Moj sused pstros

Moj sused pstros

Pre Slovakov doma z laskou zo Zapadnej Australie


Niektori ludia zbieraju anekdoty, ini si prinasaju musle z dalekych ciest, ja si ukladam utrzky rozhovor, vyraz tvare,
dotyk ruky, odraz slnka na hladine, dozvuk krokov na kamennej dlazbe...milion nesuvislych vnemov v mojej pamati.
Ked polozim pero na papier tak sa naraz vynoria a ten kalejdoskop vnemov sa vyformuje do mojej dalsej basne a ci poviedky. Mnohi moji Slovenski citatelia mi napisali,ze im uz nestacia ich znalosti Anglictiny sledovat moje pisacky na Australskych blogoch, tak skusim znovu trosku moju matercinu...

Wednesday, April 28, 2010

GIRLS' POWER - BLONDINKY DOMA A V AUSTRALII

SLUBENA PHOTO-STORY, asi nie aku cakate, ale pero mi pisalo same...



Maria a ja

Blondinky na Slovensku - sexy krasky na prechadzky

‘CO BY POVEDALI LUDIA …’



Spomienka na moju kamaratku z detstva, Mariu mi priblizuje moje najkrajsie chvile stravenne v Tatrach, ked sme pod dozorom jej otca, znameho Slovenskeho horolezca,
sa skriabali na dalsiu skalu v plavkach, s lyzami na chrbte aby sme sa zhora spustili po poslednych zbytkoch snehu z druhej strany. Mala som 10 rokov a Maria 14. Bola mojim idolom. Prekrasna Slovenska blondinka s vlasmi po pas a stihlym driekom, majsterka v lyzovani v junioroch ma vzdy nechala v zavese.Vzdy som sa bala vysok a v polovici steny som sa vzdy pozrela dolu a chcela som sa vzdat a zliezt spat, ale ona mi zhora podavala ruku a kricala: “ Hlavu hore a dopredu, dokazes to, len sa prestan bat!” Ona sa nebala nicoho a zivot bol pre nu gombicka.



O rok na to sa vsetko zmenilo.Jej mama skoncila v protialkoholickej liecebni, kym jej otec sa znovu pokusal zdolat so Slovenskou expediciou K2. Mna vodili rodinni prislusnici po sudoch, kde som bola svedkom ci vlastne obetou sexualneho predatora.
Zobrala si ma pod ochranne kridla a stravili sme spolu kazde prazdniny lozenim po kopcoch s jej otcom, ktory ju dostal do opatery po rozvode. Jeho castu nepritomnost s dalsou horolezeckou expediciou kompenzoval tym, ze kupil Marii vsekto, na co si zmyslela. Spolu s jej vzrastajucim poctom obdivovatelov som pocuvala zahranicnu hudbu na najmodernejsej vezi v jej moderne vybavenom byte. Ako Maria dospievala, horolezectvo a lyzovanie ju prestalo zaujimat.  Zacala snivat o herectve. Ako dcera vrcholoveho sportovca mala otvorenne dvere do luxusnych kupelnych liecebni pre zahranicnych turistov na statne utraty.




Na zelanie mojich rodinnych prislusnikov, ktori verili, ze pobyt v kupeloch s Mariou mi pomoze zbavit sa mojich depresii a navratit doveru k muzskemu pohlaviu, ja som sa tam ocitla s nou zo zdravotnych dovodov na odporucenie psychologa.  Maria mala 18 rokov a vyzivala sa v prepychu a neustalych partiach s Olympijskymi sportovcami a nasimi znamymi hercami, ktorym bola vzdy vyhradena cast kupelneho zariadenia. Neskor nabrala odvahu a nechala sa pozyvat od zahranicnych hosti do prepychovych restauracii a nechat si od nich platit vo valutach. Rada s hostami smiala a tancovala, ale styk s nimi nikdy nebol viac intimny ako dotyky pri tanci. Ja som ju vsade nasledovala ako tien a vsetci ma brali ako jej mladsiu sestru.

