a skoro aj jeho posledna, ale to uz skacem na koniec mojej poviedky z nasej prekrasne Australskej zimy. Takze moji mili citatelia, sadnite si na chvilocku ku kavicke na terasu, nech Vam to teple letne slniecko ohreje Tie Vase stare kosti, a preneste sa na chvilocku do nasich nebezbecnych koncin....
Stryko Kevin konecne priletel z dalekeho Anglicka a cela rodina, ktora sa pred par rokmi usadila v Australii ho prisla s pokrikom privitat na letisko. Cervenovlasy a pehaty synovci ho obklopili hned ked vstupil do letistnej haly a strcili mu 'Emu' (Australske pivo) pivo do ruky.
"Ale ste vyrastli zasranci," rozosmial sa dobrosrdecne a hned si upil z piva, kym najstarsi zo synovcov, 23-rocny Luke si prehodil jeho tasku cez plece.
"Stryko, zajtra skoro rano vyrazame na rybacku, prave predvcerom som si kupil novy rybarsky cln, 5 a pol metra dlhy, krasa, prvy krat ho pokrstime na oceane."
"Pozeral som na google do akej diery ste sa to nastahovali, ide tam vlak, je to dost daleko od Perthu, ci nie?" Kevin si pretrel upotene celo a privrel oci pred ziariacim obednajsim slnkom, ktore ho vonku privitalo: "Zevraj mate zimu, ha?"
Luke ho buchol kamaratsky do chrbta: "Zabudni na usmrkane Anglicke pocasie stryko," a hodiac Kevinovu tasku na sadne sedadlo rychlo vyskocil za volant noveho terenneho auta: "Nasadaj stryko, caka nas 270 km pobreznej jazdy."
Perthske mrakrodrapy sa stratili v dialke a siroka nova autostrada ich unasala smerom na sever. Kevin sa obzeral dokola po prazdnej krajine, po jeho lavici sa leskla zrkadlova nedozierna hladina Indickeho oceana.
"Tam skoncime zajtra," Luke sa uskeril, ale Kevin uz si obzeral nedoziernu a nehostinnu prazdnu bush po jeho pravici.
"Kde su ludia, vyzera, ze Vy ste tu jedini obyvatelia, to tu mozme prestahovat cely Manchester."
"Ha,ha,ha, Kevin, nebodaj Ti chyba preplneny vlak, vsak pockaj ked uvidis nasu pobreznu rybarsku osadu, taky rybar ako si Ty, ako si Ta pamatam, nic viac k zivotu nepotrebuje..."
"A co vlastne ideme chytat?" Kevinova rybarska vasen sa naraz prebudila.
"Dnes vecer sa popytame rybarov v miestnej krcme, najlepsie dat na ich slova, oni poznaju ocean ako dlan ruky."
-----
A tak sa aj stalo. Tu noc Kevin tak rychlo nezabudne, a ci vlastne si toho vela nepamata, okrem toho, ze oslavoval jeho 50tku medzi slnkom a vetrom osmahnutymi rybarmi, ktori ho hlucne buchali do chrbta a kricali: "Este jeden si vypi na to zdravie, 'mate'. A potom uz len studoval ich spinave nohy v slapkach, ked skoncil pod stolom.
Hlava ho bolela a vychadzajuce slnko sa mu nemilosrdne tlacilo pod napuchnute viecka, ked nastupoval do Lukovej lodi. Aluminiova krasavica sa pysne kolisala na vlnach.
Luke si prihladil rozstrapatene vlasy: "Vcera sme to prehnali, ha?"
Mladsi synovec, Mike ho buchol do chrbta: "Rozpravaj za seba, vies vobec kde su tie dve miesta, co rybari vcera spomenuli, musime sa vybrat smerom na Beagle ostrovy, ak si dobre pamatam..."
Luke chytil jeho rameno a vykrutil mu ho: "Len pomaly, Mike, ja som kapitan lode, Ty si tu len plavcik, tak sa tak aj spravaj."
Kevin sa postavil medzi nich: " Ho, ho, chlapci, takto daleko nezajdeme, ak ma ta ubolenna hlava neklame, dnes ideme lovit tie Vase miestne 'dhufish', tak do toho, nech mam doma o com rozpravat."
-----
Ani si Kevin neuvedomil v tu osudnu hodinu, ked opustali pristav a malicka rybarska osada sa stracala na obzore az z nej ostala len malicka bodka na dlhej tenkej pobreznej ciare, ze jeho boj o zivot sa prave zacina. Kto by povedal, ze pomensi pehaty Anglican Kevin s malym bruskom a rednucou cervenou hrivou bude v tom tyzdni hrdinom Australskych dennikov...ale nepredbiehame udalosti dna, v tejto chvili Kevin stoji pysne za kormidlo, ktore mu Luke zveril do ruk a nervozne zmurka na obrovske vlny ktore sa rozbijaju o provu.
