spat. Ked ju jej teraz uz dospely syn prisiel navstivit z Anglicka. 

Stale ma ten obraz pred ocami. Ako si opatrne sadol na osuchanu sedacku a neveriacky sa obzeral po ich poloprazdnom malom domceku, z ktoreho sa Margaret len vcera narychlo odstahovala. Perpetua sledovala jeho pohlad a v panike jej telom zahatila vyhlad do neupratanej kuchyne, kde voda neustale kvapkala z uvolneneho tesnenia, akokeby odmeraviala cas. Kvap. Kvap. Kvap.

     “ Das si caj, mam aj nejake keksy…” zacala, ale jej hlas sa naraz vytratil, ked videla ako rychlo pokrutil hlavou.

     “ Musim ist, mam nejake obchodne jednanie, zastupujem tu jednu z najvacsich firiem v Anglicku. ” Rychlo vstal a opatrne si oprasil prach z jeho znackoveho saka.

     “ Som rada, ze sa Ti dari, budes uspesny ako tvoj otec, pamatam sa aj on nosil taketo perfektne usite obleky.” Usmiala sa sa sama pre seba a s pychou si obzerala jej vysokeho urasteneho syna s hrivou ciernych vlasov po Markovi.

On vsak len na nu zazrel spod jeho cierneho obocia a pohrdlivo na nu vychrlil: “ Uz ich nenosi, lebo si ho obrala o vsetko pri tom rozvode, ako si len mohla?” Zacal naraz nervozne chodit hore dolu naprostiedku miestnosti a v Perpetuinej mysli sa vynoril obraz jeho otca, ktory takto odmeriaval kroky, ked ho nieco rozculilo. Zrazu zastal pred nou a rozhodil ruky: “ A naco Ti to vlastne je, aby si zila takto?”

     “ Ale ja …” Perpetua prekrizila ruky na jej hrudi akoby v sebeobrane lebo jej syn 

sa nad nou tycil ako hrozba, ako velka vycitka. Ako jej svedomie.

     “ Po cele tie roky sme sa museli hanbit za Teba, to nie su tvoje peniaze, ty nemas na ne pravo, ty…” Naklonil sa hrozivo k nej a ona podvedome ustupila a potom vychrlil na nu posledne slovo: “Alkoholicka.”

Perpetua cez slzy videla ako rychlo vypochodoval z miestnosti a videla jeho chrbat miznut v sietkovych dverach. Tie sa s buchotom za nim zavreli a potom nastalo ticho. 

Z vonku zacula hukot motora a krik ciernych a zltych deti z jej ulice. 

Vosla do kuchyne a zacala zatahavat kvapkajuci kohutik. Bezvysledne. Kvapky neprestali odmeriavat jej cas. Buchla nahnevane prazdnou krabicou od pizze, ktoru Margaret kupila na ich rozluckovu veceru a naraz vedela, ze uz to viac nevydrzi. Otvorila chladnicku a vybrala odtial nedopitu flasu ginu.

Nahle trubenie zozadu ju prebralo z myslienok. Pozrela sa do spatneho zrkadielka a videla, ze za nou v aute sedi jej kolegyna z Anglickej jazykovej skoly pre pristahovalcov. Ked zaparkovali pred starou impozantnou budovou TAFE skoly vo Fremantle, okruhla pehava Sue sa s tazkostami vyteperila z jej terenneho auta.

     “ ‘Hi darling’, nechcem Ti pokazit den, ale ten tvoj novy student, no ten postarsi utecenec z Afganistanu sa na Teba stazoval.”

     “ Saladin?” Perpetua zamkla dvere na jej aute a s prekvapenim nasledovala Sue do budovy.

Sue s hrmotom hodila kopec opravenych ‘esseys’ na jej stol a utrela si pot z cela:

“ Som rada, ze som sa dostala z toho uprsaneho Anglicka sem, ale mate tu sakramentske teplo,” podisla k dveram a pustila klimatizaciu: “ Veru Saladin, bol u riaditelky, musela som skontrolovat po Tebe ‘essey’, co napisal a Ty si mu ju znamkovala, tvrdil, ze si mu

dala zlu znamku, lebo si proti nemu zaujata.”