Mariina sportova dravost, s ktorou sa jej podarilo vyhrat lyziarske preteky sa zmenila na zensku dravost a jej snahu najst dostatok obdivovatelov v hereckych kruhoch. Bola prijata na studium herectva na VSMU a citila potrebu vydlazdit si cestu k slave a uspechu. Cele dni sme travili v nasom kupelnom prepychovom apartmente, ignorujuc predpisane procedury, malovanim a chystanim sa na vecerne zabavy. Moj nezaujem o moj vonkajsok ju vzdy uvadzal do zufalstva a nedala mi vydychnut, kym som jej nedovolila ma upravit k jej uspokojeniu az sme nase ubytovanie opustali ako dvojicky. 



Pocas troch rokov co sme navstevovali dvojmesacne letne kupele, Mariina chut davat si platit za spolocnost vzrastala umerne s mojou nechutou a nedoverou  k nasim nocnym zabavam, ktore zacinali byt viac a viac nebezpecnejsie. Nastastie nase vylety so zahranicnymi hostami sa skoncili, ked nas raz nalakali po polnoci do tmaveho parku, z ktoreho sme utekali v roztrhanych satach spat do kupelneho komplexu.
Casto som si vsimla pri prichode a odchode z nasho komplexu skupinu mladych vozickarov a invalidov. Vzdy nas sledovali s ich smutnymi ocami a ja som si vzdy uvedomila, ze tieto kupele su urcenne pre nich. My sme len ta ‘smotanka’, co tu vlastne nema co hladat.

Ked som chcela obist mladeho muza, ktory tlacil dalsieho invalidneho mladika vo voziku, dotkol sa mojej ruky a poprosil ma, ci by som nachvilu nemohla robit jeho bratovi spolocnost, ktory o tom sniva a mozno by zmenil jeho nazor na beznadejnost jeho situacie. Suhlasila som, nevediac, co za spolocnost mysli a odisla som s nimi do ich skromne zariadenej malej izby na prizemi, ktora sa nedala porovnat s nasim prepychom.
Porozpraval mi o nestastnom osude jeho brata, ktory sa dostal pod vlak a teraz si chce siahnut na zivot. Invalidny brat ma sledoval hladnymi ocami, kym on mi vysvetloval ako si mu mam do vozika sadnut na kolena…Ked som pochopila, co odo mna ziada, pokrutila som hlavou a otvorila dvere na odchod, ale zase sa mi zdravy brat dotkol ruky a zasycal mi do tvare: “ Za valuty sa chodite zabavat, ale chudakovi, co si chce siahnut na zivot nechcete pomoct, bodaj by si sa  aj ty tu raz ocitla, nie tam hore, ale tu dole…”



Utekala som odtial ako najrychlejsie som mohla minajuc jednu mladu kocku vo voziku ktora ma sledovala s takym nenavistnym pohladom, az ma v chrbte zamrazilo.
Ked som tu prihodu rozpravala Marii, ta len mavla rukou, ze invalidov mam vypustit z hlavy. Ale ja som nemohla. Na druhy den som zaklopala na ich dvere a opytala sa zdraveho brata, ci mozem jeho brata invalida zobrat na prechadzku. On vsak zaporne pokrutil hlavou. Ked som dalsi den opustala vestibul na mojej ceste do Tuzexu kupit si za darovane valuty rifle, dobehli ma. Invalidny brat sa pytal ci moze mi pomoct s nakupom.

Bola to moja najneprijemnejsia cesta po kupelnom meste, ale na jeho rozziarenej tvari som videla, ze mu to pomaha, celou cestou kyval ostatnym vozickarom, ktorych sme minali. Ja som sa naucila manipulovat s invalidnym vozikom v autobuse a v obchode , kym som pocuvala jeho monolog o jeho smutnom osude. Odvtedy som sa im vyhybala, ale citila sa za to velmi vinna.



 O par dni som nasla v nasom apartmante, ktory sme zabudli zamknut dalsieho mladeho invalida, ktory stratil polovicu nohy pod elektrickou. Sedel na nasej posteli, jeho rifle a proteza opreta on roh postele a vital ma so slovami: “ S nim si uz mala rande, teraz som ja na rade.”
Maria, ktora o chvilu prisla za mnou ho vyhnala s nadavkami na chodbu, kym on hopkal prec, somrajuc: “ On bol na voziku, co ja som horsi…”
Ale ja som si naraz uvedomila, ze to nie je zivot, aky chcem zit. Vyzliekla som priesvitne saty, zmyla malovku z tvare a navliekla stare tricko a rifle, v ktorych som sa citila najlepsie. Maria to pochopila tiez a objala ma: “ Chod za svojim amaterskym fotografom, ty snilko.”

