KLOKANI, KLOKANKY A KLOKANCATA...

POZOR, DOLEZITE UPOZORNENIE: 

MOJE PISANIE – ‘LABOUR OF LOVE TO YOU’

Dostala som kopec krasnych komentarov na moje pisacky, mnohi ma presviedcate vydat to v kniznej forme, ini mi davate velmi uzitocne rady ako zlepsit moje pisanie, aby to bolo raz mozne vydat a dalsi sucitia s Mariou z mojej poslednej poviedky…pre Vas vsetkych:

• -     Hoci v kazdej poviedke je vela zo mna, nemam v zaujme pisat o mojom osobnom zivote, o mojej rodine, ani o mojich blizkych, znamych…. Kusky z nich su skryte v mnohych mojich poviedkach, ale ani oni to casto nezistia. Takze udalosti a fotky su skutocne, ale moji hrdinovia su pospajani z mnohych ludi, ktorych som v zivote stretla.  Maria nie je vynimkou. Mam vela dovernych kamaratov /pohlavie nerozlysujem/ aj jednu s menom Maria, ale nikdy by som si nedovolila pisat o jej sukromnom zivote. Prilis si vazim sukromie, aby som si dovolila odhalit sukromie niekoho ineho.

• -    Pisanie a umelecka fotografia je iba jednou formou mojho vyjadrenia, ktora mi  

             vyhovuje teraz. Pamatam si ked, som bola asi 3 rocna a chcela som pochopit, co 
            sa deje okolo mna,  zacala som kreslit, a kreslenie sa stalo mojim
            konickom…pokreslila som vsetko na co som siahla…
            Od malicka si pamatam, ze aj v noci ma nieco napadlo a musela to dat na papier,
            /v roznych formach v roznych stadiach mojho zivota: kresba, malba, grafika,
             modelovanie…ale s prichodom deti pisanie, lebo pero a papier som  vzdy nasla
            poruke. Mnohi z Vas ako s Vami tak viac komunikujem maju potrebu sa vyjadrit,
            hlavne ked Vas nieco trapi, nie tak obsesivne ako ja…najdite si vlastnu formu
            vyjadrenia a do toho …

• -    Castou mojej prace ako vzdelavatel je aj vydavat odborne clanky a detske knizky

/s ilustraciami a tvorivym pisanim mojich studentov s roznymi vychovnymi a
inymi problemami/. Vydavame tie detske publikacie, aby sme oboznamili verejnost tu o problemoch tychto deti a tiez aby sme dostali donacie pre ich dalsiu
vychovu. Z mojej skusenosti s vydavatelmi a editormi som zistila, ze mi nedovolia pisat ako ja chcem a kedy chcem…

• -     Moj pisaci rezim je pre nich nelogicky, ja pisem, ked dostanem myslienku aj

4 hodiny v kuse, niekedy celu noc, ked pisem aj 3 poviedky za sebou
 /vacsinnou v noci alebo nad ranom, lebo len vtedy mam vacsinnou cas a najviac
ma chyta inspiracia/, nikdy sa nevraciam k  mojmu pisaniu, neprepisujem…
napadne ma to, napisem to a tym sa to pre mna skoncilo.

• -     Moje pisanie po Slovensky je dar pre Vas vsetkych doma /mnohi si myslite, ze

mam stastie, ze zijem tu a zivot tu je lahsi/, takze ak Vam pomozu moje poviedky
zlepsit naladu alebo aspon prijst na ine myslienky tak Vam vsetkym, tymto sposobom, posielam pravidelne trosku toho ‘lahsieho zivota’.
Vy mi na oplatku mozte pomoct tym, ze ak sa Vam poviedky pacia, poviete o nich svojim znamym, rodine a tym rozsirujete siet mojich citatelov, co viac si mozem priat…

• -    Ak hocikto z Vas si mysli, ze moje Slovenske poviedky by sa mali vydat, v 

      akejkolvek  forme,  alebo ak chcete cast z nich pouzit vo svojom vlastnom pisani,
      je to na Vas…
            Moje pravo je len autorske pravo na vsetko, co som napisala a nafotila /to  
            znamena, ze moje meno nemoze byt vymazane zo ziadnej mojej prace/.