    “ Zaujata, to je hlupost, ten chlap pise stale po arabsky, len sem tam vsunie anglicke slovo a chce aby som ho odtikla, ze vie po Anglicky.” Perpetua v nahlom hneve odsunula stolicku a sadla si za jej stol oproti preplneny neopravenymi pisomkami: “ Pozri na toto,” poukazala v hneve na jednu hromadu: “ Toto su vsetko jeho pisania, ziadala som ho aby napisal jednu stranu po Anglicky a on napise desat zevraj v Anglictine v Arabskom style.”

Sue k nej pristupila a matersky ju chytila okolo pliec: “ ‘Sweet heart’, to nie je tvoja chyba, to su Arabi, horko tazko sa sem doplavia s pomocou priekupnikov na deravych lodiach z Indonezie a tu nas chcu ucit ako sa spravne pise…”

     “ Sue, ked mi rozpraval, co doma zazil, cela jeho rodina je mrtva, nic mu nezostalo, ale …”

Sue ju poklepkala sustrastne po pleci: “ Kazdy z nich rozprava tu istu rozpravku, ale my sme tu na to naucit ich po Anglicky, ci chcu alebo nie, aj tak on uz nie je tvoj problem, riaditelka ho predelila do mojej triedy, vies, bez urazky, ja som rodenna Anglicanka, moja anglictina je spisovna, nie ako ta Vasa Australska hatlanina, niekedy ani nerozumiem co sa ma pokladnicka pyta v obchode…”

Perpetua ju v uzase sledovala ako sa na nu sustrastne usmiala a potom si s chutou rozbalila hamburger. Otvorila usta, ze to vytmavi Sue kto je tu doma a nech sa prace spat do jej uprsaneho Anglicka, ale potom mavla rukou. To nie je Sue chyba. Otvorila rychlo dvere a vybrala sa po dlhej chodbe k riaditelkinej kancelarii. Dvere na triedach boli otvorene. Prvi studenti zaplnali lavice. Perpetua sa oprela o veraje a nazrela do jej triedy so siestimi lavicami do kruhu. Mlada Indonezska muslimka studovala jej Anglicku knihu gramatiky. Zdvihla hlavu a jej pohlad sa skrizil s Perpetuininym:

     “ ‘Good Afternoon, Ms Durack’,” povedala hrdo s tvrdym prizvukom.

     “ ‘ Good Afternoon, Tri,” Perpetua odpovedala a videla ako sa jej trde crty naraz zjasnili sirokym usmevom. Najprv sa zdala tato muslimka nepristupna, ale Perpetua casom zistila, ze to je len dojem. Otec ‘predal’ Tri bohatemu Australcanovi, ked mala iba sedemnast. Ona ziskala ‘bohateho muza’ a ako najstarsia dcera pocetnej rodiny na jednom z chudobnych rybarskych ostrovov povinnost starat sa o zbytok rodiny, ktory pozostaval z dalsich siestich dcer. Perpetua ju casto videla hned po hodine utekat na postu posielat peniaze domov. Tri mala ambicie, chcela studovat a pracovat v turistickej kancelarii. Nastastie jej muz mal pre to pochopenie a tak Tri vyuzila kazdu volnu chvilu na studium.

     “ Nasa princezna je mojim vzorom, ona vravi, ze aj ked sme muslimske zeny, to neznamena, ze mame len doma sediet a sluzit muzovi, my tiez mozeme mat svoju karieru.” Perpetua si spomenula na jej hrdy prednes, ked mala za ulohu sa predstavit po Anglicky a povedat nieco o sebe ostatnym ziakom.

Zrazu zbadala ako dalsia postarsia ziacka z Egypta si prisadla k Tri. Bola uz starou mamou a po dlhom case sa rozhodla nasledovat svojho muza, ktory uz dlho byval v Australii a posielal peniaze domov. Perpetua citila jej neistotu, ale obdivovala jej snahu zvladnut cudzy jazyk a cudziu kulturu v takom pokrocilom veku.

Zo zadnej lavice sa na nu zaskerili dvaja cinania z Honkongu. Ako dvojicky sklonili naraz hlavy na pozdrav. Ich Anglictina bola tazko zrozumitelna, ale boli to hlavicky s pocitacmi a s pisanou Anglictionou nemali vela problemov. Vedela, ze skoro ich odporuci na dalsie studium na univerzitu. 