Ten amatersky fotograf bol 23 rocny student Architektury, ktoreho som stretla v mojom prvom roku v kupelnom parku, kde fotil sochy. Spajal nas rovnaky zaujem o umenie a ja som pochopila, ze pobyt v kupeloch mi nakoniec predsa pomohol. Nasla som niekoho, kto mi znovu pomohol uverit, ze nie vsetci muzi su sexualni predatori.



Maria sa v kupeloch zalubila do syna Arabskeho sejka, ktory sa vratil spat domov a jej zostala po nom dcera. Napriek tomu uspesne skoncila VSMU a ja som ju cakala s malou Mary v naruci pri zadnom tmavom vchode do Malej Sceny, kde zacala dostavat male ulohy. Nakoniec sa rozhodla nechat Mary vo vychove jej tety, ktora byvala v Pezinku.

    “ Co by povedali ludia, keby vedeli, ze som slobodna mamicka s dietatom od Araba?”
Vzdy sa zacala ospravedlnovat, ked som ju navstivila a hladala Mary: “ Staci, ze moj otec frfle, ze som si pokazila karieru aj zivot, nepotrebujem aby sa mu susedia smiali co to ma za vnucku.”



V case, ked som sa odstahovala do Australie sa stihla rozviest a znovu vydat, hrat vedlajsie ulohy v par filmoch.

Pocas mojich kratkych navstev Slovenska som nikdy nenasla dost casu alebo odvahy ju vyhladat. Po patnastich rokoch som dostala od nej kartu z Viedne s vystrizkami filmu, ktory sa tam nataca. Bol tam aj datum, kedy ma planuje navstivit v Australii s jej dcerou Mary.





Maria a ja

 Blondinky v Australii - tough beauties and mates in one

‘ I DON’T GIVE A SHIT, WHAT THEY THINK..’


35 rokov ubehlo od casu, ked sme sa splhali po Tatranskych kopcoch s Mariinym otcom a 30 rokov od casu nasich kupelnych vyletov.

‘Spoznam este Mariu’, rozmyslala som, ked som ju cakala v letistnej budove v Perthe: ‘Bude to ta sebavedoma, atraktivna blondina, ktora prijimala moje gratulacie za jej dalsiu vedlajsiu ulohu na Novej Scene a rozmyslala, ci sa ma znovu rozviest a vydat za bohaca zo Severneho Talianska.”



Aka bude Mary? Pokracovala som v dumani, ked zrazu som ich zbadala tlacit letecky vozik plnny batoziny.
Upravenna Maria s kruhami pod ocami, ale s nebojacnym vyrazom, ktory som si dobre pamatala ma hladala v dave. Ked ma zbadala, jej vymalovana tvar sa rozziarila  a rozhodnym krokom sa pobrala ku mne. Mary, uz vysoka ako mama, jej cierne vlasy nakratko ostrihane, jej vyspela postava skryta v sportovom tricku letargicky tlacila vozik, az naraz drgla to niekoho a z vozika vypadol jeden kufor na zem.

    “ Mary!” Marrin burlivy hlas sa rozlahol v plnnej hale a zastavil okoloiducich v ich cinnosti. Mary len mykla plecami a hodila kufor spat.

     “ Boze moj, tie deti,” prehrasila teatralne akokeby recitovala Hamleta na podiu a potom sa na mna beznadejne pozrela: “ Nechal ju jej chlapec, jeho rodicia si nepriali Mary, lebo zevraj je spinava Arabka a jej otcec je urcite terorista.”

     Chcela som Mariu potesit, ale Mary sa priblizila a usmiala na mna, jej  mandlove Arabske tmave oci zostali smutne.

Ja som ju tuho objala a zacala spievat: “ Ma 17 a chodzu zeny a v ociach otazku, co laska zmeni…”

Maria sa k nam pridala a dala ruky okolo nasich pliec spievajuc: “ Ma 17 a uz vie, ze lasky niet.”




