COZE JE TO PATDESIATKA...

'Coze je to patdesiatka, ked sa pacia nam dievcatka, to pre muza nie je ziaden vek...', tak dako sme to spievali mojmu otcimovi na oslave jeho okruhlych narodenin, bola som vtedy patnastrocna zaba a otcim sa mi zdal strasne stary.
V duchu som ho lutovala, ze uz ma cely zivot za sebou, ale navonok som prevracala oci a tvarila sa velmi unudene, ked sa v kruhu starych a este starsich vykrucal natesene pred gramofonom.

Coskoro ja sa budem vykrucat pri mojom ipod a moje deti deti sa budu tvarit takisto unudene a mozno sa aj hanbit budu, hlavne ked sa ku mne Ti moji stari a postarsi kamarati pridaju. Zivot sa toci dokola.

Prave pred tyzdnom sme vyzdobovali verandu mojej patdesiatrocnej kamaratky s balonmi a miesali ladovy punch pri ktorom sme sa aj o niekolko hodin dobre pripili, ked sme jej vinsovali vela zdravia, a este viac zdravia a este viac...Marg, lebo tak sa vola, krajala melon a mango, ked buchla naraz treskla noz o kuchynsku linku: "Vies co som si povedala, ked som mala dvadsat, ze do patdesiatky prejdem Taliansko na mopede..."

    "Tak je najvyssi cas aby si s tym nieco spravila, zajtra Ti vyprsi termin," hodila som do nej balon a ona ho odpinkla spat.

Na druhe rano som sa zobudila s bolenim hlavy na vyzvananie telefonu: "Vies co, nasla som malu Vespu (typ talianskeho mopedu zo 60tich rokov) na ebay, je taka stara ako ja, ale zevraj funkcna, ak sa mi ju podari kupit tak o tyzden letim."


Moje myslienky lietali k Marg a ako si fujazdi po Talianskom vidieku s nejakym fesakom, ktory je zastopoval po ceste, ked som sa o mesiac ocitla na cintorine. Nas patdesiatrocny kamarat, Mauritz 'Mo'
tragicky zahynul na pusti.

Tak ako Marg, aj on mal romanticky sen, ktory sa snazil vyplnit kym mu to cas a zdravie dovoli. Pred rokom si zobral neplatenne volno, zbalil jeho Toyotu a vybral sa na dobrodruznu cestu cez horuce srdce Australie. Jeho pravidelne sms basnili o nedoziernej oblohe plnnej hviezd a skrytych vodopadoch v nehostinnej busi. Vsetci sme mu v duchu zavideli. Ked sms skoncili, vedeli sme, ze je prilis daleko od komunikacnej veze. A potom prisla ta smutna sprava, jeho auto zapadlo v piesku a on sa rozhodol v 47stupnovej horucave prekracat k farme na Queensland-Nothern Territory hranici.  Nikdy sa tam nedostal. Nikto z nas nechapal, preco porusil 'outback rule' - vzdy musis zostat pri svojom aute. Bol to skuseny bushman, ktory prezil jeho posledne dobrodruzstvo.
Jeho zena prave teraz citala jeho smutocnu rec, jej posledne slova bola veta z jej dennika, ktory nasli v jeho aute, akokolvek jeho cesta dopadne, nic nelutuje.

Marg sa bezpecne vratila z jej cesty a dala si previezt z Talianska aj jej obity cerveny moped. Vnucata boli cele bez seba, ked ich poprevazala po bocnych cestach. Musela skratit jej dobrodruzstvo, lebo jej posledny syn sa nahle rozhodol ozenit. Ked som jej gratulovala po obrade, tak mi stisla ruku a bolestivo sa usmiala: "Nasla som si hrcku."

Na svadobnej hostine sme si pomaly upijali zo sampanskeho hladiac na pokojny morsky zaliv na ktorom sa hojdala mala jachta stastnych novomanzelov.

    "Bola si u doktora?" Spytala som sa potichu.

Pomaly pokyvala hlavou, ale naraz sa jej tvar rozziarila v stastnom usmeve, jej vnucatka k nej dobehli v mini fracikoch a potiahli ju tancovat.

Na dalsi vikend som sedela na jej utulnej verande obklopena tropickymi kvetmi ked si naraz ku mne prisadla drziac osuchany album: "Moja mama zomrela na rakovinu, bola taka stara ako ja."

Otvorila album a z osuchanej fotky na mna hladela usmievava brunetka s babatkom na rukach.
    "To si ty?" Pohladila som holohlave babatko v cipkovanych satach.

Marg prudko zavrela album a zasepkala: "Posledny krat, co som videla moju mamu, tak to uz bol len jej tien. Morfin jej znetvoril telo aj tvar. Iba kost a koza a velke usta, ktore sa snazili nieco zasepkat. Moj otec mi povedal, ze mi chce povedat ako velmi ma ma rada, ale uz nevladze."

"Bola som hlupa dospievajuca koza, hrozne ma to nahnevalo vidiet moju mamu takuto. Usla som z domu a vratila som spat len na jej pohreb. "

Slzy naraz vystrekli z Marg oci a ja som jej ich nezne utrela: "To neznamena, ze Ty tak tiez skoncis, doba sa zmenila, mas omnoho vacsiu sancu prezit nez tvoja mama mala, vies to vsak?"

Marg pokyvala hlavou: "Ked som mala devat, tak som chcela od nej slub, ze neumrie na rakovinu, v skole sme sa prave ucili o skodlivosti tabaku a moja mama fajcila ako stary komin."

"Co by si povedala tvojim detom, ci vnucatam, keby sa Ta to teraz spytali?"

"Ze zivot Ti nedava ziadnu zaruku, a co sa tyka slubov, mozem im dat len takyto: nebudem zit so strachom, z rakoviny, z nestastia, co sa mi moze prihodit, z havarie, co ma mozno ocakava za rohom...a ze ich strasne lubim, radsej im to poviem teraz, lebo raz ma to moze stat vela usilia..."

Podvecerne slnko sa pomaly schovavalo za majestatny vrch a dolu pod nim, pod kosatym a hrdym eukalyptom si dvaja Australcania povedali 'ANO'. Vietor zafukal a na oblohe sa zrazu objavila duha a ludia utekali poobjimat dvoch stastnych mladomanzelov a zazelat im stastia na vecne veky.

    "Len stastie nech Vas sprevadza celym zivotom," plakali do vreckoviek tie postarsie krasky, ktorych zivot naucil ze 'boli stastni az kym nepomreli' naozaj plati len v rozpravkach, ale tajne v dusi si priali, ze mozno tito dvaja pod kosatym eukalyptom budu 'ti stastnejsi.' Ich postarsi manzelia ich vlastnicky poklepkali po pleci akoze 'ved tu nesmokli, ved to nie s nami take zle, len aby horsie nebolo.' A za chrbtom ich manzeliek zmurkli na nadseneho mladomanzela: 'ved pockaj, ved Ta prejde smiech, ty sa skeris, lebo este nevies co Ta caka.'

Stastie je naozaj vrtkava vec a my prejdeme hory doly aby sme ho nasli a ak ho nahodou najdeme, tak ho drzime pevne v hrsti, len aby nam nahodou neuslo. Ved kto chce byt nestastni? Ale stastie je ako motyl, drz ho pevne v hrsti a polames mu kridla. Zostane Ti po nom len prach....