Vonkajsia brana sa s rachotom otvorila a velka skupina Africkych studentov so spevom a tancom naplnila chodbu. Perpetua sa na nich usmiala a pobrala sa smerom k riaditelkinej kancelarii. Ked uz bola skoro pri dverach, otocila sa a vysla sklenymi dverami do vydlazdenej vnutornej zahrady s tropickymi kvetmi a lavickami. Hnev ju naraz presiel. Ruky sa jej zacali potit a pocitila neuhasitelny smad. Co by dala za glg ginu. Rychlo si sadla na lavicku a samu seba zacala prekarat za tie hriesne myslienky. Teply luc slnka jej posteklil tvar a zrazu si spomenula ako tu nervozna sedela pred dvoma rokmi, ked cakala na pohovor s riaditelkou. Vtedy sa zaprisahala, ze urobi vsetko ak jej daju toto zamestnanie. Absolvovala rocny ucitelsky kurz pre dospelych a troj mesacny kurz vyucby anglictiny. Dokazala to a ma konecne po dlhom case naozajstnu pracu. Naozajstny zmysel zivota.

Co na tom, ze vacsina jej kolegyn su ako Sue, novopriselkyne z Anglicka, ktore si myslia, ze Australia je stale ich kolonia.  Naraz sa pozrela na hodinky a rychlo sa rozbehla smerom k jej triede. Ked tam dorazila cela upachtena, jej dospeli ziaci na nu vazne pozerali z ich malych lavic, ktore k nim akosi uz vobec nesli. Srdecne sa na nich usmiala, pozdravila ich a zacala jej hodinu. 

‘ Dnes by som Vam rada nieco precitala z velmi specialnej novej publikacie, je to prva knizka nasej prvej domorodej spisovatelky a vytvarnicky, ktora sa stala popularnou v Australii. Jej meno je Sally Morgan a knizka sa vola: ‘Moje miesto’.  Niektori ste tu uz rok a niektori aj dlhsie a som si ista, ze vacsina z Vas domorodca ani nevidela. Australcania o nich nerozpravaju, ako keby ani neboli, ale oni boli prvi obyvatelia Australie. Kazdy z Vas si donasa Vase vlastne zvyky z Vasej domacej kultury, ktora je Vam draha a ktora Vas robi jedinecnymi. Australia je jedinecna, lebo je plnna roznych kultur, Anglicania sem doniesli ich kulturu, moji predkovia Iri ich kulturu, ale kultura, ktora nie je prinesena odinakial a je cisto Australska, je domoroda kultura a spolocne sa o nej budeme ucit. Lebo sme alebo chceme byt Australcanmi…’

2.

     V tom case sa Mary Bernadette v nemocnici v Rockinghame narodil syn. Konecne syn po dvoch dcerach. Dala mu meno po otcovi: ‘Fabian’. Cela Fabianova zenska rodina aj Eddyho zena s detmi sa doteperila do nemocnice a teraz sedeli okolo nej na kazdom volnom mieste, obsadzujuc aj vedlajsie postele, z ktorych biele mamicky hnevlivo ich sledovali spoza zatiahnutych plachiet. Fabian tam samozrejme nebol. Nepamata sa uz ani kedy nesedel vo vazeni. Vlastne pamata. Podvedome si chytila jazvu za uchom. Este ze to nie je vidno.

     “ Dufam, ze ty neskoncis ako tvoj otec,” zasepkala do malinkeho ucha a pritiahla si malu zvraskavenu tvaricku nezne k sebe.

Fabianova matka, ktora sedela oproti nej sa nespokojne zamrvila a pohladila malu pasticku: “ Vyzera ako Fabian, bude ako Fabian, mala by si byt na to hrda, tvoj druh je sikovny, vzdy bol, len ma trochu smoly v zivote, chuti mu privelmi grog a potom je privelmi smely.”

     “ Chceli ste povedat drogy a grog, uz miesa vsetko dokopy, lepsie je za mrezami, inak by nas uz aj tak prizabil…” 

Zrazu k nej priskocila Eddyho zena drziac za ruky dve pocerne dievcatka: “ Mary, zavri zobak, lebo este aj Eddyho dostanes za mreze,” potom sa otocila k detom: “ Pozrite sa, toto je Vas brat Fabian, raz Vas bude ochranovat.”  

