Moj sused pstros

Moj sused pstros

Pre Slovakov doma z laskou zo Zapadnej Australie


Niektori ludia zbieraju anekdoty, ini si prinasaju musle z dalekych ciest, ja si ukladam utrzky rozhovor, vyraz tvare,
dotyk ruky, odraz slnka na hladine, dozvuk krokov na kamennej dlazbe...milion nesuvislych vnemov v mojej pamati.
Ked polozim pero na papier tak sa naraz vynoria a ten kalejdoskop vnemov sa vyformuje do mojej dalsej basne a ci poviedky. Mnohi moji Slovenski citatelia mi napisali,ze im uz nestacia ich znalosti Anglictiny sledovat moje pisacky na Australskych blogoch, tak skusim znovu trosku moju matercinu...

Tuesday, May 7, 2013

Kracam cestou novou, nevysliapannou...

Mili moji citatelia, zivot mi casto pripada ako nevysliapanna luka, kde mas travy po kolenna. Prvou cestickou sa horko tazko prebrodis and nasledujes ten uzky pas az kym si nevysliapes poriadnu cestu po ktorej sa lahko chodi a uz sa Ti zda ze zivot bude len prechadzka.



Ale vsetci vieme, ze to tak nie je. Kazdy den nam zivot hadze pod nohy rozne prekazky a smeje sa nas z dialky ako sa s nimi pachtime. Navyse, ako dospievame casto sa zastavujeme na novom razcesti, lebo si uvedomujeme ze ta nepokosenna luka je nekonecna a vyber ciest neobmedzenny. To je iba na nas, ci budeme nasledovat tu istu bezpecnu siroku cestu od detstva alebo sa vyberieme novou nepoznannou trasou.

Ako starneme a batoh sklamani a trpkych zivotnych skusennosti nas tlaci viac a viac k zemi, nie je pre nas tak lahko sa rozbehnut po tej nevysliapannej luke a verit bezhlavo osudu, ze sa nestratime v tom labyrinte novych moznosti, sanci a stretnuti.



Ale predsa zivot nas laka a nam to neda, ved este nie sme taki stari, treba skusit, ked nie teraz tak kedy?
A pomalicky, rozvazne urobime prvy krok a potom druhy. Z dialky pocujeme dupot tych mladsich, odvaznejsich az naraz zostavame viac a viac pozadu, az naraz nikto nie je okolo nas a ta zarastenna cesta nema konca kraja, nase sily nas naraz opustaju aj odvaha. Co dalej? Vratit sa? Priznat porazku?

A niekedy sa z jasneho neba pri nas pristavi neznamy spolucestovatel, ktory si vybral ako to nahoda a stastie niekedy chce, z miliardy moznosti tu istu trasu ako my. A takisto ako my chcel sa vzdat ale zbadal nas. Poda nam ruku a my vahame, prijat ju a ci nie. Ved o tom cudzincovi vobec nic nevieme. On vidi nasu neistotu, tak si prisadne and zacne rozpravat o jeho zivote, skusenostiach, sklamaniach, bolesti a samote a celozivotnom hladani toho, kto by mu porozumel...



A my otvorime oci, usi aj srdce neznamemu spolusediacemu, ktory prichadza velmi zdaleka a jeho zivot, zvyky a sposoby su nam vzdialenne, rec exoticka a jeho svet tajommy.

Nahle si vsak uvedomime, ze ten cudzinec rozprava nasou recou, na kazde jeho jedno slovo mame odpoved.

A potom spolu mlcime, nase duse nasli jedinecnu suhru, naraz ten co sme ho vcera nepoznali nam pripada blizsi nez desiatky ludi ktorych stretavame kazdy den. Mlcime, lebo vieme, ze nepotrebujeme viac slov aby sme sa nasli....