            Niektore moje pisacky z mojich Anglickych blogov boli pouzite ako cast textu
            v Australskych novinach a  Americkych casopisoch na poziadanie mojich
            Anglickych kamaratov.
            Moja Kanandska kamaratka /tiez rada pise/ ide pouzit par mojich basni z mojej
            hub page do jej zbierky, ktoru sa chysta vydat. Jedine co som od nich ziadala,
            bolo, aby moje meno zostalo pod kazdym mojim textom.
            Z Anglicka som dostala ponuku vydat moj roman z Australskeho prostredia
            v spolupraci s nimi, oni zaplatia polovicu a ja druhu, odmietla som…preco mam
            minat tolko penazi, ked to mozem rozsirit cez internet ?

            Pred par rokmi som, ako Vy mnohi, netuzila po inom ako vydat knihu, dnes viem,
            ze rozsirovanie mojej tvorby elektronickou formou a pocit, ze nieko to cita a
            niekomu to nieco da mi staci…internet je zazracna vec, niektore moje basne boli
            citane na svadbe v Juznej Afrike a Juznej Amerike, na pohrebe v Kanade…pisu
             mi ludia, ktorym moje pisacky pomohli sa dostat cez tazke obdobie…len vcera
            som dostala krasny odkaz od Anglicana z Nottingham, ktoremu tragicky zahynul 
            brat a tiez cital moju basen na jeho pohrebe…
            Pisanie v Anglictine na internete mi otvorilo dvere do roznych kutov sveta a
            spriatelila som sa cez moju tvorbu s ludmi mnohych narodnosti cez Europu, Aziu,
            Afriku a Ameriku… moje Slovenske poviedky mi otvorili dvere k Vam 
            k  mojim narodovcom…...co je proti tomu vydanie knihy?

Takze, teraz uz konecne k mojej poviedke. Zacinam pisat v tretej osobe,  aby ste si neplietli moje poviedky s mojim osobnym zivotom. Kedze tato poviedka je na zelanie Zuzky, moja hlavna hrdinka bude Suzi…a samozrejme klokanka Klara /ta je skutocna …
…ale zacinam od uplneho zaciatku, tak sa pripravte na cestu:

CAST PRVA



ZUZKA /ala Suzi/ a Majka cestuju za klokankou KLAROU

     Zuzka s patrocnou Majkou nastupila do lietadla a rozlozila na privesnom stoliku seriu plastikovych zvieratiek: “ Toto je klokan a ked prestanes fnukat, tak ho o chvilu uvidis.”
Majka chytila cervenu figurku za chrbat a zacala nou hopkat po sedacke a vyspevovat: “ Austraaalia, Austraaalia, kde vsetci ludia chodia hore nohami…mandarinka Darinkaaa.”

    “ No vidis, ako dobre, ze ste sa v skolke ucili tu pesnicku a v Australii Ti mandarinky porastu rovno na strome, nemusis ist do zelovocu a…”

Majka odhodila klokana: “ Ja nelubim mandarinky a nechcem byt hore nohami a chcem spat moje hracky a mojho hojdacieho  konika…”

     “ Na hojdacieho konika si uz velka a dobre vies, ze sme mohli zobrat z tvojej izbicky, len co sa zmestilo do 3 drevenych kontajnerov, co ocino vyrobil…”

      “ Ja nie som velka na hojdacieho konika, ja ho chceeem…” rozfnukala sa Majka, kym jednym ockom sledovala ako letuska zakopla o spadnuteho klokana, zodvihla ho a s usmevom jej ho podala. Majka podakovala a zacala zase na plnne hrdlo vyspevovat…

Zuzka si vzdychla a zahladela sa na Viedenske letisko miznuce v jesennej hmle a rozmyslala, ci nemali radsej zaplatit 4 kontajnery. Tolko veci porozdavali susedom a znamym, lampy, zrkadla, kusy nabytku, kupelne a kuchynske potreby…a tam pridu do prazdneho domu a co dalej.
Obratila sa dozadu a pohladila vlasky Majkinho mladsieho brata, ktory uz hlboko spal v ocinovom lone. V ruke drzal plastikovu motorku ktoru soferoval klokan v siltovke.

                              ----------------------------

    Skoro rano pristali v Kuala Lumpur, Malajzii. Pri vystupe z lietadla ich ovanul horuci vlhky vzduch a hned im  pot oblial cele telo  Cez vysoke presklenenne steny sledovali pristavajuce a odlietajuce lietadla.