Ked som im poukazovala farmu, kde zijem a ulozili si veci do hostovskej casti domu, Mariu sa s velkou kozmetickou taskou brala do kupelky.

Zastavila som ju v polceste: “ Pamatas na nase pobyty v kupeloch, kde  som Ta musela pocuvat pri kozmetickych procedurach…”

     “ Samozrejme a teraz som v tom este vacsia odbornicka, privyrabam si ako maskerka, to vies, uz nemam vela hereckych uloh v mojom veku,” zasmiala sa a ukazala na preplnenu tasku: “ Zmalujem Ta zase, zislo by sa Ti to.”

Zobrala som jej tasku z ruky a oznamila rozhodnym hlasom: “ Tento mesiac budes pocuvat Ty mna a zrkadlo potrebovat nebudeme.”

     “ Ty si sa zblaznila,” Maria zacala burlivo protestovat : “ Slubila si mi specialne oslavy mojich 50tin a nedovolis sa mi ani upravit.”




Vecer sme si sadli na terasu s poharmi Australskeho cerveneho a pozorovali ako macka s malou jasterickou, ktora sa k nam zatulala piju mlieko z jednej misky. Farebne papagaje skriekali vo vysokych eukalyptoch a domorody vtak sa usadil na nedalekom konari s hadom v zobaku. Krvavocervena farba zapadajuceho slnka sa rychlo vytracala a ochvilu nas obklopila husta tma. Z nedalekej bushi sa ozyval suchot a dupot skryvajucich sa klokanov. Horuci letny vzduch bzucal hmyzom, ktory lietal v hufoch okolo nasich hlav.

     “ Ako tu mozes zit?” Maria sa zachvela v nahlom strachu z neznama.



Zapalila som sviecku proti hmyzu a s prekvapenim som sa na nu pozrela: “ Ty, co si sa nicoho nebala, co sa s Tebou stalo?”

Jej tvar bez zvycajneho mejkapu vyzerala unavena a vraskava. Naraz mi rezignovane odpovedala: “ Naucila som sa bat ludskych reci a otcovych vycitavych pohladov a Mary s jej otazkami: “ Preco nie som ako ostatni?” ”

Zahladela som sa na velkeho pavuka, ktory si v nedalekom kriku spriadal svoju nocnu siet. Maria ho nastastie nezbadala. Cez okno som pozorovala Mary ako si prehrava s mojim synom najoblubenejsie pesnicky na Ipode.

     “ Zajtra zacina kurz Anglictiny pre zahranicnych studentov, uvidis tam budu vsetci rovnaki,” zahladela som sa znovu na Mary, na jej stustredennu rozhodnu tvar a vedela som, ze ma Mariinu povahu a s tou sa nestrati.”




  Prvy tyzden sa zacal prvym prekvapenim, co som pre Mariu pripravila.
Prvy vylet spocival z trojhodinovej jazdy do Yorku, kde sme si malom miestnom letisku si vyskusali skok s padakom v tandeme.  Chichotali sme sa ako skolacky, ked nas miestny letec ucil ako pristavat na tvrdom terene a potom nas navliekol do predpisaneho munduru. Ked sme sedeli v radoch a cakali kym nase lietadlo dosiahne  najvyssiu moznu vysku na vyskok, Maria mi stisla ruku a jej oci sa rozziarili mladickym elanom. Nahle sa otvorili dvere , napravili sme si okuliare a skontrolovali padaky na chrbte a po jednom sme si sadali na prah lietadla s nohami hompalajucimi sa v nekonecne…Prudky odpor vzduchu nas vysotil von a naraz vsetky svaly na tvari sa nam zacali vzduvat a v usiach nam sycal rychly hvizd vetra, co nas unasal kozmickou rychlostou. Rychlo sme dosiahli polovicnu vysku, padak sa nam
otvoril a naraz zavladol vsade pokoj a ticho. Padak nas unasal  a my sme sa citili ako chumace peria hojdajuce sa v zamatovom vzduchu. Pod nami sa pod mrakmi skryvali kusky zeme a vody a my sme pomalicky sa vznasali v jemnom vanku a zemska pritazlivost nas tahala jemne dole…
Ked sme jedna vedla druhej tazko dopadli na zem a vymotali sa z padakov, stretli sa nam oci a vedeli sme, ze sme prezili nieco neopakovatelne, nieco, co sme si pamatali z Tatranskych vrcholov a kusok mladosti sme si pricarovali spat. 