Luke s Mikom kontroluju siete a hadaju sa kde presne su tie dve rybarske miesta, na ktorych zevraj Ti 'dhufish' ryby same skacu do lode, tolko ich je.
Vetrik pofukuje a slnko pecie, uz musi byt obed, Kevin citi jeho zaludok dvihat sa v rytme s lodou, hore a dole. Luke s Mikom sa pristavili pri nom s pivom v ruke, ale on len pokrutil hlavou.
"Starnes Kevin, to nie si ani Ty, podla starych rodinnych povesti Ty si bol vzdy schopny preflamovat celu noc a hned zmiznut na Skotske pobrezie, co sa deje?" Luke mu strcil pod nos krabicu s cerstvo vyprazenymi hranolkami a Kevinovi sa znovu prevratil zaludok.
"Niekomu sa smeje, len pockaj ako dlho, ved uvidime, aky si rybar..." Kevin odstrcil hranolky a pustil kormidlo z ruk. Rychlo sa predral k okraju lode aby mohol vyprazdnit obsah jeho zaludku do morskych vln. Jedna z nich ho obliala a hned sa citil lepsie.
Lod sa naraz prudko naklonila a obsah hranolkov sa vysypal na palubu. Bocna vlna vystrekla cez zabradlie a naraz hranolky plavali v kaluziach vody. Kormidlo sa otacalo ako splasenne vtaca podla vetra bez kormidelnika, motor stazka odfukoval kym lod sa nebezpezpecne naklanala na vlnach.
Kevin sa skusal doplazit ku kormidlu, ale dalsia vlna ho obliala a stratil rovnovahu, len len ze ho nestiahla so sebou.
"Drz sa stryko pevne zabradlia, ja budem pri kormidle hned len pozbieram par tychto hranolkov, Mike ich pre nas vyprazal porazi ho..."
Ale to uz Mike vyletel z kajuty a pustil sa zurivo buchnatovat Luka: "Plavime sa v zacarovanom kruhu, nevies ani presne kde sme ani kam ideme, mam uz toho plnne zuby robit Ti plavcika."
Luke mu jednu vrazil: "Cus ty, tvoja prva skutocna plavba na sirom oceane a spravas sa ako usmrkanne decko, Ty ze mas sedemnast rokov, mal som pocuvnut tvoju mamu a nechat Ta doma..."
Kym sa oni dvaja klbcili na palube, lod nebezpecne zavrzgala. Kevin si uvedomil, ze nema zmysel kricat na tych dvoch sarvancov cez hukot vetra a sycanie vln, pomaly sa zacal na styroch presuvat cez klzku dlazku smerom ku kormidlu. Zrazu obrovska vlna sa prevalila cez neho, zdvihol ruku aby si chranil tvar pred narazom a rychlym pohladom na hodinky zaregistroval cas: 3.30 poobede.
Druha vlna ho vyniesla do vysky a kym ho stihla stiahnut so sebou do hlbociny zaregistroval prekvapenne tvare jeho dvoch synovcov, ich tela stale zmotanne v krcovitom zapase. To bolo posledny krat, co ich videl...zivych....
-------
Ked Kevin otvoril oci, uvedomil si, ze jeho nahe telo sa pomaly kolise na vlnach. Pomaly otocil strpnuty krk na lavu stranu, potom skusil na pravu, ale to islo iba s tazkostami, prudka bolest ho ochromila a prestal bojovat. Mala hrava vlnka mu ospliechala tvar, nastavil tvar proti oblohe.
Vsade okolo neho, nad nim aj pod nim, nedozierna modrota. Mozno som v nebi, pomyslel si.
Z vychodnej casti nieco ziarive a teple mu ohrialo lice, to je urcite boh, napadlo ho.
Naraz slnko vyhuplo na oblohu a on musel prizmurit oci proti ostrej ziare, ktora sa predierala pomedzi jeho opuchnute viecka. Pamatam si tento pocit, Lukova lod musi byt niekde nedaleko a urcite Luke aj Mike ho hladaju, chcel sa pohnut, ale jeho zmrznute udy ho nepocuvali. Lezal na hladine vody, ako Kristus pribity na krizi.