     “ Alebo nahanat po dome s rozbitou flasou ako Vas otec.” Zasmiala sa Mary Bernadette a vsetky zeny si dali ruky pred usta. Potom sklonili hlavy a zacali si nieco mrmlat medzi sebou v ich domorodom jazyku. Mary Bernadette im stale poriadne nerozumela.

     “ Mozte si suskat co chcete, ja nie som ako Vy, ja nebudem cusat …” rozkricala sa na ne.

Zrazu hlavna sestra vkrocila rezolutne do izby: “ Tak to by stacilo damy, su tu aj druhe pacientky, navstevne hodiny su skoncene.”

     “ Este mame jednu hodinu,” Fabianova matka sa pred nu bojovne postavila: “ Precitali sme si dolu na vratnici, to len zato, ze sme domorodci tak nam chcete rozkazovat co?”

Ostatne domorodkyne sa za nu postavili a kyvali hlavami v suhlase: “ Veru tak je, my mame ine hodiny.”

    “ Ale damy, to ste si museli zle precitat,” zacala ustupovat sestra: “ Zavolam doktora, ten Vam to potvrdi.” V rychlosti vysla z izby.

Fabian sa rozplakal a Mary Bernadette sa hnevlivo posadila: “ Chodte domov, potrebujete vsade robit divadlo?”

Fabianova matka sa na nu otocila: “ Ked sa narodi syn, treba robit divadlo, Fabian by si to tiez prial.”

Mary Bernadette si vzdychla, otocila sa im chrbtom a zacala krmit hladneho Fabiana. Ked po chvile otocila hlavu, boli prec. Pozrela sa okolo na ostatne pacientky, ktore ju predtym ignorovali. Teraz na nu hnevlivo zizali. Sklopila oci a zbadala, ze Fabian zaspal.

Polozila ho do postielky vedla a vystrela sa s ulavou vo svojej posteli. Konecne ticho.

Zrazu zbadala ako sa pekny muz potichu blizi k vedlajsej posteli a nezne bozka mladu mamicku krmiacu jej babatko. Sadol si k nej a spolu si sepkali. Mary Bernadette si ani neuvedomila ako na nich ziza az kym mamicka na nu nezacala hnevlivo poukazovat a jej muz na nu pohrdlivo pozrel a zatiahol zaves. Do oci jej vystupili slzy ani nevedela preco.

Naraz ju zmohla velka unava a zaspala. Divny sen ju pohltil. Plavala s Windjana v bambusovej plti. More okolo nich bolo pokojne, pozlatene zapadom slnka. Ona drzala v naruci spiaceho Fabiana a on ich plavil k jeho ostrovu.

Nahly hrmot ju zobudil a zbadala sestrickin pohrdlivy pohlad, ked jej na koniec postele hodila tanier s obedom, kavu a zakusok. Rozhodla si to nevsimat, posadila sa, prisunula si tacku a hltavo sa pustila do jedla. Musi si nieco vymysliet. Musi dostat nejaku infekciu, alebo nieco. Zajtra ju pustia domov, ale ona tu chce zostat. Nechce ist spat do Eddyho preplneneho domu, kde sa stali zakaznici zastavuju kupovat drogy a izby su splne rozbitych flias a opitych domorodcov. Musi nieco vymysliet, aby tu mohla zostat aspon o den dlhsie.

MOJE NARODENINY, KU KTORYM STE MY MNOHI TAK SRDECNE BLAHOZELALI SOM STRAVILA NA MALOM OSTROVE PRI PERTHE, KTORY SA VOLA 'ROTTNEST ISLAND'. VSETKO TU MA SVOJE MIESTO: MALE VACKOVCE, PO KTORYCH JE OSTROV POMENOVANY...MORSKI ORLI AJ ZVEDAVE DELFINY...STROMY OHNUTE OD VETRA...SKALY...AJ JA. 
NIC NIE JE KRAJSIE V PRIRODE NEZ NEVINNOST. JE TO NIECO, CO NESTRACA CENU V ZIADNEJ KULTURE A 
V ZIADNEJ KRAJINE...A PREDSA NEVINNOST SA STAVA NIECIM ZVLASTNYM AND NEVYSVETLITELNYM V NASEJ MODERNEJ DOBE...MOZNO PRETO, ZE NEVINNOST NEZNAMENA LEN ZE CLOVEK JE BEZ VINY....TO SLOVO SKRYVA V SEBE OMNOHO VIAC...