Druhy tyzden som zaviedla Mariu na oslavu  50tin mojej kolegyne z prace. Isli sme do oblubeneho ‘Battle zone laser bush camp’. Tam sme sa obliekli do vojenskeho munduru, precvicili sa v plazeni sa na bruchu cez bush, skakanim cez umele priekopy, preliezanim prirodnych prekazok a splhanim sa po lane. Po uspesnom ukonceni vojenskeho vycviku sme kazdy vyfasovali laser gun a rozdelili sa do dvoch taborov. Pocas dvoch hodin sme sa snazili dobyt do nepriatelskeho tabora a ukradnut im spred nosa uskladnenu municiu na neznamom mieste.  Po skonceni sme oslavovali vitazstvo a narodeniny pri grilovacke a bedniach piva alebo vina.  Ked som pozorovala vycerpanu, ale stastnu Mariu , jej vzdy upravene vlasy zalepene potom a prachom, s bojovym pomazanim zdobiacim jej tvar namiesto maskary, usmiala som sa na nu a pridala sa k jej  bojovemu pokriku.  Vedeli sme, ze dalsi kusok nasej mladosti sme si pricarovali spat.




Jeden teply letny vecer v tretom tyzdni sme dostali pozvanie od mojej 60rocnej kolegyne oslavit jej narodeniny v letnom kine. Prisli sme dve hodiny pred zacatim filmu s nazvom: “ Sestry” z jej rodneho Holandska. Rozpresteli sme si piknik do travy pred platno a popijali sampanske. Oslavenkyna Jo a Maria sa po niekolkych poharikoch velmi skamaratili a dokonca sa aj dorozumeli s pomocou mojho prekladu. Maria sa jej priznala, ako lutuje, ze uz straca shihlu liniu, naco sa moletna Jo bezstarostne rozosmiala, ze ona nastastie nema take problemy, lebo co clovek nema, nemusi sa obavat, ze strati. Maria sa pozalovala, ze po styroch nevydarenych manzelstvach este stale tuzi byt vydatou, lebo to jej doma zaruci uctu a spolocensky status.
Jo pokrutila hlavou a povedala, ze ona po jednom nevydarenom manzelstve pochopila, ze ta nemoderna institucia nie je pre nu a uz 20 rokov si seruje dom s boyfriendom. Respekt a sebaucta sa neda kupit obruckou a schovavanie sa manzela iba maskuje zenin vlastny pocit  zavislosti a menejcenosti. “ Okolie je spokojne, ze zena je zabezpecena, manzel je samozrejme tiez spokojny, ze ma zenu pod kontrolou, ale co s tym zena ziska?” Jo sa na nas vitazoslavne pozrela a strnkla si s nami: “ Girls power”. 



 Jedno poobedie stvrty tyzden sme sledovali preteky v surfovani, ktoreho sa zucastnil aj moj syn a jeho najlepsi kamarat, ktoreho ‘girlfriend’, moletna nenapadna brunetka  v surfovom ubore si prisadla k nam.

Maria si ju nenapadne obzerala a nechapavo krutila hlavou zakial mi sepkala do ucha v nasom jazyku: “ Ako si ju ten pekny chlapec mohol vybrat, ani stihla, ani atraktivna, ved na nej nic nie je…”

Aby som uspokojila Mariinu zvedavost, spytala som sa ho priamo po pretekoch, co na tej svojej ‘girlfriend’ vidi.

Odpovedal jednoducho: “ Rozumieme si, mame spolu ‘fun’.”
Ked sme ich potom sledovali ako spolu hraju beach volleyball a cricket na plazi, skacu hlavicky do vody a potom sikovne poskacu na surfove dosky a nechaju sa unasat vlnami, pozrela som sa na Mariu ci to chape. Ona naspulila pery, ze mi odpovie, ked moj syn si sadol medzi nas: “ Mojho kamarata ‘girlfriend’ je tak ‘cool’, keby som aj ja taku mohol najst.”