Mili moji citatelia, minuly rok som sa vybrala novou cestou a Vas som nechala cakat na razcesti. Vedela som, ze nez Vas mozem zobrat ako spolucestujucich, musim tu cestu pre nas vysliapat. Ved vzdy nez sa nam otvori novy obzor, bol tam niekto pred nami, objavitel ktory sa musel preskriabat tou nepreniknutelnou hustavou bez kuska svetla prvy.

Teraz si balim kufre a o par tyzdnov prelietavam Indicky a Atlanticky Ocean na druhy koniec sveta, na kontinent opacny od Australie v kazdom zmysle slova. Ked tu pali slnko, tam snezi. Ked tu je noc, tam je den. Ked tu je pust, tam su hory, kde rastu najvyssie stromy na svete. Ked tu zije iba par ludi, ich kontinent je preludneny. Ked tu mame jednu rec, oni maju dve reci. Ked my travime cas pri oceane, oni travia ich volne chvile pri jednom z nespocetnych jazier. A porovnavanie nema konca sveta.



Moj spolucestovatel pochadza z tej krajiny a ja sa vyberam na cestu poznavania. Prisiel cas sa znovu vybrat na cestu a vzdy sa lahsie kraca, ked Ti niekto poda ruku a povie, pod so mnou, ukazem Ti moj kus sveta. Tak na Vas kyvam z toho razcestia, podte moji mili citatelia, caka nas nove dobrodruzstvo, zbalte si kufor na jeden mesiac a nasledujte moje stopy....

Vybozkavam moju rodinu, ktora mi je vsetkym a ktoru nadovsetko lubim, lebo stastny ten cestovatel, ktory sa ma kam vratit po dobrodruznej ceste. Zbalim moj notebook, ved ktory spisovatel sa vyberie do sveta bez jeho najlepsieho priatela a moj fotoaparat a samozrejme pozyvam Vas...ved kazda cesta lepsie ubieha v dobrej spolocnosti:)

Takze moji drahi citatelia ozvem sa Vam o par tyzdnov z Kanady....




Mili moji citatelia, na rozlucku uz iba tieto dva citaty, mozno Vam trosku priblizia cestu po ktorej sa vyberame:


Surround yourself with the dreamers and the doers, the believers and the thinkers, but most of all, surround yourself with those who see the greatness within you, even when you don’t see it yourself.
Edmund Lee

Obklop sa snilkami, ktori nasleduju svoje sny, ktori veria ze nieco dokazu a ktori nasleduju nielen svoje srdcia ale aj rozum. Ale hlavne sa obklop ludmi, ktori v Teba veria, ktori objavia v Tebe bohatstvo ani Ty sam nevies, ze vlastnis. Ak najdes takych ludi, nasleduj ich, aspon na kusku cesty, urobia Ta bohatsim a z toho bohatstva budes potom cerpat cely zivot.
Edmund Lee 

Great dreams contain inexhaustible
truths, and orient us, like runes,
toward our futures. One hesitates
to try to explain them; one wants
to dance them, act them out in living
gestures. The more we put ourselves
into a great dream, the more we get
back. Great dreams are wells
that never run dry.

Michael Grosso

Snivaj vo velkom,
nebran sa snom
akokolvek nedosiahnutelne zo zaciatku vyzeraju,
tvoja intuicia Ta dovedie
 tam kde chces ist
a cely zivot hladas cestu sa tam dostat.
Nesnaz sa vysvetlit sam sebe
alebo druhym,
preco Ta srdce taha
kam Ta taha, 
lebo neuspejes
a iba sa vycerpas.
Poddaj sa tvojmu volaniu
a vyber sa po tej novej ceste,
mozno v tanci najdes odpoved,
mozno tie malebne rytmicke gesta
odhalia dovod tvojej pute 
ked jedinne co vidis v dialke je fotomorgana.
Ale jedno vies urcite,
ked budes snivat vo velkom,
tvoj zivot bude bohatsi,
lebo nase sny su nevycerpatelnou studnou zivota,
a bez vody by sme zahynuli, vsak?

Michael Grosso




Tak nasadajte, na co cakate?

No comments:

Post a Comment