     “ Cerveny klokan, pozri,” Majka otrcila prst na velke Jumbo lietadlo so skakajucim klokanom na kridle.

Ocino prikyvol: “ Vecer nam odlieta a berie nas rovno do Australie.”

Chvilu zmatene stali v preplnenej novovystavanej hale s vysokymi tropickymi palmami a umelymi vodopadmi v kazdom kute. Bola to ich prva letecka cesta a vlastne ich prva naozajstna cesta do zahranicia. Ocino vrastil obocie, ked sa snazil prelustit oznamy na obrovskych blikajucich obrazovkach s jeho lamanou Anglictinou. Nakoniec sa rozhodol pre vychod z letiska a po kontrole pasov sa ocitli na rusnom parkovisku plnom taxikov, vylestenych aut a autobusov.

    “ Kam to vlastne ideme?” Zuzka ho upachtene dobehla drziac umrncaneho syna na rukach: “ Nevieme sa ani dohovorit, ani neviem poriadne kde sme…”

     “ Tak je nacase aby sme zacali objavovat svet,” ocino povedal rozhodne a nastupil do prveho taxika, ktory mu usluzny maly Malajzian otvoril.
Ked sa vsetci usadili na zadnom sedadle drziac deti na kolenach, taxikar spustil miesaninu domorodeho jazyka s Anglictinou pricom sa dosiroka usmieval, gestikuloval na preplnenu premavku, cez ktoru zavodil bez pouzivania brzd, ale zato s hlasnym trubenim. Kazdu chvilu sa na nich obzeral s otazkou v ociach, Zuzka drgla do muza, ale ten len pokrcil plecami. Situaciu zachranila Majka, ktora strcila ohurenemu taxikarovi jej figurku klokana pred nos. Taxikar zaporne zavrtel hlavou, ale potom zmurkol na Majku a skeriac sa popod fuzy rychlo zabocil do opacneho prudu za velkeho protestu spolujazdiacich.

Nez sa stacili spamatat prudko zabrzdil pred vysokymi starodavnymi kamenymi schodmi stracajucimi sa v tropickom poraste. Zacal sa skrabat pod pazuchami ako opica a natrcil dlane s jednym slovom, ktore aj Zuzka rozumela: ‘money’. Ked sa jej muz opytal kolko, taxikar otrcil celu dlan s piatimi prstami. Zuzkin muz si vzdycho a strcil taxikarovi do dlane novucicku 50 dolarovku /najmensiu bankovku, co mal. Taxikar vyvalil oci ako taniere a rychlo vytancoval z taxika otvarajuc im dvere a klanajuc sa po pas. Nez sa stacili poriadne poobzerat uz s velkym trubenim odprasil prec.

Kym Zuzka sa vadila s muzom o zbytocnom vyhadzovani penazi, deti sa rozbehli hore schodmi a zrazu sa z vysokeho porastu vynorilo stado opic. Zuzka zacala jacat, ked jej jedna chlpata obluda pristala na pleci a otrcala jej do tvare ruku ako zobrak pytajuci si drobne. Jej syn dobehol k nej s velkym placom a cervenym skrabancom, ktory mu hyzdil prave lice. Medzi vzlykmi ukazoval na vytesenu opicu, ktora drzala v ruke jeho oblubenu plastikovu motorku. Nahnevany ocino sa rozbehol za opicou, kym Zuzka s detmi utekala opacnym smerom cez ulicu medzi uhanajuce taxiky a kyvala na ne aby zastavili. Ked jeden zastavil, Majka znovu vystrcila figurku klokana, ale Zuzka ju rychlo buchla po ruke a z batoha vytiahla male plastikove lietadlo. Strcila ho taxikarovi pred nos a gestikulovala akoze chce letiet, kym Majka s bratom zavyjali, ako keby ich z koze drali. Taxikar prevratil oci a mykol plecom dozadu aby si sadli. Zuzka rychlo vsotila vrestajuce deti na zadne sedadlo a drzala dvere upachtenemu muzovi, ktory unikal pred nahnevanou opicou, kym auta nanho trubili zo vsetkych stran. Vo vystrcenej ruke vitazne maval ulovenou motorkou.

Majka tahala Zuzku za saty a ukazovala na skupinu Japonskych turistov : “ Aha oni fotia nasho ocina…”

Ked jej muz konecne dorazil do auta, Zuzka sa nanho vyrutila:
“ Kvoli jednej hracke robis taky cirkus, aj Japoncom si na smiech.”