Maria naraz zbadala na plazi sa opalovat mladucku vymalovanu krasavicu v malickych bikinach, skonstatovali sme, ze je to asi turistka: “ Pozri to by bola girlfriend pre Teba,” ukazala na nu prstom a pozrela sa na mojho syna, ktory naspulil pery v nesuhlase:
“ Boring.”

“ Co tym myslis, boring?” Protestovala Maria: “ Co sa stalo s Vami, Australcanmi, stratili ste vsetok zmysel pre krasu?”

“ Australcania maju radi ‘sporty, outgoing’ typ,” moj syn sa zahladel na Mariu, ktora si zacala pudrovat nos v malom zrkadle a kontrolovat uces a potom mavol rukou: “ To sa neda Tebe vysvetlit, Maria, you know ‘tough beauty and mate in one’.”

“ Maria bola velka sportovkyna kedysi, pretekarka v lyzovani,” zacala som prekarat mojho syna, ale ten len mykol plecami, akoze co bolo ho nezaujima. On zije teraz, nie ako my s Mariou, v minulosti.

“ Co tym myslel, ‘tough beauty and mate in one’? “ Maria sa ma zrazu spytala, ked videla ako moj syn skace na jeho doske na vlnach.

“ Tym, co si bola, Maria, tam na Tatranskom stite pred 35 rokmi, pamatas?” Pozrela som sa pozorne na nu: “ A to co sa snazim v Tebe prebudit,” zdvihla som jednu tazku surfovu dosku a poukazala som na druhu: “ Pod ideme to skusit.” A necakajuc na odpoved som sa rozbehla smerom k vlnam.

“ Ja uz nemam 20, vies?” Kricala za mnou, ale videla som, ze ma vahavo nasleduje tahajuc dosku za sebou po piesku.

Sledujuc jej sustredeny vyraz, ked jej moj syn vysvetloval, kedy ma na dosku skocit a ako sa postavit zo zaciatku aspon na jedno koleno…sledujuc jej bezuspesny boj s vlnami a doskou, ktory brala so smiechom a sportovym duchom, vedela som, ze dalsi kusok mladosti sme si pricarovali spat.




Posledny den pred ich odletom domov, v den Mariinych 50tich narodenin som sa jej spytala, co by chcela robit.

Ona na mna zmurkla, nenamalovana, natrela sa opalovacim kremom, rozpustila sedivejuce vlasy, ktore si zabudla nafarbit a navliekla sa do plaviek: “ Vies na ktorej plazi su najvacsie vlny, taky naozaj divoky ocean?”

Mary sa objavila vo dverach jej izby, kde studovala Anglictinu, jej smutne oci sa blystali novym elanom do zivota: “ Pockajte, idem s Vami.”

Na parkovisku nas privital silny Juzny vietor prinasajuci chladny vzduch od Antarktidy:
“ Leto sa pomaly konci, “ skonstatovala som a zahladela na rozburene vysoke hrebene vln ktore sa v bielej pene rozbijali o breh: “ Si si ista, ze chces skoncit na svoje narodeniny s modrinami?”

Namiesto odpovede sa Maria rozbehla k oceanu a nebojacne skocila do vln. My sme ju     s vyskotom nasledovali, kriciac od bolesti aj radosti ked nas ladove hrebene
 s treskotom oblievali a podlamovali nam nohy.



Naraz sa Maria otocila k nam a my sme s hrozou zistili, ze vo vlnach stratila vrchnu cast plaviek.

“ Dievcata, hladajte,” prikazala a my sme sa v marnosti potapali a skusali vylovit strateny kusok latky.

“ Co povedia ludia..” zacala kvilit Maria naco Mary sa poobzerala po ludoprazdnej, vetrom slahanej plazi a zasmiala sa: “ A ktori?” Strhla si svoj vrch plaviek a odhodila ho do vln opakujuc novo naucene slovicka: “ Anyway, I don’t give a shit, what they think.”
“ GIRLS’ POWER” , zakricala som do vetra a strhla moju vrchnu cast plaviek. Nasla som rychlo pod vodou Mariine a Mary ruky a silno som ich chytila s vykrikom:
“ HLAVU HORE A DOPREDU A DOKAZES TO, LEN SA PRESTAN BAT.”



Na buduce znovu na veselsiu notu, na zelanie Zuzky poviedka o nasej klokanke Klare.


No comments:

Post a Comment

Post a Comment