Cas prestal existovat. Priestor nemal ziaden zmysel. Jeho popukanne pery hladali kvapku zivej vody, ale jedinne co citili bola sol. Neznesitelna slnecna ziara mu palila oci, otocil pomaly hlavu na lavu stranu a zrazu cierny tien pretal nekonecnu modrotu v dialke.
Hukot motora mu prenikol do usnych bubienkov. To bude urcite zachranna lod, naraz ozil a s velkymi tazkostami pohol jeho ramena, ruky, nohy. Telo sa same prevratilo a skoncil spat vo vode len hlava mu trcala, chcel zakricat, ale ziaden zvuk z neho nevysiel, tak len zopel ruky a cakal...
Zrazu si uvedomil, ze ten zvuk prichadza zhora. Ako velky vtak nad nim kruzila helikoptera.
Tak co je potom ten velky tien nalavo? Chcel otocit hlavu ale usta sa mu naplnili slannou vodou, z poslednych sil vyplul vodu a vyhupol sa spat na hladinu. Horko tazko otocil hlavu a rozoznal tvar velkej ryby s ostrou plutvou navrchu pretinajucou hladinu. Zralok. 20 metrov od neho, 19 metrov, 18....
Ten zralok je velky ako Lukova lod, panika nim triasla a zopel ruky v modlitbe sledujuc helikopteru, ktora kruzila teraz coraz nizsie nad nim. Zrazu dvere na helikoptere sa otvorili a zlty nafukovaci sa vznasal vo vzduchu nedaleko nad nim. Sledoval ho ocami ako prelietol nad zralokom a pristal hladko na hladine daleko na obzore.
------
Co Kevin nevedel bolo, ze v helikoptere sedela televizna posadka ktora filmovala kazdy jeho pohyb a reporter komentoval jeho situaciu posluchacom mnohych televiznych a rozhlasovych stanic v Australii.
Citili sa bezmocni, lebo nemali ziadne zachranne moznosti ani schopnosti, ale vedeli, ze zachranna lod sa rychlo blizi k jeho miestu ktore nahlasili.
"Ja sa na to nemozem pozerat," kameraman David sa odvratil, "to mam filmovat ako si zralok na nom pochutna."
"Hodme mu aspon tento zachranny gumenny mini-cln, co tu mame," navrhol reporter Grant.
"Musime odlakat toho zraloka, kym sa zachranna lod k nemu dostane," pilot na nich zakrical, drzte sa, budeme lietat velmi nizko.
"Je to uz 24 hodin, odkedy traja neskusenni rybari sa vybrali na rybacku do tychto koncin," Grant nazivo komentoval pre posluchacov a divakov, " Patracia akcia sa zacala vcera v noci, ked sa nevratili domov a je to neskutocne, ze nam trvalo tak dlho ho najst, nastastie ocean je celkom pokojny v tomto obdobi, len 2 metrove vlny a lahky vietor, voda ma najmenej 8 stupnov, co sa da prezit na kratky cas, jeho dvaja spolocnici nemali take stastie a lod takisto skoncila potopenna v hlbinach."
Zrazu kameraman David ho chytil za rukav, zabudnuc v nadseni, ze komentuje nazivo: "Pozri nanho, modli sa k nam, aby sme ho zachranili, ale zachranna lod je uz iba kusok od neho, hned za nim, obzri sa clovece, obzri sa...si zachranenny."
Grant si vymkol rukav a pokracoval v komentovani: "Vidime zachrannu lod, aj nas hrdina ju zbadal v tomto momente, zacal kyvat ale v tom momente jeho hlava zmizla pod hladinou. Lod je nastastie hned vedla neho a hodili mu zachranne lano, on ho chytil a teraz ho tahaju na schody. Nahy a uplne vycerpany nedokaze ani urobit dva kroky hore, nastastie dvaja zachrancovia ho vytiahli a preniesli cez palubu. Je naozaj zachraneny, " Grant sa odmlkol a prehltol naprazdno: "Prepacte moji mili posluchaci, toto je naozaj specialny moment pre mna, ja som ho prvy zbadal, biele ludske telo, biela bodka v nedoziernej modrave a omnoho vacsia, cierna bodka, 5 metrovy zralok kruziaci okolo neho. Nikdy som sa necitili tak bezmocne ako prave v tej chvili. Moja uloha je komentovat, ale ma vyznam komentovat boj o zivot, ktory nemozes zachranit?"
Mili rybari, rybarky and rybarcata, vzdy si poriadne obhliadnite kapitana nez nastupite na jeho lod, tak to aspon plati v nasich Australskych vodach, rybacka laka a ryba chytena je ryba vyborna, ale co ak sa povymienaju miesta a z rybara sa stane jeho navnada?
No comments:
Post a Comment