Urazeny muz strcil prekvapenemu taxikarovi dozuvanu motorku pred nos a po Slovensky mu vysvetloval: “ Zeny tomu nerozumeju, toto je Yamaha, vy zlti viete co vyrabate…”

Zuzka naslinila kapesnik a cistiac synovi ranu na lici prevratila oci: “ On Ti nerozumie, co si zabudol.”

Jej muz ju klepol po kolene a rozrehotal sa: “ To je len dobre asi by som dostal po hube za toho zlteho.”

Tento taxikar ani nemukol a najrychlejsie ako mohol ich dopravil na letisko, dokonca ani neprotestoval, ked mu namiesto platenia Zuzkin muz hodil ozuvanu motorku do lona a vyletel z taxika so synom na rukach tlaciac ohurenu Zuzku s Majkou pred sebou:
“ Utekajte, ako keby Vam islo o zivot.”

Ked sa letistne sklenne dvere za nim bezpecne zavreli, otocil sa spat a ukazal ohurenemu taxikarovi dlhy nos skrabajuc sa pritom pod pazuchami ako opica.



                           ---------------------------------------

     Zuzka si vydychla az ked sedela bezpecne v lietadle s cervenym klokanom na kridle. Celu cestu vrzgala muzovi okolo usi a nepomohlo mu ani ked sa robil, ze spi: “ Ja Ta varujem, ked budu tie klokany take nebezpecne ako tie opice, tak si zbalim kufre a idem spat k nasim, lepsie sa tlacit v mandzartke ako bojovat
 s chlpatymi obludami…pocuvas ma?”

V Perthe na letisku ich cakali Zuzkin svagor a svagrinka, ktori sa
tu usadili uz par rockov dozadu. Na ich otazku, aka bola cesta a ako sa im pacila Malajzia nastalo trapne ticho, ked Majka znovu zamavala jej figurkou klokana: “ Mate tu taketo naozajstne klokany, lebo opice nemam rada.”

Vtedy este pred letistnou budovou bol maly ohradeny park, kde sa paslo par klokanov /cervenych zo stredu Australie, sedych zo Zapadnej aj par exotickych bielych od Wave Rock/. Po par rokoch ich miestni ochrancovia prirody premiestnili do jedneho z Perthskych ‘Wildlife Park’, lebo zevraj hluk z lietadiel im neprospieval. Zuzka s Majkou sa opatrne priblizili k ohrade, kym Majkin brat sa radsej zostal hrat v aute s jeho minilietadlom. Klokany apaticky lezali v chladku pod jednym eukalyptovym stromom a ohanali chvostami muchy. Par mladych klokankov hopkalo okolo nich a zvedavo Zuzku s Majkou zdialky obzerali.

    “ Chcela by som mat jedneho doma,” skonstatovala Majka naco sa Zuzkina svagrinka zasmiala.

    “ Co sme tu som ziadneho nevidela iba vo ‘Wildlife parku’ alebo zabiteho pri ceste.”

Majka sa na nu prekvapene pozrela, naco ona pokracovala, ked sa pobrali vsetci spat na parkovisko: “ Vacsinna ludi tu byva v mestach, a maju psikov alebo macky tak ako doma…nanajvys tak ovce mozes chovat ale aspon tisic, inak sa z nich tu neuzivis.”

Majka sa na Zuzku otocila a tvrdohlavo opakovala: “ Ale my budeme mat doma klokana, vsak mami, vsak?”

Zuzka rezignovane pokyvala hlavou aby seba aj ju uspokojila:
“ Samozrejme Majka, ked sa nam niekedy podari mat tu vlastny dom tak potom mozme uz rovno mat aj klokana…”

Zuzkina svagrina sa hlasno rozosmiala a zakricala na Zuzkinho muza: “ Pocul si to, syna uz mas, strom tu lahko zasadis, tu rastie vsetko ako z vody, ten dom postavit, to Ti chvilu potrva, ale toho klokana doma, toho teda chcem vidiet…”

Nuz co si clovek praje, to ma….v buducej casti Zuzkina rodinka sa rozrastla o noveho clena rodiny…klokanku Klaru a ked Vam poviem, ze je to horsie ako sa starat o dieta, tak vobec neprehanam…ved uvidite…